Reklama

Reklama

Ruró no cuki

  • Japonsko 流浪の月 (viac)
Trailer

Obsahy(1)

Počas jedného daždivého večera ponúkne 19-ročný študent Fumi (Tori Matsuzaka) premočenej 10-ročnej Sarase (Tamaki Shiratori) v parku dáždnik. Keď Fumi zistí, že utiekla z domu, pozve ju k sebe domov, kde jej umožní bývať. Fumi a Sarasa spolu pokojne žijú, až kým o dva mesiace neskôr pre únos nezatkne Fumiho polícia. O pätnásť rokov neskôr sa Fumi a Sarasa (Suzu Hirose) opäť stretávajú. Obaja sú poznačení stigmou "pedofilnej kauzy" a vo svete, ktorý odmieta pochopiť ich príbeh, si k sebe hľadajú cestu. (GTS_PUNK)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (1)

GTS_PUNK 

všetky recenzie používateľa

Dramatický film kórejsko-japonského režiséra Sang-il Leeho z roku 2022, vychádzajúci z knižnej predlohy spisovateľky Nagiry Yuu, je príbehom predovšetkým o komplikovaných medziľudských vzťahoch. Fumi Saeki (Tori Matsuzaka), odsúdený za údajný únos, sa po pätnástich rokoch stretáva so Sarasou Kanai (Suzu Hirose), ktorú ako desaťročnú "uniesol". Poznačený minulosťou, prítomnosťou a neistou budúcnosťou sa Fumi a Sarasa snažia nájsť spôsob, ako žiť vo svete, ktorý zdanlivo v ničom nepraje ani jednému z nich. Leeho snímka, ako sme už spomenuli, pracuje s vplyvom minulosti, prítomnosti a budúcnosti na jednotlivca, ktorý - či chce alebo nechce - musí existovať v rámci širšieho ľudského spoločenstva. Zároveň sa film výrazným spôsobom dotýka tém, akými sú pedofília alebo (ne)schopnosť partnerského spolužitia. Pred diváka stavia komplikované témy v surovej podobe a necháva ho, aby si názor urobil sám. Film mu nijakým spôsobom nepodsúva, čo si má myslieť, iba necháva voľný priebeh príbehu. Na jednu stranu je isté, že dve a polhodiny trvajúce dielo sa nebojí dotýkať mimoriadne citlivých tém a ešte citlivejšie s nimi pracovať. Na stranu druhú má však divák z filmu pocit, ako keby mu chýbala väčšia údernosť. Pomalé príbehové rozprávanie bolo pravdepodobne zámerom tvorcov. V tomto prípade sa však, bohužiaľ, podpisuje pod to, že vo filme je viacero hlucho pôsobiacich miest. Napriek tomu má príbehový aspekt snímky čo povedať a nesie so sebou silné myšlienky. Čo sa hereckého obsadenia týka, nemožno mať voči nemu výhrady, rovnako však ale nemožno výraznejšie chváliť. Čo je však nutné jednoznačne pochváliť, je kamera. Viacero záberov, obzvlášť v prostredí nočného mesta, je skutočným potešením pre divácke oko, ktoré iba ťažko opísať slovami. Ak človek dokáže oceniť filmový vizuál, kamera Kyung-pyo Honga ho v istých chvíľach naozaj nadchne. Rurou no Tsuki je dielom, ktoré má na papieri potenciál dosiahnuť aj lepších kvalít. V praxi sa mu ich žiaľ nedarí dosiahnuť. Napriek tomu ale film režiséra Sang-il Leeho prináša ako dôležitý, tak na správne pochopenie neľahký príbeh o ľuďoch a ich vyrovnávaní sa so životmi, ktoré musia žiť. ()

Galéria (30)

Reklama

Reklama