Brule

Táto rozprávka je určená tým, ktorí už film videli, pretože SPOILERuje. 18 000 000 r. p. n. l. Žil raz dávno jeden obrovitááánsky CGI žralok a jedna XXXL chobotnica. Títo dvaja sa strašne nenávideli (lebo boli silne antropomorfizovaní) a vždy, keď sa stretli urputne sa bili. Raz, keď sa tak bili, zamrzli v ľadovci. (!) Nedávna minulosť. Žila raz jedna vedkyňa, a tá sa rada preháňala v hlbinách v malom podmorskom module, vyrobenom z papiera podľa návodu z ABCéčka. Keď sa pohybovala v okolí ľadovca, nad ľadovcom sa vznášal vrtuľník z pomaľovaného balzového dreva a ten vyhodil do mora niečo „zakázané“ (nevieme čo, ale na ďalší dej to nemá vplyv), načo bezdôvodne vybuchol. Ľadovec sa roztrieštil a vyslobodil obe predhistorické monštrá. Jedno z nich plávalo priamo oproti vedkyni, lenže tá ho nevidela, lebo táto časť filmu bola príšerne zostrihaná. Potom chcela vedkyňa prezrieť veľrybu vyvrhnutú na pláž. Z neznámych príčin bola táto časť pláže policajne uzavretá, ale ona sa dostala dnu, keď sa policajtovi preukázala fotografiou onej veľryby. Naša oceánografka našla v rane zdochliny žraločí zub. Pozorne ho skúmala, ale ani za svet nevedela, čo to je. Podľa jej pohybov a výrazu tváre možno usudzovať, že ho považovala za sexuálnu pomôcku. A tu, kde sa vzal, tu sa vzal, prišiel jej na pomoc starý ostrieľaný vedec s najmodernejšou technikou – mikroskopom, pestrofarebnými vodičkami a počítačom. Dlho spolu hľadeli do mikroskopu a prelievali spolu farebné vodičky, kým im počítač nevygeneroval obrázok žraločieho zubu. Starý vedec následne vedel, že ide o zub mimoriadne veľkého žraloka. Potom sa k nim pridal japonský vedec so správou o chobotnici a hneď nato všetkých troch uniesol vládny splnomocnenec (agent? ktovie?) Lorenzo Lamas. Najprv ich ukrutne pourážal (režisér mu asi povedal, že tým psychologicky vyprofiluje postavu) a povyhrážal sa im smrťou, požiadal ich, aby svojim umom prispeli k zničeniu oboch monštier. Vedci sa hneď pustili do práce – naliali žltú vodičku do modrej, zelenú do fialovej, ale nepomohlo to! Tak sa všetci traja pozreli do mikroskopu a Japončík dolial flakónik modrou vodičku až po samý okraj a – zase nič! Potom a vedkyňa pozrela na Japonca túžobným pohľadom, pomilovali sa a Japonec mal po sexe múdre reči, ktoré bystroumnú ženu priviedli na myšlienku, že by mohli prilákať obe monštrá na podomácky vyrobený feromón a zničiť ich v zátoke. A tak sa všetci traja pozreli do mikroskopu, naliali fialovú vodičku do červenej, modrú do žltej...strih! Vymysleli KRIKĽAVOŽLTÚ VODIČKU!! Nabudúce sa dozviete: Prečo nemožno žraloka zastreliť delami, ktorými cielime 30 metrov nad hladinu; Prečo vyzerajú interiéry ponoriek ako videoherne v Hornej Mičinej; Ako Japonec citoval Caesara; Ako sa chobotnici nepodarilo rozmontovať ponorku a ešte všeličo iné.

Herci výborní, no na môj vkus príliš uťahané. A komédia to nie je ani náhodou.

K bezbrehej veselosti ma vie vždy doviesť ten obskúrny "zebrokôň", ktorý pravdepodobne po natáčaní zdochol na prebytok karcinogénnej farby v tele.