(fun)tomas

Tretia časť terminátora rozvíja predchádzajúcu mytológiu a pekne zapadá do vytvoreného príbehu. Dozvieme sa viac o umelej inteligencii Skynet, ktorá ma podľa predpovede stáť za prevratom a vzbúriť sa proti ľuďom. Tak ako v druhom pokračovaní aj tu sledujeme pokusy človeka zmeniť budúcnosť, ktoré su postavené do kontrastu k myšlienke deterministicky danej budúcnosti. Až do poslednej chvíle sme držaní v napätí, či John Connor a jeho priateľka zo školských čias Kate Brewster dokážu zabrániť vojne strojov a ľudí, alebo akékoľvek činy ich dovedú k vopred predurčenému súdnemu dňu. Napriek tomu, že druhé pokračovanie riešilo rovnakú otázku, odpoveď na ňu sa dozvedáme až teraz.

Názov filmu Hunger nám síce evokuje, že podstatná časť príbehu sa bude venovať držaniu hladovky, no samotná hladovka začne až 20 minút pred záverečnými titulkami. Dovtedy sledujeme záznamy pocitov väzňov a dozorcov, ktoré nám pomáhajú vžiť sa do bezvýchodiskovej situácie na obidvoch stranách barikády. Nie sme tlačení do toho, aby sme si vybrali stranu. Jednoducho pocitovo vnímame neľahkú atmosféru roku 1981. Film sa v začiatkoch sústreďuje na nováčika vo väzenskom systéme, aby následne upriamil našu pozornosť na vodcu politických väzňov Bobbyho Sandsa, ktorého zosobňuje Michael Fassbender. Po zvyšok filmu od konverzácie s kňazom sa venuje demonštrácii jeho chradnúceho tela i ducha. Práve rozhovor s kňazom predchádzajúci masovej hladovke tvorí najpôsobivejší moment z celého filmu. Toto dielo sa vyžíva v náznakoch a neukazuje priamo na dejúce sa skutočnosti: vidíme krvavé ruky väzenského dozorcu, avšak žiadnu fyzickú konfrontáciu. Podobne druhá polovica filmu sa venuje výhrade jednému trpiteľovi, i keď vieme, že hladovku drží ďalších 74 spoluväzňov. Hunger Vás zasiahne, pretože je to krutý a priam až bolestivý filmový zážitok najmä kvôli bravúrnemu hereckému výkonu Fassbendera a jeho fyzickej premene.

Utrpel som tým, že nemám kompletne odpozeranú sériu rýchlo a zbesilo. Tvorcovia zatiaľ poslednej časti tejto obľúbenej ságy natlačili do sedmičky čo najviac odkazov na predchádzajúce diely a ich snahou bolo previazať všetky filmy do jednotného celku. Práve túto snahu môžem len pochváliť. To, čo by som vytkol, sú takzvané sci-fi prvky naprieč celým filmom: autá lietajúce z jedného mrakodrapu do druhého, zničenie helikoptéry, zoskok automobilov s padákmi z lietadla, zjazd z takmer kolmého útesu pričom sa ani jeden pasažier nezranil. Toto sú pre mňa ťažko uveriteľné eskapády, keď si spätne spomeniem na vcelku reálne podanú jednotku z roku 2001 (Naozaj to je už 14 rokov od začiatku tejto filmovej série?). Nebyť tragického úmrtia Paula Walkera, koniec by mi za iných okolností prišiel sentimentálny. Takto však pôsobí ako zalúžená pocta. Najmä metafora na rozdelenia ciest Dominika a Briana je absolútne na mieste.

Terminátor 2 je so svojimi na tú dobu prevratnými efektami, režijným spracovaním a v podstate jednoduchosťou príbehu rovnocenným partnerom k inému kultovému dielu - Matrix. A práve zložitosť príbehu je jeden z mála atribútov, ktorý obidva prelomové sci-fi filmy odlišuje. Terminátor sa síce komplexnosťou deja nemôže merať so svojím mladším bratom, no zložitosť hlavnej myšlienky nemusí byť podmienkou kvalitného filmu a tento snímok je toho jasným dôkazom. Veľkou devízou pokračovania je to, že nekopíruje jednotku, ale prichádza s obmenou príbehu. Zatiaľ čo v prvom filme sa Sarah Connorová snažila zabrániť zmene budúcnosti, tentoraz príbeh vyústi do jej pokusov o zmenu katastrofického scenára nepriaznivých zajtrajškov aj napriek snahám zlovoľného nepriateľského stroja. Ten je na prvý pohľad neporaziteľný, a tým dodáva hlavným hrdinom i divákom pocit beznádeje. Gradácia deja skrz pocity vopred prehraného boja funguje perfektne a plynule nás dovedie až k finále, ktoré priestormi toľko pripomína záver prvého dielu.

Najzaujímavejšia na prvom terminátorovi je hlavná myšlienka filmu. Na rozdiel od ostatných sci-fi filmov o cestovaní v čase, nie je cieľom zmeniť budúcnosť, ale naopak zabrániť jej zmene, o ktorú sa nepriateľský stroj v podaní Arnolda Schwarzeneggera snaží. Triky su roztomilé a v žiadnom prípade by sa nedalo povedať, že prevratné, keď zoberieme do úvahy, že rok pred terminátorom bola v kinách uvedená už tretia trikovými efektami nabitá časť hviezdnych vojen. Avšak režisér prispôsobil príbeh efektom a nie efekty príbehu, čiže sú v tomto prípade postačujúce. Každopádne akokoľvek naivne môže vyznievať Terminátor v súčasnosti medzi myriadami novodobých sci-fiček, svojou originalitou a spracovaním sa radí k filmovej klasike v tomto žánri.

Pod nevšedným hávom sa skrýva úplne obyčajný hollywoodsky slaďák pre teenagerov. Šokujúce momenty vo filme neboli až takými šokujúcimi kvôli predvídateľnosti filmu. Bude to znieť cynicky, no necítil som vôbec žiadne emocionálne pohnutie, keď Miu postihlo neštastie v podobe autonehody alebo zlých správ v nemocnici. Jediná zaujímavá postava bol Miin starý otec a aj on slúžil len ako náplasť na zmiernenie tragédie – jediná istota v živote svojej vnučky (teda aspoň na pár najbližších rokov). Nápravou predvídateľnosti a šablónovitosti filmu mohol byť záver, ale i z toho dokázali tvorcovia filmu urobiť tuctovú záležitosť.

baSIN City. Opäť je tu špinavé, prehnité mesto s vlastnými zákonmi plné vrahov, zločincov a uplatených policajtov. Tri epizódy podobne ako v prvom filme rozprávajú svoj vlastný príbeh a spájajú ich len niektoré kľúčové postavy. V tomto prípade je to Nancy v podaní Jessicy Alby a Mickey Rourke ako Marv. Okrem troch základných dejových liniek máme možnosť sledovať počiatočný mini príbeh s Marvom a študentmi, Dwightovu scénu s fotoaparátom a zopár posmrtných výstupov Bruca Willisa. Toto všetko mi prišlo úplne zbytočné a rozptyľujúce od hlavných príbehov. Spomenutý mínus vyvažuje jedinečné spracovanie á la komiks Sin City a samozrejme uhrančivá 'Dame to kill for' Eva Green. V konečnom dôsledku hodnotím Sin City dvojku ako priemerné dielo zaostávajúce za svojím prelomovým predchodcom.

Prvé, čo mi utkvelo v pamäti po dopozeraní filmu bolo, že toľko prestrelených hláv v jednom filme som už dávno nevidel. Keanu Reeves so svojou charizmou pekelne dobre zvláda postavy zaťažené určitou tragickou udalosťou. Možno je to spôsobené jeho neľahkými životnými skúsenosťami alebo jednoducho tým, že sa pre podobné role narodil. Avšak ani on nedokáže vytiahnuť film s absenciou kvalitného príbehu nad bežný priemer. Preto sa nemôžem zbaviť pocitu, že ide o ďalší akčný film, ktorý sa stratí v záplave ostatných strielačiek posledných rokov.

Nikdy som nebol prílišný fanúšik F1 alebo formúl ako takých. No i napriek tomu ma príbeh dvoch rivalov Jamesa Hunta a Nikiho Laudy dokázal naplno pohltiť. Filmy, v ktorých vystupujú dva úplne odlišné charaktery a súťažia medzi sebou, sú zaujímavé práve zmienenou rivalitou. Či už vedome alebo podvedome si na začiatku zvolíme svojho favorita a po zvyšok filmu dúfame, že on bude práve ten, ktorému sa podarí dosiahnuť víťazstvo nad svojím súperom. Lauda tu predstavuje ľadovú chladnosť, racionalitu a profesinoalitu. Hunt je naopak horkokrvný, žije pre rýchlosť a adrenalín. Ich cieľ bol však totožný. Obidvaja chceli byť lepší ako ten druhý, pretože to znamenalo byť majster sveta, a teda najlepší pilot F1. Ron Howard je majster v režírovaní skutočných príbehov (Apollo 13, Čistá Duša, Druhá šanca, Duel Frost/Nixon) a ani v tomto prípade nešliapol vedľa. Možno kvôli jeho vynikajúcemu filmu Rush začnem sledovať preteky F1-otky.

“At the request of the survivors, the names have been changed. Out of respect for the dead, the rest has been told exactly as it occurred.” Práve tá realistickosť sa mi zdala byť nereálna. A keďže ide o krimi thriller podľa skutočných udalostí, čierny humor a karikaturičnosť boli v tomto prípade kontraproduktívne. Ale kvôli tej krvi na snehu zvyšujem svoje hodnotenie o jednu *.