BlaXxer

Bay je zapredaná šľapka US Army a korporátnej moci. To už nie je patriotizmus, ale hnusná propaganda na nábor mladého obecenstva, aby hrdinsky položili život za záujmy amerických elít, pod rúškom šírenia slobody a demokracie. Kedysi by som to asi žral, ale našťastie už nemám 17 rokov, preto keď vidím zvelebovanie týchto pseudo-hrdinov vzorných tatínkov vygumovaných amerických rodiniek, napína ma ako po riadnej opici. Hneď na začiatku sa prekrúcajú informácie ako slobodný ľud zosadil dlhoročného krutého tyrana. Tyrana, ktorý sa postaral o každého obyvateľa mladého či starého, mali zabezpečené ozajstné sociálne istoty (nie tie ficove u nás), neživorili ako väčšinová pôžičkami a hypotékami zaťažená populácia na slovensku, najprosperujúcejšia africká krajina, životná úroveň, o ktorej by sa mnohým európskym krajinám mohlo len snívať. Ale táto suverenita a sebestačnosť sa nepáčila chazarsko-sionisickej bande a rozbili krajinu najprv financovaním žoldnierov-islámskych hrdlorezov aby rozdúchali občiansku vojnu. Média to hovno pekne zabalili do štátnej vzbury voči režimu a neskôr ju dorazili koaličným bombardovaním na čele s USA. Lýbia je teraz konečne zbavená tyranie a buduje sa krásna demokratická budúcnosť, pod značkami dobyvačných korporácií. Hajzli spoza atlantiku majú najebané základne po celom svete, kde podnecujú protivládne nepokoje, puče a farebné revolúcie a keď sa to nepáči domácim, sú to hneď agresívny teroristi. Jediný agresor sú spojené štáty držiace za gule aj EU, keďže prítomnosť ich jednotiek čoskoro prevýši všetky európske armády dokopy, takže skáčeme ako vo Fašingtone pískajú. Bezohľadnosť a arogancia amerických firiem môžeme momentálne vidieť aj u nás doma na severo-východe v Smilne. Ťažiarska spoločnosť aj bez povolenia si príde na pozemky a začne vŕtať akoby sa nechumelilo. Aj tú trochu čo máme na našom území by tie kurvy chceli vyciciať a prevážať preč do poľska a zostala by po nich len zdevastovaná príroda. Našťastie sa obyvatelia z okolia nasrali, vďaka čomu sa prerušili práce na vrtoch. Takže k filmu len toľko, že je to COD-čko na plátne s nepodarenou digi kamerou a bayovskými prskavkami s roztrielanou us vlajkou v slowmo ako bonus.

Vidno, že bratia/sestri Wachowski stratili gule, keďže točia už len nepozerateľné homo-bludy. Ani sa mi nechce veriť, že kedysi zrobili kultový matrix.

Nadupaný trailer vyzeral akoby sa jednalo o pravú, drsnú gangsta story. Problém je, že tie najlepšíe scény boli umne zostrihané už v ňom, takže to vie pekne nasrať. Zbytok bola nuda, tiahnuca sa celým filmom a zopár ekšn scén tomu vo finále moc nepomohlo.

Ako toto može mať takú popularitu? Šukanie, tlachanie, tlachanie, šukanie, tlachanie stále dokola. Hnusné postavy a samoúčelná brutalita. Masovo-popkultúrny grc. Strata času.

Trápna vykrádačka Warriora. Žiadna snaha o vlastnú dejovú líniu, film je na kompletku okopírovaná amatérčina.

"Always keep smiling" odkazuje jeden z účinkujúcich bezdomovcov pomaly sa vzďaľujúc od kamery tichým parížskym metrom. Ťaživá atmosféra nočného mesta je prakticky poskladaná výhradne zo statických záberov počas celej stopáže, čo evokuje zaseknutie sa, prežívanie zo dňa na deň v bezvýchodiskovej situácii, odkiaľ už niet návratu do normálneho života. V rozhovoroch sa striedajú problémy s úsmevnými príhodami, ale viac-menej je to príbeh o útrapách (permanentný strach o zdravie, o život, strata dôstojnosti a rešpektu), ktoré zažívajú ľudia na okraji spoločnosti. Aj keď vidíme stály nedostatok základných potrieb či už materiálnych alebo citových, pozorujeme neskrývanú radosť z každých maličkostí a u niektorých aktéroch badať určitý nadhľad (každodenným pobytom na ulici, pozorovaním okolia a konfrontáciou s ľuďmi) na dnešnú spoločnosť, pretože hmota nám pravidelne zabraňuje mať slobodnú myseľ (každodenné zhony, termíny, stresy, honba za peniazmi, za materiálnym zabezpečením, elektronickými vymoženosťami a výdobytkami aby nám kvázi uľahčili a spríjemnili život). Môžeme sa pýšiť svojím umom, kam sme to po technologickej stránke ako civilizácia dotiahli, ale zároveň sme sa duchovne ako celok vôbec neposunuli. Stále tu vládne právo silnejšieho, bezohľadnosť, nadradenosť, nevšímavosť a ignorancia voči slabším, stále tu vládne odvracanie pozornosti od problémov, zaoberanie sa svojím sociálnym statusom a imidžom, chceme mať všetko jednoduché, rýchle, komfortné, urvať si čo najviac z koláča slastí a pôžitkov. Spoločnosť kde človek nepracuje resp. nezarába peniaze je považovaný za nefunkčnú bunku, za zbytočnú záťaž pre ostatných. V dobe kedy máme vďaka technológiám a znalostiam prostriedky a možnosti na to, aby ľudia nemuseli živoriť a hniť vonku na špinavej ulici (bez ohľadu na to, ako sa dostali do tej-ktorej situácie) je bezdomovectvo (ale aj svetový hlad, vojny a nepokoje) jasným dôkazom nevyvinutej duchovnej stránky ľudstva a prevrátenej etickej a hodnotovej stupnice.

Ročne je po celom svete nedobrovoľne vysťahovaných 1,5 milióna obyvateľov v dôsledku ťažby nerastných surovín. Ťažbárske spoločnosti im zaberú domovinu a v lepšom prípade poskytnú náhradné "ubytovanie" so sladkými rečami o lepších zajtrajškoch. Miesto toho nemajú dostatok vody ani kvalitnú pôdu na pestovanie obživy oproti zamestnancom Glencoru, ktorí si žijú americkým štýlom vo vilách s bazénmi a golfovým ihriskom. Tradičná ukážka beznádejného boja obyčajného ľudu proti nadnárodným monštrám, ktoré zabezpečujú pohodlie a blahobyt západu.

Stopáž je zbytočne natiahnutá rozprávaním o vzniku plastov, rôznymi historkami okolo výroby atď. Je dobré, že autor poskytol priestor obom stranám na vyjadrenie, takto si aspoň divák spraví vlastný záver. Keďže sa tejto téme venovalo už niekoľko dokumentov, nemá prakticky čo ponúknuť, okrem mladého vynálezcu Boyana Slat-a, ktorý prišiel s nápadom vyčistiť oceány špeciálnymi plavákmi na zachytávanie všetkého plastového bordelu. Objaví sa tu aj rakúska študentka bojkotujúca plast maximálne ako vie, v čom sa s ňou viac-menej stotožňujem.

Jeden z mnohých dokumentov, ktorý poukazuje na absurditu súčasného agro-priemyslu. Na miliónoch hektároch pôdy, sa po celom svete pestujú plodiny na bionaftu, elektrinu a ako krmivo pre dobytok. Poľnohospodári by mali pestovať kvalitné potraviny s ohľadom na životné prostredie na sýtenie obyvateľstva, miesto toho vyrábajú prechemizovaný bordel, ktorý končí ako mäso na tanieri alebo v nádrži auta. Ten americký farmár ani nevedel, kde všetka tá jeho kukurica končí, vlastne mu to bolo jedno, veď ide predsa o biznis. Prachy, profit na prvom mieste, samozrejme ako všetko v dnešnom svete postavenom na hlavu. Na jednej strane nenažrané koncerny, na strane druhej nenažraní spotrebitelia nielen na západe, ale po celom svete, bažiaci po čoraz väčšom množstve mäsa, kvôli ktorému sa masívne vyrubujú pralesy a trpia miliardy zvierat v koncentrákoch. Skorá ropná kríza by mohla byť jeden zo spôsobov, ukončenia alebo aspoň minimalizovania tohto primitívneho konzumného fungovania našej civilizácie.

Obrazové kreácie, stop-motiony, premeny prostredia a celková bláznivá štylizácia je hlavné plus aj mínus celého filmu. Je to taká divno-divná šaráda plná absurdít všetkého druhu. Šance, že by som si našiel nejaké sympatie k postavám sú postupne pochovávané. Prepálená forma bez obsahu, bez emócií, jednoducho som tomu neprišiel na chuť.