Konečne máme republiku
A máme, co jsme chtěli
Réveillon
Réžia:
Michal Kunes KováčKamera:
David HofmannHudba:
Stephanie CopelandHrajú:
Eva Holubová, Bolek Polívka, Anna Šišková, Ady Hajdu, Jana Kovalčiková, Jan Budař, Judit Pecháček, Daniel Fischer, Dávid Hartl, Juraj Loj, Éva Bandor (viac)Obsahy(1)
Na Silvestra, len pár hodín pred rozpadom Česko-Slovenska, sa rodina Varchalovcov stretáva v Banskej Bystrici pred kostolom, aby jej členovia spoločne pokrstili najnovší prírastok do rodiny, malú Zuzku, dcéru Petra (Daniel Fischer) a Heleny (Judit Pecháček). Peter však krst zmešká, pretože sa mu do rúk dostal spis jeho otca Daniela (Ady Hajdu), z ktorého sa dozvedá, že otec bol vedený ako agent ŠtB. Keď Peter konečne dorazí domov, okamžite konfrontuje otca Daniela so svojím objavom. Danielovo srdce to nezvládne a dostane infarkt. Život mu zachráni rýchly zásah rodinného priateľa (Bolek Polívka) a zvyšku rodiny (Eva Holubová, Anna Šišková, Jana Kovalčiková, Jan Budař). Daniela odvážajú do nemocnice. Po tom, ako Peter prezradí dôvod otcovho kolapsu, začnú sa vyplavovať ďalšie a ďalšie varchalovské tajomstvá a hádka o otcovi a jeho motívoch naberá na obrátkach. Keď spoločne listujú spisom, rodina sa s každou ďalšou stránkou otriasa v základoch. (Bontonfilm SK)
(viac)Zaujímavosti (4)
- Režisér Michal Kunes Kováč o svojom prvom celovečernom filme: „Mojím úprimným cieľom je sprostredkovať divákom osobnú skúsenosť a vyrozprávať príbeh, ktorý nám pripomenie, že rodinný pokoj je nevyhnutný na to, aby spoločnosť odolala turbulenciám politických búrok. Film zavedie divákov do hlbín ich vlastných rodín. Ukáže ich veľkosť, nedostatky, útrapy, lásku, nenávisť a ich jedinečnosť v nádeji, že nám možno pripomenie, aby sme objali svojich rodičov a poďakovali im, alebo sa postavili problémom, ktoré sme dlho zametali pod koberec.“ (Arsenal83)
- Film sa natáčal počas jesene 2022. (Arsenal83)
- Bolek Polívka prijal úlohu, pretože tieto udalosti vnímal citlivo: "Rozdelenie Československa sme prežívali so smútkom, pretože som mal k Slovensku vždy blízko." (Arsenal83)
- Název je narážkou na revoluční píseň „Budujeme“, konkrétně se jedná o verš: „Teď když máme, co jsme chtěli, do rachoty zvesela!“ V době socialismu se používal lidmi jako ironický ve smyslu: „Dobře nám tak.“ Autorem textu je František Halas a hudbu složil Václav Dobiáš. (sator)