Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Romantický
  • Akčný
  • Animovaný

Recenzie (4 205)

plagát

Drahokam (2019) 

Patrím medzi veľkých fanúšikov Adama Sandlera, no v posledných rokoch som mal pocit, že jeho filmy idú dole vodou. Avšak týmto kúskom si u mňa rozhodne napravil reputáciu. Možno to bude aj tým, že to bolo jednoducho "iné" - nebol tu tradičný sandlerovský humor, namiesto toho thriller-krimi atmosféra, ktorá tomuto filmu jednoducho prospela. Bolo by úplne zbytočne to ničiť nejakou snahou o plytký alebo dvojzmyselný humor (ktorého sme sa u Sandlera už asi aj prejedli). Mysticko-klenotno-basketbalovo-gangsterska zápletka bola v tejto súhre celkom originálna + vydarené dialógy, medziľudské vzťahy a napätá atmosféra, to je kombinácia, ktorá naozaj zaberie (teda na mňa určite)! A hoci sa miestami zdalo, že to predsa len speje k priamočiaremu koncu, tak... na záver len otvorené ústa a zimomriavky. 4*! A snáď uvidíme od Adama v tejto životnej fázy aj viac takýchto thrill-krimi filmov - celkom mu takáto rola sekla.

plagát

Letový režim (2020) 

Andílek na nervy v brazílskom prevedení... Teda aspoň vo svojej podstate to bolo v podstate rovnaké (resp. veľmi veľmi podobné). Akurát tu bola trochu exotickejšia atmosféra, ale to je akurát tak všetko. Protivná "nepochopená" dievčinka, ktorá podstupuje zázračnú premenu, je prakticky rovnaká ako u spomínaného českého filmu. Takže v podstate prvoplánová šablóna, ktorá bola od začiatku dosť ľahko čitateľná. Kiežby to aspoň zachránili nejaké kvalitnejšie dialógy, alebo dôvtip. Nuž, nepodarilo sa...

plagát

Monos (2019) 

Podľa popisu a fotiek z filmu to vyzeralo naozaj lákavo. Základ a princíp príbehu neboli vôbec na zahodenie, práve naopak - pôsobilo to originálne a zaujímavo. Ale ten výsledný efekt a také iracionálne afektívne stavy, ktoré sa tu diali - to bolo nanajvýš podivné a vďaka tomu išiel celý potenciál dole vodou. Vôbec nechápem na čo bolo dobré do toho ísť miestami až tak extrémne, a to tlačenie na pílu väčšinou žiadnemu filmu nepomôže - tu to platilo dvojnásobne. Jediné čo ma na tom ako tak bavilo, tak aspoň tá výprava (masky, kulisy, a pod.), inak fakt len ďalší z potencionálne zaujímavých kúskov utopených v podivnosti spracovania.

plagát

Judgementall Hai Kya (2019) 

Príbehy neustálej hry na mačku a myš mám obvykle rád, ale toto ma proste až tak nezaujalo. Ani neviem, ktorý z dvoch ústredných protikladov (Bobby vs. Keshav/Shravan) mi išiel viac na nervy. Samozrejme, zahrané to bolo znamenito, o tom sa nehádam. Ale tie postavy mi prišli nehorázne protivné! A celkovo mi nepasoval ten "vnútorný svet" Bobby - tie jej traumatické prízraky a kadejaké šváby na každom kroku. Možno by to bolo lepšie bez toho... Čo sa týka scenáru, tak kostra príbehu bola fakt nadpriemerná, akurát tie všetky okolnosti a postavy, to nebola moja šálka čaju. Aj preto len 2*.

plagát

Shimla Mirchi (2020) 

Nemal som žiadne veľké očakávania, ale napokon vcelku fajn. Zaujímavé postavy (aj k ním prislúchajúce herecké obsadenie), obstojný scenár s množstvom vtipných momentov (a minimum teatrálnosti), a ako bonus atraktívne prostredie horskej Shimly. Čím ďalej, tým viac ma Rajkummar Rao baví, hoci som ho spočiatku až tak nemusel (možno sa to mohli aj tie postavy, ktoré hral). No a Rakul Preet Singh (Naina) bola priam očarujúca, veľmi pekná a sympatická žena :) Čo sa týka scenára, tak to bolo miestami trochu príliš prekombinované, ale ja osobne mám rád filmy, kde sa hlavní hrdinovia čím ďalej, tým viac zamotávajú vo vlastnej sieti. Takže aj toto sa mi páčilo, akurát na 4*.

plagát

Všem klukům: P.S. Stále tě miluju (2020) 

Niektoré sequele sú naozaj užitočné a priam potrebné. A potom sú tu také, pri ktorých by vôbec nevadilo, keby ani neboli. A to je presne prípad o All the Boys I've Loved Before - Part II. Do veľkej miery to bolo skutočne bezobsažné, a to zaujímavé bolo bohužiaľ len v menšine. Ale áno, bolo tam aj zopár dobrých scén a dialógov, to nepopieram. Akurát ako celok to nebolo nič extra a je to rozhodne jeden z tých slabších (zbytočných) sequelov. Tým najlepším napokon bola opäť postava večne dilematickej a hanblivej Lary Jean, tak ako to bolo aj v kmeňovom filme. Skromné 2*.

plagát

Spare Room (2018) 

Človek by po tom úvode očakával absolútne tuctovú romantiku bez akéhokoľvek vybočenia z klasickej línie. A napokon viacmenej prekvapenie. Bolo to celkom vydarené a hoci to bolo občas také "pilcherovské", tak do veľkej miery to nebolo vôbec prvoplánové. Oceňujem, že tvorcovia zbytočne netlačili na pílu a malo to v sebe takú prirodzenosť, sprevádzanú viacerými dilemami, pocitmi viny a morálnymi výkyvmi postáv. Napriek tomu si myslím, že film mal ešte niekoľko potenciálnych rezerv (najmä v dejovej línii toho nestabilného a trápiaceho sa Arrowa vo vzťahu k tej dievčine, a aj v tom závere, ktorý bol na môj vkus taký impulzívny). Ale celkovo hodnotím skôr nadpriemerne, na hranici 3 a 4 hviezd (ale bližšie k trom).

plagát

Last Christmas (2019) 

Milé prekvapenie, ktoré spomedzi toho obrovského spektra rôznorodých vianočných filmov, určite vyniklo. Je to jeden z tých filmov, pri ktorom očakávate, že sa na vás skôr či neskôr vyvalí obrovské klišé, a napokon sa namiesto toho zrodí skutočne pekné posolstvo. To by však na komplexný úspech filmu bolo predsa len príliš málo. Našťastie, veľkú rolu v celkovom dojme zohrala aj veľmi sympatická ústredná dvojica Kate & Tom (Emilia Clarek a Henry Golding). A mňa osobne potešil aj veľmi príjemný humor s kopou svojského dôvtipu a dvojzmyslov. Takže v rámci kategórie vianočných filmov určite nadpriemer!

plagát

Yeh Ballet (2020) 

Ďalší z obrovského množstva filmov s konceptom talentovaných ľudí, ktorí sa zrodili v obzvlášť chudobných podmienkach. Tentokrát v hlavnej úlohe balet, zasadený v indickom prostredí mumbajských slumov. Dej samozrejme dosť predvídateľný (inak by asi takýto motivačný film nemal zmysel), ale napriek tomu veľmi zaujímavý, aj keď tam bolo určite ešte množstvo rezerv. Základom úspechu bolo už samotné indické prostredie, v ktorom sa celý film odohrával. A veľké plus bolo aj to, že tá ústredná línia mala aj kopu rôznych vetvičiek, ktoré tomu dodalo ešte väčšiu pestrosť. Popri sledovaní tohto filmu som si však uvedomil aj to, že svet je plný talentov, akurát ich často nemá kto objaviť. Našťastie, toto nebol Asifov a Nishuov prípad :)

plagát

Bharat (2019) 

Bharat mi priniesol dosť zmiešané dojmy. Film mal viacero rôznych fáz, ktoré nie sú rozhodne rovnakej kvality a miestami to pripomínalo jedno veľké teátro, na ktoré ja bohužiaľ nie som. Úvod príbehu bol výborný, avšak nasledujúce fázy (cirkus, ťažba ropy a nákladná loď) nedosahovali ani len hranici priemeru, pretože to bolo plné afektu, heroizácie a mnohých trápnych momentov, ktorými to chceli tvorcovia asi zatraktívniť (ale týmto sa im to isto nepodarilo). Tá záverečná fáza (hľadanie Bharatovej rodiny prostredníctvom TV show na pakistansko-indickom pohraničí) bola absolútne vynikajúca a aspoň čiastočne vyžehlila predchádzajúce nedostatky. Bolo to veľmi emotívne, a pri niektorých scénach pri znovu stretnutiach stratených rodín som si aj poplakal. Je to jednoducho nepredstaviteľná radosť, keď sa dlhoročný smútok opradený nádejou razom zmení na erupciu radosti. Koncept príbehu, ktorý nám vlastne rozpráva starý Bharat, bol plný potenciálu - len škoda, že prostredná časť filmu bola taká biedna (teda aspoň pre mňa). Ako rád by som dal aspoň 4* (ten záver by bol aj na 5), ale to by som si v podstate protirečil. Takže 3*.