Nič

Toto je v podstate filozofická záležitosť. Ale Dáni sa zase vytiahli v tom ako najzložitejšie metafyzické otázky matky vied previesť do pribehovej prudko znepokojujúcej formy. A hĺbavejší diváci môžu potom do omrzenia diskutovať o tom, kto tu bol vlastne horší/lepší/pravdivejší - diabolský nihilista pokušiteľ alebo grupa tých, čo sa stádovo nezadržiteľne šmýkajú po špirále zla? Či hádam je na vine ich okolie, väčšina našej spoločnosti, doba alebo ľudská prirodzenosť, hľadajúca, tlupová a selektívne krutá súčasne..? Alebo napokon tá, čo to celé mimovoľne spustila v záujme nápravy/ zlepšenia/ dobra/ svojich citov a dokázala nado všetky pochybnosti klasické tvrdenie, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami? Každopádne, nech už sú činy, motivácie a povahy jednotlivých detí vo svojej konkrétnosti akékoľvek, hlavný spúšťač, teda ten, čo už je mu všetko jasné a vzdal sa hľadania zmyslu aj robenia čohokoľvek tým, že vyliezol naspäť na strom, je modelovou abstrakciou, neživotným konštruktom.. Takisto chýba nejaká väčšia interakcia s až podozrivo neprítomným okolím deciek z malého mesta. Verím, že v knihe to môže byť rozvedené ďaleko uspokojivejšie.. To však neznižuje efekt tejto principiálne filozofickej spoločenskej výpovede. (05.06.2023)

Zápletka tohto filmu je poriadne bizarná, takpovediac existencionaliticko-nihilistická. Tá "spolupatričnosť" Pierrových spolužiakov bola pre mňa fakt priam fanatická, a vyzeralo to skôr ako nejaká sekta. Tie obety deciek boli spočiatku ešte ako tak náležité, ale ako sa to stupňovalo, tak to bolo fakt už za hranicou - a to všetko kvôli nejakému znudenému debilkovi Pierrovi, ktorý sa na protest odobral na strom. Posolstvo je síce evidentné, ale obetovať niečo nezvratné (panenstvo, prst, pes, atď), to by som určite nenazýval ako zmyselné. Celkovo je však psychologický a filozofický rozmer tohto filmu na mieste, akurát nie v takomto šialenom vyústení... 3* (20.03.2024)

Tak len kvôli tomu, že prijebaný teenager odmieta zliezť zo stromu, sa skupinka adolescentov rozhodne navzájom mrzačiť. Všetci musia niečo obetovať, aby debilka presvedčili, na čom všetkom záleží, najprv vlasy, sandále či škrečka, neskôr prst, panenstvo, či psa, veď pritvrdiť treba. Stručne povedané, psychologická dráma o vyšinutých deťoch s chorou, no podľa mňa dosť nezmyselnou myšlienkou, ktorá však nebola nakrútená natoľko explicitne, aby v dnešnej dobe ešte niekoho šokovala. Viem si predstaviť, že intelektuáli by o tomto filme boli schopní napísať aj sto strán o filozofických presahoch a nevhodnej výchove, ale mne to celé prišlo postavené na hlavu. Aspoň záver pobavil a oceňujem snahu o akési vypointované rozuzlenie. (09.01.2023)

Dvojica režisérov si povedala, že dosť bolo rečí o tom, ako je Lars von Trier najodvážnejší a najprovokatívnejší dánsky tvorca a že by mohol nastať aj ich čas. No a vzniklo niečo veľmi zvláštne, otvorené rôznym interpretáciám, vrátane tej, že Nič je skutočne len o ničom. Od istého momentu vám začne dochádzať, že sa nehrá o fazuľky (či strihanie vlasov) a dej naberá na obrátkach a kontroverznosti. No a vo finále sa môžete buď cynicky smiať spolu s tvorcami, alebo naopak sa smiať na nich. Že život zmysel skutočne nemá a musíme si sami aspoň vytvoriť podobnú ilúziu, my starší vieme už dávno. Možno však ide aj o cynické sa zamyslenie nad tým, čo robí umenie umením a odpoveď tvorcov žiadnych samozvaných "artových" pozérov nepoteší. Predloha bude fungovať zrejme lepšie. (03.02.2024)

A jaký to má všechno smysl? Na otázku, kterou si jednou za čas po večerech klademe asi všichni, melodramatické Nic neodpovídá. Logicky ani nemůže. Ale dráždí, znechucuje, odevzdává se a hlavně mluví na diváka. Jde o jedno z top děl s filozofickým přesahem, které jsem za poslední roky viděl. Zároveň je to něco, od čehož neodejdete se stejným pocitem jako na začátku. I když jednotlivé dospělé postavy skřípou stejně jako jejich nebetyčná benevolence, rád v tomto případě přimouřím oko. Na ničem totiž nezáleží. (15.07.2023)