Los ojos azules de la muñeca rota

Nijak zásadní snímek pro daný žánr... V první třetině jsem opravdu jen čekal, co se přihodí, aby bylo giallo giallem. Ale krom muže se špatnou minulostí a milostných pletek se nic zásadního neděje...Dokonce ani nefunguje jakýkoli pokus režiséra diváka udržet v napětí, v očekávání, co přijde. Nevědět, kam tenhle snímek patří, asi bych ztratil naprosto pozornost a nijak pečlivě dál film nesledoval. Po půlce filmu se děj rozjíždí. Kdosi vraždí blondýny s modrýma očima. Pointa je vyvedená, ale bohužel špatný pocit z první půlky se do paměti vryl...Na tři hvězdičky zvedám pro dobrý námět a pro obsazení, které bylo opravdu dobré. (03.10.2010)

Velice prosté a nudné giallo. Ze začátku to ani na tento žánr nevypadá, spíše na milostný trojúhelník, k první vraždě totiž dojede až po 40 minutách. Snímek se pak sice trochu rozjede, vrah začne řádit a vyřezávat obětem oči, ale není to zas až takové terno, jak to může z mého popisu vypadat. Možná, kdyby byl režisérem filmu Fulci a přidal jeho pověstné gore scény, tak by to byla jiná. Nejvíce mi, ale na filmu vadila příšerná absolutně se nehodící hudba, která dokázala zahnat i ty velice malé náznaky nějaké atmosféry. Pachuť celého snímku mi aspoň trochu spravila jakš, takš dobrá pointa, to že můj typ na vraha tak ne zcela úplně vyšel +sem tam nějaké ty kozičky:-). S odřenými uši za 2,5*. (23.05.2009)

Zlaté desaťročie pre giallo žalo úspechy nielen v Taliansku, ale aj v ostatných kútoch sveta. Jacinto Molina ako Paul Naschy si vždy, ak mal tú možnosť, vedel vybrať krásne ženy, ktoré by presne zapadali do jeho scenára napísaného krvou s jemným nádychom vzrušenia a erotiky. Hlavnej úlohy ako aj objektu mocného štvanca trpiaceho za svoju násilnú minulosť sa zhostil práve on, môjho srdca šampión Naschy (Gilles). Jeho túlavé topánky túžiace po novom svete a myseľ zmietajúca sa v útrapách sa spoja a zavedú ho do malého mestečka niekde pri francúzskych hraniciach aby zabudol kto bol a začal odznova. Náhoda, osud alebo naplánovaná vypočítavosť si vybrala v jednu pokojnú noc Gillesa za nového správcu na panstve troch krásnych sestier túžiacich po opatere sídla, duše a tela. Vražedné tempo podporované francúzskym soundtrackom „Frère Jacques“ sa razom začína stupňovať. ### PS – okrem tradičných krvavých gore-teskných záberov mierneho až umeleckého charakteru, sa vo filme objaví aj reálna porážka prasaťa, čo môže byť pre niektorých mestských divákov prekvapenie. (23.01.2017)

Ďalší diamant z Naschyho pokladnice. Jasné, hudba občas pôsobí ako z iného, komediálneho filmu, záver trochu unáhlený, ale inak som si film ako fanúšik gialla alebo eurohororu užíval. Prostredie správne gotické, Naschy je opäť obklopený krásnymi ženami, nájdu sa slepé stopy, vodítka sú správne zamotané. Španieli v gore v gialle prebehli i talianov, motív melódie je fantastický, záver taktiež, až na spomínanú uponáhľanosť. Pomalý sa mi nezdal ani trochu, skôr naopak. Fanúšikovia eurohororu sa musia cítiť ako doma. Ja určite. (19.01.2018)

Rok 1973 bol pre Nashyho nesmierne plodný, a okrem klasických hororov si strihol aj jedno klasické giallo. Oproti inému, slabšiemu giallu s Nashym (Dragonfly for Each Corpse) ma zaujal dosť rozdielny vizuál ktorý v talianskych giallach neuvidíte, osamotená vila vysoko na skale, vyprahlá a skalnatá typická španielska krajina a dom plný žien, do ktorého prichádza tajomný cudzinec s pochybnou minulosťou. Je jasné, že keď príde k osamelým ženám ( trom sestrám) taký statný muž ako Paul Naschy milostné zápletky nenechajú na seba dlho čakať. Osobne ma úplne prvá štvrtina filmu moc nebavila, Nashymu lezú do postele jedna sestra za druhou, vrtel som sa na stoličke a stále som čakal na prvú vraždu. Ale keď prišla, ostané rýchlo pribúdali, a film zrazu nabral tempo, aj atmosféru. Spočiatku som uvažoval aj nad dvoma bodmi, aké udelil odborník na tiento žáner užívaťel giallo, ale zápletka sa začala poriadne zamotávať, atmosférické scény pribúdali ( vražda na cintoríne, príchod podozrivého Naschyho počas búrky k invalidnej sestre) a ja som bol tak mimo, že som prehliadol pomerne jasné indície vedúce k vrahovi. V tomto sa tvorcovia scenára postavili dobre, žiadne nelogičnosti, všetko malo hlavu a patu, na zamlženie pointy požili férové finty a triky. Nadpriemerné giallo, ktoré si možno zaslúžilo okolo troch bodov, však ešte zdvihla úplne záverečná scéna. Tá bol fakt výborná, a aj keď som už vtedy vedel, že čo za tajomstvo sa skrýva v tej obrovskej bielej miestnosti, bol som záverom nadšený. (26.09.2010)