BlaXxer

Pomätená Lana ukázala fakera celej trilógii a zosmiešňuje univerzum, ktoré s bratom vybudovala. Tento dekadentný trend môžeme pozorovať už roky u kedysi kvalitných značiek, otázkou je, či je to zámer alebo neschopnosť. Budem sa tváriť, že tento film neexistuje.

Musím na toto reagovať, pretože som čakal 3 roky od vydania traileru, ktorý bol total epic, čo sa už o celom filme povedať nedá. Keďže moja tvorivo-profesná činnosť je zameraná na hyperlapse, bol som zvedavý kam to Tom Lowe po tak dlhej odmlke posunul. Štáb za pomoci armádnej techniky použil najmodernejší gimbal, ktorý umožnil aj dlhé 20 sekundové závierky nočnej oblohy vo vzduchu aj na zemi, čo doteraz niečo také nebolo možné. Ostatné filmové scény boli síce fajn, ale nič čo by sme už roky nevideli na YT alebo Vimeu. Navyše všetky zábery sú v super slow-mo čo ma fakt sralo a buď som zaspával alebo som to musel preskakovať. Úplne zbytočne použitých 900 fps, plytvanie stopážou, vyobrazenie vzťahu človeka, prírody a technológie tu bolo pred 40 rokmi dokonale spracované, Baraka a Samsara je takisto niekde inde. Každopádne hyperlapsy som si pretáčal 5-6x hlavne zasnežené hory a Dubai sú absolútny časozberný vrchol. Dynamiky je poskromne a ostatné je vata na vyplnenie stopáže čo je celkom sklamanie. Určite by sa s gimbalom dalo pohrať aj cez deň, pochodiť po rôznych poliach, v púšti, na snehu, po vode, diaľniciach, využiť opustené koľaje v austrálii alebo v US... Možností je dosť ale aj toto nadchlo, určite veľká inšpirácia!

Kam sme sa to dostali po troch dekádach takto špiniť klasiku, banda čurákov.

Škoda, že seriál končí, až na pár slabších častí v 3. sérii to bola fajn jazda. Táto banda mi prirástla k srdcu.

Rovnaká sračka ako jednotka. Suchá akcia furt dokola samé headshoty z pol metra. Reeves má so zbraňami natrénované, chmaty, hmaty, strelba všetko super no čo z toho keď to vyzerá nereálne a strojene všetko na sekundu presne nabiehajú a padajú ako hnilé hrušky. Na každom rohu číhajú ťažkí zabijaci čo vydržia tak 2 sekundy, keďže nacheatovaný John Wick s autoheal-om to rúbe ako Max Payne a vydrží všetky kopance, pády, zrážky s autami ani guľky ho nezastavia. Tá akcia nemá šťavu, náboj, napätie, keď stále dokola opakujete niečo dobré, stráca to váhu a stane sa z toho prehliadka mŕtvol, ktoré môžete počítať ako ovečky pred spaním.

Po celé veky človek so zvieratami nažíval v tesnej blízkosti, boli mu nápomocné pri práci, obžive no dnes toto spojenie zostavá maximálne pri domácich psoch či mačkách. Kto chová alebo žije so zvieratami, niekde na dvore, na lúke, vytvorí si určitý vzťah a rešpekt k nim a nepovažuje ich len za kus mäsa, ktorý lacno predá. Priemyselný chov je utrhnutý z reťaze, využívajúci bezbranné, utrápené telá v klietkach, v tme, v sračkách a smrade na maximalizáciu zisku. Málokto si uvedomuje v akom rozsahu tieto továrne na mäso ničia životné prostredie, vodu, pôdu a ľudské zdravie. Mäso bolo vždy znamením blahobytu, hojnosti a preto sa podávalo zriedkavo pri významných udalostiach či oslavách. Dnešná každodenná spotreba hlavne vo vyspelých krajinách je obrazom konzumu, kde sa nehľadí na kvalitu a nutričné hodnoty ale všetko prebíjajú chuťové túžby a zvyky. Problém je, že väčšina ani nevie a nerieši odkiaľ to mäso pochádza a ako bolo vyrobené. Preto by mali školy robiť povinné zájazdy nie do Osvienčimu, ale do dnešných koncentrákov a na jatky, aby študenti nasali tú pachuť močovky a krvi, ktoré tečú potokmi a na vlastné oči videli, kam to ľudská nadradenosť a ignorancia dotiahla.

Ako 5-minútová zábavka na youtube OK, ale hodinu a pol pozerať na túto bezduchú stupiditu? Keď už si chlapci dali tú námahu, natočiť všetko v FPS štýle, mali najprv investovať do poriadneho kamerového gearu lebo gopro kamerku si dnes kúpi každý turista. Však keď to ide do celosvetovej kino-distribúcie, dám si záležať na vizuále do prdele. Príkladom môže byť pasáž v The Brothers Grimsby, kde je akcia z prvej osoby celkom prehľadná a pozerateľná aj keď film bola dekadentná sračka. Hrávam gamesy odmalička, ale ak sa autori chceli priživiť na ich popularite alebo nebodaj im chceli vzdať poctu tak sú vedľa. V tomto prípade to vôbec nefunguje, chýba tu herná interaktivita, vlastné rozhodovanie, podstatné prvky, ktoré nie je možné na plátno preniesť. Nemá to dej ani atmosféru, jedna samoúčelná krvavá naháňačka od začiatku do konca. Akcia musí byť správne dávkovaná. Divák alebo hráč v prestávkach môže dokonale vstrebať rachot zbraní, výbuchov a adrenalínových prestreliek. Dobrým príkladom je kráľ herného sveta Half Life 2, kde je všetko dávkované precízne od zbraní, nepriateľov a zmenou prostredia až do finále, pretože herní dizajnéri vedeli kedy treba pridať a kedy ubrať. Vtedy má akcia dravosť a adrenalín, keď je ukončená v správnej chvíli a nedávna bitka ešte pomaly doznieva, lepšie sa tak vryje do pamäti. Dnes ale vládne trend zbesilej klipariny, kedy všetko vybuchuje 30 minút vkuse a ja nemám potrebu pozerať povrchnosti tohto typu. To si môžem pustiť fragovacie videjka z Q3, UT, CS-ka alebo si ich rovno zahrať. Mimochodom, nepamätám si, že by ma niekedy pri hraní bolela hlava. V každej strielačke je plynulý pohyb aj v parkourovom Mirror's Edge, no toto bolo na tyčku.

Dvojhodinové utrpenie vhodné tak pre transgender-homo-inter-lesbo-gejovskú komunitu čo sa predvádza na dúhových prajdoch. Tohto chlapa fakt nemusím je mi vrcholne nesympatický. Slabá * za Aliciu, ktorej mi bolo ľúto, že sa musela s ním váľať v jednej posteli.

Nepodarené ultimátum 2. Greengrass sa tretiemu dielu snaží vyrovnať za každú cenu až tak, že vykráda sám seba. Čo pred dekádou pôsobilo ako svieži vietor v žánri, tu je to hnané až ku krajnosti. Mám na mysli nenormálne roztrasenú kameru, ktorá ma miestami fakt srala. To platí hlavne v úvode v Aténach a vo finálnom kontaktnom fajte, čo bol naprostý chaos až ma oči boleli. Ďalší problém je, že sa dej nikde neposúva a ešte viac sa hrabe v bournovej minulosti. Nezmyselne sa tu vyťahujú spojitosti s jeho tatkom, ako stál za vznikom programu, len aby zase tápal vo flešbekoch. Tu si zároveň treba všimnúť jeden fakt, čo je z môjho pohľadu základnym artiklom tejto techno-spy série a tou sú "čističi" - špeciálne trénovaní zabijaci v tajných vládnych programoch, z ktorých pochádza aj bourne. Čističi sú v trilógii vyobrazovaný ako naprogramovaný roboti bez citov a emócií, ktorých veliace špičky aktivujú keď treba niekoho upratať z povrchu zemského. Nevieme o nich prakticky nič, sú to chladnokrvní operatívci, vždy pripravení do akcie. Nemajú žiadne osobné rozhovory s veliacim strediskom, vačšinou sa dorozumievajú cez správy, vyhodnocujú situáciu a operujú výhradne sami. A práve Vincent Cassel sa vymymká tejto zaužívanej šablone a pôsobí tu tuctovo. Komunikuje priamo s veliacim strediskom, navádzajú ho na cieľ, má vlastné ciele a pohnútky, poháňa ho nenávisť voči bournovi, konšpiruje s veliteľom CIA apod. Takže tá typická pachuť anonymity absentuje. Síce to má stále Greengrassov rukopis (kamera neustále v pohybe, práca s davom, bournove chytré ťahy a blufy), ale mal som stále pocit, že všetky best scény už predtým niekde boli. V tomto ohľade mi príde aj Legacy s Rennerom zaujímavejší a zábavnejší než remake už tak perfektného ultimáta.

Škoda toho nevyužitého potenciálu. Mal som pocit, že okhwanova cesta bola vyskladaná viac z fotiek čo nazhromaždil ako zo samotných záberov. Chýbalo mi viacej celkov na široké scenérie ako v prvom zábere na Grand Canyon. Niečo vo väčšom merítku, čo by evokovalo pocit, že po 10-tich rokoch prešiel naozaj celý svet. Taktiež mi vadilo neustále skákanie z jedného kontinentu na druhý, bez akejkoľvek nadväznosti. Samozrejme, že autori nemohli letieť do každej krajiny a väčšinu mal v podstate už odjazdených, ale nejaké prechody a postupnosť by bodla. Autori sa teda zamerali skôr na jeho myšlienkové pochody a predstavy vyplývajúce z jeho túžby zjednotiť Kóreu. Ku koncu bycikel už ide stranou a film sa venuje iným aktivitám (maratón v Prahe, hladovka v Londýne). Celkovo vizuálna stránka mohla byť obsažnejšia a pútavejšia čo sa pri takomto road movie očakáva, aj keď on sám tvrdí že nie je cestovateľom ani bohémom. Cením ale režisérovu snahu aj celého tímu o zachytenie okhwanovej púte, ktorá je vo svete ojedinelá a jeho úprimné odhodlanie sa len tak nevidí. Zrieknuť sa finančne zabezpečeného a komfortného života a vydať sa na riskantnú cestu s tak ušľachtilým cieľom vyžaduje poriadnu dávku sebazaprenia, skromnosti a duševnej premeny, za čo má môj obrovský rešpekt.