Réžia:
Peter SolanScenár:
Peter KarvašKamera:
Vincent RosinecHudba:
Zdeněk LiškaHrajú:
Jozef Kroner, Viliam Polónyi, Marián Labuda st., František Dibarbora, František Zvarík, Otomar Korbelář, Jaroslav Rozsíval, Elena Zvaríková-Pappová (viac)Obsahy(1)
Pán Ctibor (JOZEF KRONER) kedysi pracoval ako hotelový sluha, a hoci je na odpočinku, stále túži dokázať, že je potrebný. Myslí si, že opäť dostal príležitosť zasiahnuť v záujme hosťa i povesti hotela, pretože chce zabrániť ohlásenej samovražde jedného z hostí. Zámena čísla izby je však osudná nielen pre starého Ctibora, ale aj pre hosťa z izby č. 32. Ctiborova snaha sa ukáže ako márna, lebo si poplietol čísla izieb a chránil niekoho, kto to vôbec nepotreboval... Na snímke opäť spolupracovali Peter Solan a Peter Karvaš. Ich súlad sa naplno prejavil v absurdnom príbehu, ktorý je hlboko ironický, ale súčasne veľmi jednoduchý. Filmové rozprávanie je postavené na hercovi, dialógoch a vypointovaných epizódach. Takmer monotónny prúd udalostí pritom ešte zdôrazňuje zásadný rozpor medzi spustnutosťou prostredia i ľudí a výnimočnosťou situácie, v ktorej sa ocitli. Po dokončení ako to už bolo počas celého obdobia budovania socialistickej spoločnosti film zatvorili do trezoru a režiséra preradili do Štúdia krátkeho filmu. Takmer desať rokov nesmel nakrúcať hrané filmy. Film môžeme viac-menej považovať za akúsi labutiu pieseň (hoci podľa roku dokončenia definitívnou bodkou boli Hanákove Obrazy starého sveta a Havettove Ľalie poľné z roku 1972) za istou slobodou 60. rokov, keď sa aj na Slovensku rozvíjala moderná filmová tvorba a definitívne sa autorsky aj organizačne osamostatnila od českej, a dozrela. V rokoch 1963 1970 slovenská kinematografia vyspela na modernú európsku kinematografiu, tak v hranej, ako aj v nehranej tvorbe. Vývoj sa zavŕšil experimentmi konca desaťročia, keď sa nová slovenská vlna prepojila film s aktuálnym dianím v ostatných umeleckých druhoch, ale nezradila filmovú špecifiku. Dodnes považujeme tieto roky za zlatú éru slovenského filmu. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (17)
Značne nedoceneny film ktory môžeme považovat za jeden z poslednyh vykrikov slovenskej novej vlny.Hlavny hrdina pan Ctibor aspon na kratku chvilu bude znova dôležity(predtym bol hotelovy detektiv) a jeho kolegovia ktorym bol len na srandu ho v tu jednu noc začnu na chvilu uznavat.Nedorozumenie za ktore Pan Ctibor nemohol ale recepčny to všetko poplietol všetko zmeni a Ctibor znova v očiach svojich kolegov klesne.Minutaž filmu 70 minut nedovoli aby sa divak nudil a film strieda važne s komedialnymi prvkami velmi vkusne.Vydareny film na ktorym normalizatori zlomili palicu na štastie dnes si tento film aj mnohe dalšie môže pozriet kto len chce. ()
Zdeněk Liška podobně jako v Zemanovi a Hříšných lidech využil hudbu ne nepodobnou orchestrionu pro téma malého človíčka, který by se rád dopustil velkých skutků a v jejich důsledku se mu dostalo velkého uznání. U pana Ctibora je to propojení ještě intimnější, neboť ten je přímo předurčen být šaškem, smutným a nepochopeným klaunem. Kronerovi sekunduje Korbelář, byť bez svého hlasu je to jen poloviční Korbelář. Popravdě vystačila bych si jen s těmito dvěma aktéry, ostatní jsou do počtu, jak herci, tak i jejich postavy. Bohužel to platí i o Dibarborovi, který zde postrádá svůj extrémní šarm. Pouze při ranní rozcvičce je roztomilý. Málokdy se objevil Korbelář na barevném filmovém materiálu, zde je dokonce v míře nebývale hojné, troufám si tipnout, že popleta Mrázik dokonce s přehledem strčí do kapsy všechny Korbelářovy barevné filmy dohromady. A ano, to číslo fakt popletl recepční Mrázik, nikoliv nebohý pan Ctibor. ()
Normalizacia roku 1970 uz naplno uradovala v byvalom Ceskoslovensku, a zasiahla vsetky oblasti zivota spolocnosti /Radio, rozhlas, televizia, noviny, politika/ a tak sa tocili taketo podpriemerne srajdy. Zasmiat sa dohromadfy niet comu a ani kroner /Obchod na Korze/ nedokazal dat filmu potrebne grady a vysvihnut ho na vyssi level. Normalizacna konzervacka, nic viac : 5 % ()
Nedá sa povedať, že by ma to bavilo, hlavne herecké umenie Kronera je na filme zaujímavé, keď aj z nezaujímavých situácií dokáže vyčarovať viac, ako tam je. Nakoniec prichádza slabá pointa, ktorú tušíme už zo začiatku, ak máme prečítaný obsah. Depresívna hudba, depresívne prostredie a ešte aj depresívny sex. ––– Môžem... Môžem vám pomôcť? ()
Úvodem hesla je nesmyslné tvrzení, že Kronerova postava je "na odpočinku", tedy v důchodu. Nic takového z filmu nevyplývá, ten člověk je zařazen jako hotelový detektiv, ve skutečnosti je tam pro všechno, údržbu i posluhu hostí. Ostatně Kroner tehdy neměl ani padesát! Nutno upřesnit, že nejde o komedii, nanejvýš o černou komedii, či spíše o absurditu, alegorii, s níž jsou zachyceny lidské vztahy plné neustálého podezřívání to vše na pozadí zpustlého prostředí. Není divu, že film byl tehdejším režimem zakázán. ()
Galéria (3)
Zaujímavosti (2)
- V roku 2003 bola projekcia filmu uvedená v Slovenskej národnej galérii sprievodného podujatia výstavy Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985. (Raccoon.city)
- Filmovanie snímky Pán si neželal nič prebiehalo v Bratislave, Leviciach,Štúrove a Trenčianskych Tepliciach. (dyfur)
Reklama