Čert nespí

Nuž, ako prvé vety filmu upozorňujú, tento film je zlý. Hlavne pre ľudí, ktorí nechápu alebo nemajú radi satiru. Je to veru ťažká disciplína. V polovici 50-tych rokov sa volalo po satire, aby sa poukázalo na nedostaky v spoločnosti, a ľudia sa tak mohli poučiť a vyvarovať sa do budúcnosti. V súčasnosti nikto satiru nepotrebuje, všetko je už jasné. Všetky štyri príbehy sú z pracovného prostredia, formálne sú si dosť podobné. Aj centrálne postavy sa opakujú, preto ich hrajú tí istí herci. Trochu ako commedia dell'arte. Ale poriadne absurdná. Hlavne vďaka šéfovi, ktorý sa dokáže zo všetkého vykecať, a zástupu jeho agilných prisluhovačov, ktorí vetria, čo sa od nich očakáva. Určite nejeden zamestnanec kapitalistickej firmy by dokázal dať týmto postavičkám mená svojich kolegov. Zábavné je tiež vidieť mladých hercov, ktorých si poväčšine pomätáme len ako starších pánov a dámy. Tak, súdruhovia, držte sa! (20.02.2013)

Čert nespí je buď komédia, satira, alebo veselohra. V každom prípade je však značne ťažkopádna a nevtipná a to sa nezhoduje ani z jedným spomenutým termínom. Svetlé momenty má, satirická svojim spôsobom tiež je, ale nie spôsobom vtipným. Všetci herci sú nesympatickí, či skôr sú tak naštylizovaní, že sú nesympatickí. Dokonca aj Kroner a to je potom sklamanie. Ale dobre, raz som sa uchechtol. (03.06.2015)

Ja satiru moc nemusím. Všetky tri sfilmované poviedky sú postavené na rovnakej schéme omylov a nedorozumení, ktoré spája 5 hlavných postáv - okrem Krivosudského(ktorý stále hrá Kvasničku) - sa všetky vo svojich polohách menia. Film aj napriek tomu, že obsahuje veľa úsmevných miest, skôr nudí. Jednak preto, lebo sa dotýka pre mňa nezaujímavej témy, ktorá bola aktuálnejšia v dobe svojho vzniku a dnes pôsobí menej trefne a hlavne nezáživne. Podpísal sa na nej čas a okrem faktu, že poukazuje na začiatky niektorých významných slovenských hercov a že sa jedná o prvý režijný počin Petra Solana, je to satira, ktorá v súčasnosti mladému človeku nemá veľmi čo ponúknuť. Rozhodne oceňujem spôsob akým boli poviedky pospájané aj určitú hyperbolizáciu postáv, ale nepostrehol som tam ani jednu pamätnú scénu. Žiadalo sa mi tam niečo skutočne kritické a nadnesené - čo v konečnom dôsledku na konci filmu spomenula aj postava riaditeľa zahraná Bohušom Králikom. Film, ktorý zostal pre mňa na pol ceste a na ktorom sa čas a doba podpísali viacej ako by sa na film podobného razenia patrilo. (01.04.2012)

Prvni velka slovenska filmova kritika socialistickych pomeru, ktera nasledovala po mirnem umeleckem uvolneni po prazske celostatni konferenci o satire v listopadu 1954. Dvakrat vtipne mi to pri shlednuti o pulstoleti pozdeji neprislo, ale pokud chcete nahlednout do zde karikovane dobove mentality (kdy se napriklad v prvni povidce dela ze smutku zamilovaneho soudruha Kvasnicky politicky problem, protoze "v dnesni dobe prece nema clovek duvod byt smutny!"), tak je to vyborny studijni material. Mnohe satiricke momenty (neuveritelny pribeh muze, ktery si poda zadost, a ackoliv nema zadne konexe, dostane za tri tydny byt) by se navic daly s prehledem aplikovat i na dnesni dobu. (30.09.2010)

Na stejný způsob, jako český film Zaostřit, prosím!, vznikla povídková satira i ve slovenském filmu. Hranice je tenká, ale zatímco český film je nehodný Friče, tento slovenský lze vnímat jako dílko přijatelnější vzhledem k tomu, jaké všechny žánry tehdy ve východní polovině republiky stále ještě chyběly. Oba filmy jsou výsledky požadavků z konferencí Svazu československých spisovatelů v letech 1954 a 1955. Povídková sbírka Petera Karvaše Čert nespí (1954) nabídla hned několik celků, z nichž Smutný káder a Typický prípad jsou z cyklu Příhody nenápadného mládence a finální povídka Vel'korysá kampaň z cyklu Bezúhonné podobizny. Pro tvůrčí tým to byla série zajímavých výzev, hlavní herci měli každý po čtyřech různých úlohách, debutující režiséři a kameraman vzbudili naděje. Solan sám chtěl pokračovat v přepisu další povídky z Karvaše, ale Prípad Barnabáš Kos se dočkal premiéry až v roce 1965. (23.01.2021)