Jitřní záře

Zaujímavý počin o lazníkoch na prelome storočia. Teda... Počkať príbeh o meštiakoch ktorým moderný svet nesvedčí a rozhodnú sa nájsť nový domov kdesi v lone prírody. Príbeh podľa skutočnosti ukazuje, kde začína a kde končí sloboda. Svojho času pohol národom a osud Elišky Gai sa stal prudko medializovaný. (29.11.2022)

Niečo na tom bude, mám isté predstavy o tom, ako môže vyzerať, keď sa dvaja ľudia z mesta rozhodnú plniť si sen Rolfa Zálesáka. Život na relatívnej samote, v spojení s prírodou nie je taká hračka ako sa môže zdať o čom sa naši dvaja protagonisti presvedčia. Voda? Elektrika? Pekný vtip, všetko si vymyslieť doopravovať a podobne. Lenže svojim štýlom správania si rýchlo narobia nepriateľov. Ono sa to zdá ako veľká sranda, ale dedina je predsa len čosi iné a zvesti sa čoskoro rozšíria. Najmä keď majú sklony k alternatívnemu životu, čo medzi týpkami z krčmy vyvoláva otázniky a prirodzenú nevraživosť... (29.11.2022)

Proti všemu, proti všem Viggo Mortensen by sa mohol hanbiť, nikto predsa nebude prikazovať ako si smiete pomenovať vlastné decko. A pani z obecáku už vôbec nie.  Naša dvojica má dieťa, ktoré dostalo aj príhodné meno Jitřní Záře. Indiánske, také aké by sa im bolo páčilo, lenže tatíček nedokáže prekusnúť svoje ego a vystaví sa úradom na nemilosť. Niekedy prílišná tvrdohlavosť je na škodu. A čo keď je zima? Tak sa presťahujeme ako nomádi na Juh a tam po nich ani pes neštekne... (29.11.2022)

Nad našou rodinkou sa začínajú sťahovať ďalšie mračná, nie je to nič jednoduché. Rodina si vybudovala nepriateľstvo na všetkých frontoch... Je to tak trochu paradox, kde je sloboda? Kde je hranica, že už by mohlo aj stačiť? Na jednej strane chápem snahu vybočiť zo systému, ale na druhú stranu ho využívať... Ech už ani poriadne neviem... (29.11.2022)