emdvojka

Pekná rozprávka s animovaným drakom a hrdinským rytierom v podaní dnes už vyhasnutej hviezdy Dennisa Quida v obkľúčení slovenských hradov a hôr, do ktorého americký tvorcovia zakomponovali bájny svet okrídlených dinosaurov a kde sa blisli i naši či český herci a herečky. Tak potom hovorím jasné ááno...

Ako sa hovorí, cesta do pekla je lemovaná dobrými úmyslami. Tak toto porekadlo platí pre futuristickú spoločnosť v San Angeles, ktorá aby uchránila dobro pred zlom vytvorila pokrivenú realitu bez násilia, lží, a čo je horšie, bez najmenšieho fyzického kontaktu...takže zabudnite na sex, zabudnite na dotyky... rok 2032. Tak práve do takéhoto zvráteného sveta za zobudí John Spartan, tvrdý policajt z roku 1996, ktorý pozná zvuk guliek i silu tvrdých rán. Prvotný šok z čudesnej krajiny vôkol neho však vystrieda vytriezvenie v podaní zločinca z jeho čias Pheonixa, ktorého stvárnil nik iný, ako Wesley Snipes. A práve táto stará škola, zo starého sveta sa spolu stretne v súboji na život a na smrť. Vtipné situácie v tomto akčnom filme vznikajú práve rozdielnosťou oboch svetov, kde v jednom svete platia pravidlá oko za oko... v druhom svete čistých ulíc a zelených trávničkov len prosebné vety od dosraných policajtov...no každopádne zábava..." ste potrestaný odobratím 5 kreditov, za porušenie slovného morálneho statusu" :-)

Jim Carrey ako Stanley Ipkis a jeho verný pes Majlo v originálnom príbehu plnom výborných efektov, vtipných scénok a už notoricky známych výrazov hlavného hrdinu. Nepoznám nikoho kto by masku nemal rád.

Mládež uväznená v akomsi labyrinte, ktorý každú noc mení svoju polohu, vytipovaní bežci, ktorí sa snažia nájsť cestu von, monštrá, ktoré im vtom chcú zabrániť a dvaja hrdinovia rôzneho pohlavia, ktorí to všetko navždy zmenia. Asi taká je krátka charakteristika príbehu podľa predlohy nejakého pána Daschnera, ktorá je prešpikovaná mladými neohranými tvárami a digitálnymi efektami za ktoré sa veru nemusia hanbiť. Takže ľudom sa to bude určite páčiť, lebo je to rýchle, akčné, dobrodružné a tajomné zároveň. Pohoda.

Jackieho Chana uznávam a obdivujem hlavne kvôli jeho bojovému umeniu, ktoré vďaka choreografii akčných scén, vypiloval do dokonalosti. Horšie to je už samozrejme z jeho hereckým talentom, ktorý sa nikdy nevymyká s priemeru. Jeho filmy sú zábavne hlavne vďaka už spomínaním akčným sekvenciám, pretože hádam každý filmárik a či filmuška čo videl viac ako dva-tri jeho filmy vidí, že Chan hraje v každom filme toho istého chlapíka. Nevadí, hlavne, že sa rozdávajú tvrdé rany a všetko sa to zaobíde bez krvi a brutality.

Jeden z tých dokumentárnych seriálov, ktoré ukazujú pravú tvár spoločnosti a usvedčujú bez servítky duševne chorých občanov USA, ktorý majú neodbytné nutkanie zbierať haraburdy a zbytočné veci do takej miery, až im pod nimi miznú kuchyne, obývačky a dokonca aj ich spálne. Smutné je na tom to, že zberačstvo ubližuje hlavne ostatním členom rodiny nakoľko postihnutý si len málokedy uvedomuje, že to čo robí, je odporné, špinavé a hnusné. Iba zopár jedincov sa hanbilo, že sa u nich našli niekoľko mesačné zbytky jedla, mŕtve mačky, ktoré sa stratili a zaživa zomreli v húfe bordelu, alebo krysy a ich exkrementy, ktoré zapáchajú tak silno, že aj najostrieľanejšich borcov napínalo na zvracanie. Dokonca v jednej časti bola zberačka, ktorá svoje "hobby" preniesla do takého extrému, že jej manžel celé roky spával v malom aute, pretože všetky postele a miesta, kde by sa dalo sadnúť, alebo nebodaj ľahnúť boli zahrabané pod stovkami kíl hnoja a smradu. Smutné, hrozné, neuveriteľné, ale reálne zároveň.

Konečné rozuzlenie, ma dostalo na lopatky, a preto dávam skoro plné hodnotenie. Film, kde sa to nehýbe vďaka CGI alebo motion capture efektom, ale kde sú ťahúňom dobrý herci a snimi prepracovaný námet a scenár a i pri minime akcii, vás to nenechá vydýchnuť si zaslúži vysoké hodnotenie a svoje miesto v červených rámčekoch ČSFD.

Svet matrixu vystrieda "reálny" svet v objatí nebezpečných strojov, kde ľudia sú len ľudmi bez nadprirodzených možností. Akčné a napínavé je to však stále na jednotku. Konečný diel však nekončí nijak ohurujúco, ale tak, ako to asi všetci očakávame.

Bože, tak veľmi som sa na tento filmík tešil, a presne tak rovnako ma aj sklamal. Prečo sú naše ninja korytnačky strašidelní mutanti, ktorý niesú sympatický ani trošičku a okrem outfitu ich nedeli nič. Veď každý z nich mal vždy svoju povahu, svoj charakter svoje úvahy tak ako to bolo vidieť v TMNT (2007). Tu nedostali hlavné postavy vôbec priestor a charaktery korytnačiek boli potlačené bombastickou no pre mňa desivou vizualizáciou. A ďalej ma to už ani nezaujímalo, príbeh aj onie postavy mi boli ukradnuté, a je to škoda...mohla to byť výborná podívana.

Opičiak Caesar je milovník ľudí, zatiaľ čo jeho priateľ Koba je jeho pravý opak. Práve tieto dve postavy, a ich vzťah k ľudskému pokoleniu, určuje príbeh a aj štastný-neštastný koniec, tochto digitalizovaného snímku americkej produkcie, ktorá Planétu opíc posunula o krok bližšie k pochopeniu, ako sa tieto zvieráta, dostali k moci a miesto nich sa v klietkach ocitli ľudia. Akčné časti filmu, ako aj finálny súboj sa mi zdal dobre zvládnutý, aj keď niektoré pasáže, zase smrdeli, tou americkou provokáciu, že my sme tu doma, my sme najlepší. Ale budiž, určité obecenstvo sa bude baviť a iné sa bude o to aspoň snažiť, ide predsa o značku...je to predsa tá Planéta opíc, ktorá sa snami ťahá už od druhej polovice rokov šestdesiatych.