Oni žijú!

Excelentný nápad! Raz darmo, autorom predlohy, novely s názvom "Osem hodín ráno", je skvelý spisovateľ Radell Faraday Nelson. Iný skvelý človek: John Carpenter poviedku zrežíroval. A ako! Kombinácia buranského herectva a deja o tom, ako sa prirodzený svet snažia uchvátiť biotechnohumanoidní mimozemšťania z planéty Mamon Cocócia. Ich telesné šťavy a pudy tvoria len neustále sa zväčšujúce ambície, prehnané a nenávistné egá voči konkurencii. Obchod ako základ všetkých vzťahov - aj milostných. Oblbovanie otrokov symbolmi konzumu, reklama na životný štýl, prítomná vo všetkých produktoch. Zlepšovanie a zrýchľovanie výkonnosti práce. Obdiv k mocným a bohatým + presviedčanie váhajúcich o tom, že len takéto zmýšľanie je kľúčom k životu. Chvíľa od prvého nasadenia okuliarov, ktoré ukazujú naozajstnú povahu sveta v ktorom žijeme a čo potom nasleduje, je jednoducho okúzľujúca. Doslova: čierne okuliare snímajú všadeprítomný ružový závoj vecí, nasadený mocnými, politikmi, bankármi a mafiou, čiže vládcom sveta, vládcom zvyšku ľudstva. Zaujímavý je úvod, odohrávajúci sa v robotníckej komunite, obývajúcej perifériu. Funguje síce samosprávne, ale neodpustí si nerušené niekoľkohodinové čumákovanie na stupídne tv reklamy a programy. Dôkazom kvalít filmu je fakt, že v bežnom živote si často naň spomeniem. Zasmejem sa, keď vidím v kostýmoch ohodené pizdy, ale aj alternatívne batikované slečny debatovať v duchu: "Nesmieš sa uspokojiť so sťastím len občas. Musíš tvrdo pracovať na šťastí tak, aby si ho mal(a) stále!", prípadne mužov v lesklých topánkach s odrezanými špicmi, tváriacich sa menežérsky. Pri prestávkovej cige si zanadávajú na nevýkonných podriadených, či neschopné tímy. Pamätajte: svet spasia nasraní nezamestnaní! Utláčaní, diskriminovaní a chorí z fungovania systému. A keď ho nespasia, aspoň vypnú signál. Signál vyživujúci, riadiaci a posilňujúci mamonárskych ambicióznych ideologických zmrdov. Navždy. (31.05.2006)

Netuším, kam si John Carpenter zašel pro nápad s obsazením té samolibé nuly, kterou předurčil ke spasení světa... ovšem v případě, kdy ani sám snímek neví, čím vůbec je, to vlastně ani tak moc nevadí... Přiznávám, že jsem během několika hodin zapomněla, jak že to celé dopadlo, ale pevně doufám, že od nás ti Bořci - stavitelé vesmírnou hrozbu tupého konzumu odvrátili, už pro tu nejnudnější rvačku všech dob, kterou kvůli tomu museli podstoupit, takže možná bych měla být vděčná, když za nic, tak za slušnou práci s atmosférou i hudbou a nápad s brýlemi... a nakonec malý, leč nezanedbatelný dotaz - kde se sakra flákal Arnie? (05.10.2014)

Výborný nápad, ale zabitý špatnými herci a nedotažeností. Hodně strašidelně a odpudivě působí vzhled TĚCH, co jdou prokouknout specialními brýlemi. To všechna čest maskérům. Taky se mi líbil útok na konzumnost. To když se hlavní hrdina procházel ulicemi města s nasazenými brýlemi a místo všudypřítomných reklam viděl jen černobílé nápisy typu: ČTI, KUPUJ, DÍVEJ SE, NÁSLEDUJ STÁDO ... Bohužel film jako takový zabíjí kromě nedobrého castingu i strašná rozvleklost děje. 70% (29.05.2006)

"Přišel jsem si sem zažvejkat a nakopat vám prdel. A došla mi žvejkačka." Co tím chtěl básník Carpenter říci? Měla to být kritika zaslepené společnosti, která by měla otevřít oči (v tomto případě nasadit sluneční brýle) a postavit se tomu, jak s ní média manipulují, nebo to mělo být akční béčko? Zřejmě od všeho něco, jenže ono se to navzájem hrozně tluče. Nejvíce je to vidět v momentě, kdy má Carpenter potřebu zastavit příběh na dobrých pět minut a nechat dva wrestlery bezdůvodně se navzájem mlátit a když si člověk uvědomí, že zřejmě právě kvůli této scéně byli zápasníci (jinak nic moc herci) do filmu obsazeni a zároveň si uvědomí, jak je zbytečná, hloupá, špatně natočená a ještě mnohem hůře ozvučená, tak se vytrácejí i poslední dobré dojmy, které tento film mohl zanechat. A je to obrovská škoda. Protože dobrých filmů o lidstvu, se kterým je nevědomky manipulováno mimozemskou civilizací, je jako šafránu. A ještě více to mrzí v případě Jsou mezi námi, protože třeba scény s brýlemi mají velice působivou atmosféru. (11.07.2012)

Pokiaľ sa John Carpenter práve nevenoval tvorbe kultových hororov, točil zaujímavé akčné filmy s ešte zaujímavejšími myšlienkami a Oni žijú! je z nich rozhodne najlepší. Táto téma sa dala podať rôznymi spôsobmi, určite aj podstatne vyspelejšie, ale Carpenter si to pojal po svojom, správne béčkovo a ja si teda nemôžem sťažovať, zábavný béčkový štýl osemdesiatych rokov mi teda nadmieru vyhovuje. Filmu možno chvíľu trvá, kým sa skutočne rozbehne, ale neškodí mu to, keďže už od začiatku sa mu darí navodzovať zaujímavú atmosféru a navyše aj dobre zoznámi s postavami. Ale po objavení špeciálnych okuliarov ide zábavnosť a zaujímavosť filmu predsa len hore, film získa tempo, postupne pribúda viacero výborných prvkov, film ponúkne aj množstvo vydarených scén a tak už je to slušná žánrová zábava až do konca. Samotné postavy síce mohli byť obsadené aj známejšie, ale náhodou aj títo majú niečo do seba. Roddy Piper ako tulák s postavou kulturistu mi tu nakoniec až prekvapivo dobre sadol, síce o charizme sa pri ňom vôbec hovoriť nedá, ale ten jeho neustále prekvapený prístup, kedy sa len zoznamuje so svetom, o akom nikdy netušil a rovnako fakt, že najprv koná a až potom premýšľa ma bavili a partnera mu robí predsa len podstatne známejší Keith David. A s vedľajšími postavami nemám žiadny problém. Inak akcia mohla byť určite aj rozmanitejšia a nápaditejšia, ale aj tak film ponúkne dostatok slušných prestreliek presne v béčkovom štýle osemdesiatych rokov a nájde sa tu aj jeden súboj, ktorý je tak dejovo zbytočný, dlhý a neustále naťahovaný, že mi prišiel až mimoriadne zábavný. A Carpenter tu tiež odviedol veľmi dobrú prácu, keď okrem solídnej vizuálnej stránky, aj keď tie masky a niektoré efekty sú predsa len lacnejšie ponúkol aj slušnú atmosféru a hudbu. Takže celkovo sa rozhodne nejedná o nejaký nezabudnuteľný sci-fi film, ale aj tak vydarené béčko, ktoré okrem tradičných žánrových zložiek ponúka aj skvelú myšlienku. 77% (12.05.2011)