Vamos a matar, compañeros

- "Muj Tata cistil hajzly ve Spanelsku" : Reziser Sergio Corbucci /Suda a Licha, Il Grande Silenzio/ natocil dalsi uchvatny spaghetti western, kde divaka zaujmu najma mexicke realie, drsny a zabavny pribeh, Mongo - Jose Bodalo - hra na urovni, pribeh ani chvilu nenudi. Hlavne ked tu hraju take hviezdy ako Franco Nero /Salamandr/, Jack Palance a ked sa k pribehu pripocitaju nahanacky, prestrelka a obcas aj vybuch. Pribeh je drsny, rychly a jednoduchy, bez odbociek a divak ako ja sa na takychto filmoch bude proste zase skvele slaboducho bavit /pozdravujem Shadwella, Madbendera a Tetsua a zaroven hrdo vyhlasujem, ze filmovy ynteleguan nie som a ani nechcem byt/. Pozeral som to iwannawatch.to : 100 % (16.01.2016)

Kosení mexičanů po desítkách. No proč ne, když hlavní hrdina vždycky narazí na volný kulomet v tu správnou chvíli. Průměrné béčko s nic moc hudbou sráží patetická a moralizující závěrečná půlhodinka. Dobro zvítězilo, zbloudilí a chamtiví byli napraveni. Ale možná třeba v Magionu, nebo v jiném pásmu pro děti a mládež by se tenhle film prosadil. (07.07.2011)

Sergio Corbucci špageťáky točiť vedel, o tom žiadna a Companeros sú toho dôkazom. So scenárom si tentokrát veľa práce nedal, nakoľko sa s menším obmenami jedná o príbeh totožný s tým, ktorý nakoncipoval v o dva roky staršom Zapata westerne Žoldnier. Súhra hereckej dvojice Franco Nero - Tomas Milian, občasne dopĺňanej postavou záporáka v podaní charizmatického Jacka Palancea však funguje výborne a Companeros najmä vo svojej druhej polovici naberú grády aj čo sa akčných sekvencií týka. Jediné, čo ma tu mierne sklamalo bol soundtrack. Od spolupráce dvojice uznávaných fachmanov Ennio Morricone & Bruno Nicolai by človek očakával vznik poriadneho evergreenu, chlapci sa však tentokrát nepretrhli a použili akýsi druhoradý hudobný motív, zrejme uložený na horšie časy na dne pracovného stolíka. (07.02.2018)

"Můj táta čistil hajzly ve Španělsku. Přišel sem s velkejma nadějema. Chtěl, aby se v Mexiku za záchody platilo." Satirický špageťák z tolik oblíbené vlny revolucionářsky uvědomělých z období revoluce v Mexiku. Ovšem po více než solidním rozjezdu to na dlouho ztrácí dech; a ostatně i ten osvěžující sebeshazující nadhled. Druhý dech to totiž chytí až během stylové finální třetiny (vesnice versus Nero s kulometem bránící mexického Gándího²) a to už je pozdě. Hluché výplňkové pasáže tak zachraňuje jen Ennio, který to sice tentokrát také trochu odflákl, ale chytře si vypomohl chytlavým levičáckým titulním songem, který se tu (nad)užívá kde může. (26.01.2013)

To je mi ale perfektná kombinácia: Réžia Sergio Corbucci, Hudba Ennio Morricone, Hlavný hrdina Franco Nero. Ide o záverečnú časť neoficiálnej (mnou vymyslenej) Corbucciho trilógie kde si Franco Nero zastrieľal s guľometu. V podstate sú tu v správnom zložení namiešané všetky ingrediencie ktoré od spaghetti westernu očakávam. Skvelo zrežírovaný príbeh, zasadený do Mexickej revolúcie, plný silných a rozdielnych charakterov. Božský Morricone svojou hudbou opäť nesklamal avšak je škoda že nahral dokopy relatívne iba dve skladby ktoré potom vo všemožných zvukových úpravách menil, no jadro zostalo stále rovnaké. Takže sa tu hudba pomerne často opakuje ale že by to filmu prekážalo tak to určite nie. Skvelo zohratá dvojica švéda (Nero) a Mexického povstalca Vasca (Milian) je nezabudnuteľná. Ono to má v sebe skvelé fóry (ako napríklad neustále apelovanie Nera na švédsku trojku) ale aj vážnu tvár v ktorej sa miesi filozofia s humanizmom. Ale na tie múdrosti sa rýchlo zabudne keď sa Franco Nero pustí sám do prestrelky s dobrou 100 vojakov. Má to nehorázny štýl. Ide oproti nim na koni a strieľa s Winchestrovky, koňa mu zastrelia on spadne chopí sa guľometu a strieľa do všetkého čo sa hýbe, keď sa mu aj tam minú náboje vyberie dve kolty a ide ďalej. O krásnych exteriéroch prérie ani nehovorím. Western ako má byť (20.05.2014)