Dear Mama

Allen Hughes (spolu s bratom Albertom / plus Lee a Singleton) nielenže poslal v 90. rokoch černošský film do nových výšin, o dve dekády neskôr so svojim opusom Defiant Ones poslal latku kvality hudobných dokumentov ako takých do úplne inej galaxie. Bolo ťažké predstaviť si, že v tomto smere môže ešte prísť akýkoľvek posun k lepšiemu. Píše sa rok 2023 a Hughes na FX vyslal atómovku. Krehký, citlivý, emotívny, no energiou a aurou "predmetu" (rozumej Tupac Shakur) extrémne intenzívny a komplexný portrét velikána, ktorého nebolo možné zlomiť. Taktiež nejde o štandardnú biografiu, na ňu a jeho (krátky, no plodný) život sa díva a viac ako hudbe a tvorbe samotnej sa zameriava skôr na jeho aktivizmus vychádzajúci nielen z výchovy matky Afeni ovplyvnenej Čiernymi pantermi, ale aj prežitými reáliami prostredia & doby. Tona doteraz nevidených záberov neustále prepájaných s voiceovermi mamy a syna spolu s relevantnými pozvanými a geniálnou réžiou budujú ďalší, zaslúžený pomník legende. Aj keď mi v pár momentoch dosť prekážali niektoré zvláštne interpretácie (a neprestajné démonizovanie démona menom Suge Knight), ide o perfektnú záležitosť a povinnosť nielen pre fanúšikov Tupaca a jeho hudby, ale aj fanúšikov (hudobných) dokumentov. Poslednej epizóde vďaka za slzy... "Mama, I really do love you. I appreciate everything you've done for me. I've done a lot of things that I wanted to do. I've led a good life. I'm not happy here. If I die tonight, I'm happy. World's best mom." / "I once contemplated suicide, and would've tried, but when I held that .9 all I could see was my mama's eyes." ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ (x / x) (x / x) (27.07.2023)