Třináct životů

V sobotu 23. júna 2018 o 15:07, následne vkročilo akési thajské, futbalové, chlapčenské družstvo do mimoriadne kĺzavej jaskyne Tham Luang, nachádzajúcej sa v Národnom parku Khun Nam Nang Non, zároveň spadajúceho pod provinciu Čiang Rai, keď vzápätí začalo liať ako z krhly, aka dostavil sa vskutku naprosto dosť silný, monzúnový dážď, kedy niekoľko dní tak intenzívne pršalo, že to normálne neuveriteľne sťažovalo snáď i všetky záchranné operačné práce, ktoré sa postupne vynaložili na záchranu týchto chlapcov, nielenže pochádzajúcich z Ban Čongu v Thajsku, ale súčasne taktiež aj uviaznutých až 2,5 km a v skutočnosti asi ešte aj viac - od základného vstupu do daného, zatopeného 'prirodzeného, podzemného priestoru', čo nakoniec pre potápačské tímy predstavovalo naozaj i nemalú výzvu, spočívajúcu v tom zmysle, ako a či vôbec jestvuje nejaká potenciálna šanca na »vyslobodenie stroskotancov«, nakoľko sa na povrch rovnako vynáralo i ďalšie množstvo problémov, nekompromisne sa vzťahujúcich na neutíchajúcu aktivitu zo strán podieľajúcich sa zložiek, ktoré sa niekoľko dní intenzívne usilovali najmä o to, aby vlastne celá táto medzinárodná «záchranná akcia» dospela do zdarného konca, ale ako sa to napokon celé skončilo, uvidí divák na vlastné oči, akoby sa práve v tomto okamihu nachádzal v samotnom bode epicentra, tak bolo dané spracovanie klaustrofobickým poňatím realistické, že som mával pomerne častejšie i reálny dojem, že takmer pomaly ani nedýcham! • V podstate celý tento »prebiehajúci ošiaľ« postavil svet na nohy s tým dôvetkom, že americký režisér Ron Howard, nazeral na kompletnú vec; až by som dokonca podtrhol, že fascinujúcim, dokumentárnym spôsobom - nielen čo sa celkovo týkalo toho počas záchrany v jaskyni, ako autenticky pristupoval k jednotlivým bodom operácie, „nazvime to, ako súčinnosť v interiéri,” ale popritom sa tiež [po]venoval i exteriérovým scénam, ktoré boli podobne návykovo zaujímavými, čiže obidva články variže vytvárali harmonický konsenzus bez náležitého pocitu pátosu. • Ústredný prim priam dotváralo: thajské obsadenie + thajský, hlavný kameraman Sayombhu Mukdeeprom, a to ani nehovoriac o popredných, hollywoodských predstaviteľoch: V. Mortensenovi, C. Farrellovi a J. Edgertonovi, ako povedzme hlavných aktéroch-potápačoch, a ďalších v tíme, ktorí sa pravdepodobne pohybovali po autentickom prostredí, čo ešte zvyšovalo kredit titulu do najvyšších možných sfér; presne tak, titul Trinásť životov podľa skutočných udalostí; považujem za maximálny možný strop v rámci špičkovej ukážkovej filmárčiny, ktorej sa tvorcovia priblížili až na úplne možné maximum. • Jednoducho povedané: jeden z najlepších titulov, aké som mal možnosť za posledný čas vidieť! Klobúk dole a hlboká poklona pred týmto spracovaním, ktoré neustále disponovalo nadštandardnou superkvalitou, akú mám tak strašne rád, t.j. vo veľkej obľube, a veď predsa ako inak, všakže. PS: VŠETKO NAJLEPŠIE K VÁŠMU OKRÚHLEMU JUBILEU 70 ROKOV, KTORÉ BUDETE MAŤ 01.03.2024. (28.02.2024)

Frost / Nixon nebyl náhoda. Když Howardovi sedne formule (ne Formule), umí vykřesat ze schématu nevídané emoce a v tomhle případě na svoje poměry i neplakátový civilismus. Kupodivu to nijak neznásilňuje skutečný příběh, který skvěle zpracoval dokument The Rescue, naopak to s ním souzní sympaticky začleněnou metafyzikou lidových pověr a glorifikací hrdinů, jejichž největší silou se v určitém okamžiku stal jejich částečný autismus. Motiv osamělosti a zapouzdřenosti před okolním světem je pro mě dojemný. Nejhlubší jeskyní je nakonec Rick Stanton ve fenomenálním balení Viggo Mortensena. Dejte už tomu chlapovi Oscara! (02.01.2023)

Everest v jeskyni. Se zcela jinými kulisami a rozhodně ne dobrý film pro klaustrofobiky. Procedurální, napínavý a velmi autentický. Nevypadá to jako typická tvorba Howarda, ale některé pro něj typické prvky Thirteen Lives obsahuje a velmi dobře s nimi pracuje. Bez jediné známky patosu, či přehnaně strojených emocí. Nervák první třídy a další film podle skutečné události, který se Ronu Howardovi povedl. Tentokrát mnohem méně filmově a mnohem více dokumentaristicky než nějaké jiné, ale nijak to ve výsledku nepřekáží zážitku. (13.08.2022)

Ron Howard si odskočil od potížemi pronásledovaného a studiem ovládaného Solo: A Star Wars Story of the Ages k „relativně skromné produkci“. Relativně skromné je myšleno sarkasticky, protože tahle produkce musela být peklo sama o sobě. Hrozně se mi líbilo, že tohle nebyl příběh o hrdinských hollywoodských hvězdách, ale většinou jsme naprosto logicky sledovali, jak k problému přistupují thajští rodiče, děti, policisté, NAVY SEALs atd. Ano, Mortensen a Farrell mají ve skutečnosti status megahvězd, ale tady působí jako obyčejní lidé a taky se tak chovají. Howard je na tenhle typ survival příběhů v podstatě expert, takže dostáváme opět dávku napětí, emocí a radosti v krásném balení pod vedením thajského kameramana Sayombha Mukdeeproma. P.S.: Nic pro klaustrofobiky. (09.10.2022)

Je to vynikajúco strhujúce a aj keď film má dve a polhodiny, vobec to nie je nudné, práve naopak. Ma to silný drive a bravúrnu pútavosť. Štýl natočenia je pohlcujúci a neskutočne realisticky natočený. Nič podobne o záchrannej akcii pod vodou som asi ešte nevidel, aspoň nie aby som pri nej mal taký skľučujúci pocit. Herecky je to tiež bravúrne zvládnuté a to hlavne Viggo Mortensen bol ukážkový. Ale film sa opieral hlavne o skvelú kameru i réžiu. Ron Howard to naozaj vie. Je tu naozaj všetko, čo by mal mat takýto film, a to odhodlanosť postav, súcit divákov a silno dramatické sceny. Je tu pomalší rozbeh, ale zato s dramaticko napínavým stredom a  koncom. Zatial silne 4*, ale určite si tento film budem chcieť zopakovať a hádam pôjdem i na najvyššie hodnotenie.. (03.01.2023)