Aljak

Mám z toho veľmi zmiešané pocity. Na jednu stranu som s Ethanom súcitil a bolo mi ho ľúto, no na druhú stranu mi išiel svojim bipolárnym správaním na nervy. Obdivujem Sofiu, že sa mu dokázala takto oddať a 12 rokov ho obskakovať - o to väčšie sklamanie pre ňu muselo byť, keď sa jedného dňa Ethan rozhodol, že chce "odísť". Dilematická téma o eutanázii je rozhodne silnou dušou celého filmu, obzvlášť v konzervatívnej krajine ako je India. Naopak, tie kúzelné vetvy mi tu prišli nanajvýš zbytočné, rovnako ako aj postava nesympatického Omara. Koniec bol ... na môj vkus dosť podivný. Vlastne, celkovo som mal od tohto filmu vyššie očakávania. 2*

Scenár výborný a podľa mňa aj vcelku originálny, takže tento vysoký potenciál ma hneď od začiatku tešil. Len škoda, že bol miestami tak hnaný do extrémov, čo sa prejavovalo najmä v závere (konkrétne myslím najmä scény z nákladnej lode v búrke). Takéto hlúpe a prehnané zlomy si mohli pokojne odpustiť, a v konečnom dôsledku by to filmu skôr pomohlo. Po vizuálnej stránke bol film totiž veľmi kvalitný - a to najmä kulisami (Turín bol naozaj čarovný) a kostýmami (viditeľné najmä na pôvabnej Prerane). Čo sa týka hlavného "hrdinu", sebavedomý Vikramaditya mi bol vrcholne nesympatický, miestami až odporný, takže som s ním vôbec nesympatizoval. Zato Prerana bola vcelku sympatická (na tom má ale aj veľkú zásluhu Pooja Hegde). Potenciál filmu bol veľmi poškodený tými extrémnymi vizuálnymi efektami a hyperbolickými scénami, no a aj ten koniec mi prišiel dosť absurdný - a to je hlavný dôvod, prečo dávam len 3* (inak by som možno uvažoval aj o piatich).

Dejový rámec celkom nádejný, no bohužiaľ značne predvídateľný. Každopádne, Layla & Majnun je veľkolepá klasika (podobne ako u nás v Európe - Romeo & Júlia). Zakomponovanie tohto slávneho diela do filmu bol skvelý krok, a celé to nadobudlo naozaj príznačnú atmosféru. Postava Radhy mi síce neučarovala, ale tí ostatní účastníci boli celkom fajn. Realizácia muzikálu s ľuďmi, ktorí nemali nikdy nič spoločné s herectvom (a niektorí ani s tancom či spevom) mi prišla tak trochu neuveriteľná, takže mi to prišlo trochu také rozprávkové... 3*

Podľa popisu to vyznievalo úplne triviálne, dokonca by som povedal, že prvoplánovo. Ale napokon to bolo veľmi milé prekvapenie! Sympatická trojica podivínov a školských outsiderov ma úplne bavila, od začiatku až do samého konca. Dej síce nebol nijako obzvlášť pozoruhodný, ale celé to dopredu ťahala najmä trojica hlavných postáv a ich svojské a trefné dialógy plné sarkazmu a irónie. Metal síce nemusím, ale v tomto podaní ma celkom bavil. Takže "lordom" dám rád pokojne 4*!

Ďalšia z variácii Shakespearovho Trojkráľového večera, avšak miesto Violy a Sebastiána je tu v hlavnej úlohe Veera a Veer v podaní vynikajúcej Rani Mukerji. Zápletka bola síce absolútne prvoplánová a tej teatrálnosti bolo až príliš, ale v konečnom dôsledku to bolo celkom pozerateľné a miestami aj zábavné. Shahida moc nemusím, a nezmenilo sa to ani po tomto filme - jednoducho je mi nesympatický. Kriketová tématika potešila, aj keď stále tápem v tých pravidlách, ale ten šport má niečo do seba! 3*

Síce netuším, prečo sa to nemohlo volať Céline a všetko to muselo byť len v štýle "celý príbeh je len náhodne rovnaký s realitou", ale keď si to odmyslím, tak to bol vcelku vydarený film. Céline som mal vždy za takú trochu pyšnú paničku, takže mnohé zistenia o jej detstve, dospievaní a jej súkromí ma vcelku prekvapili. Film ma bavil od začiatku až do samého konca, malo to vynikajúcu atmosféru, s množstvom zlomových momentov, nechýbal dôvtip, dráma, radosť i slzy - proste od všetkého trošku, aj keď miestami boli tie "skoky" v živote až príliš veľké (hlavne ku koncu). Valérie Lemercier to "skomponovala" veľmi šikovne, akurát sa nemusela napasovať ešte aj do postavy Céline (teda Aline) ako dievčatka.

Ničím výnimočný film, ktorý sa snažil tváriť ako niečo "cool", ale jediné čo tu bolo zaujímavé, tak to bol naozaj jedine ten punk, a možno trochu ten motív umierania. No inak naozaj nič extra - dej priamočiary, postavy výstredné, no napriek tomu nezaujímavé, no a dialógy, tie boli fakt biedne. Čo sa týka hudobného rozmeru tejto punk "drámy", tak to bolo skôr trápne - najmä ten úbohý text štýl "všetko je na ... nič". Takže napriek teoreticky zaujímavému potenciálu to bolo dosť mimo. 1*

Poriadne dynamický scenár plný kontrastov vyplývajúcich z vývoja osobnosti hlavnej postavy Celeste. Od šedej vystrašenej myšky až k žiadostivej a povýšeneckej superhviezde, ktorá sa absolútne utrhla z reťaze - či už charakterovo alebo vizuálne. Po dejovej stránke to bolo zaujímavé, hoci tá začiatočná fáza filmu ma bavila oveľa viac ako Celestina dospelosť a jej problematický vzťah s dcérou. Pesničky od Sie ma nijako nezaujali, a nepomohla tomu ani skvelá Natalie Portman. Celkovo je to tak na 3*

Vzhľadom na tému som vôbec nečakal, že to bude mať taký nádych satiry a bude to celé pôsobiť doslova tragikomicky (hoci v reálnej podstate je to celé tragické). Nie som sám, komu tento štýl pripomenul tvorbu Wesa Andersona, ktorého ja až tak nežeriem, takže ani toto nebol až tak môj šálok kávy. Každopádne, príbeh mal napriek svojmu statickému "čaru" čo povedať a mnohé scénky a dialógy boli absolútne trefné. A samozrejme, nedá mi nespomenúť dobové medailóny o vtedajšej kultúrno-spoločenskej situácií - tie boli miestami lepšie ako film samotný. 3*

Filmy s témou baletu mám veľmi rád, predsa len je to obdivuhodné umenie, takže každému filmu o balete sa poteším. Čo sa týka Las niñas de cristal, vo svojej podstate to nebolo zlé, ale tempo celého filmu bolo strašne pomalé, až som sa miestami začal nudiť. Popravde, dosť za to asi mohli aj nie práve sympatické hlavné postavy. Po tej osudovej nehode sa to síce trochu rozbehlo, ale aj tak to bolo po scenáristickej stránke slabšie. Aspoň, že to nebolo ďalšie Labutie jazero, ale pre zmenu Giselle...