Aljak

Výprava, kulisy, kostýmy, scenérie, kamera, vizuálne efekty - to bola všetko precízna a vynikajúca remeselná práca hodná poklony. To sa však už nedá povedať o forme, do ktorej bol tento príbeh zaobalený. Mňa osobne táto kompozícia akosi nenadchla a napriek tomu, že napätie tu bolo všadeprítomné, tak tomu chýbal nejaký konzistentnejší epický príbeh a taktiež dialógy, ktoré by to celé nejakým spôsobom oživili. Všetko to skôr pôsobilo ako nejaké útržky pospájané do defilé plného strachu a hrôzy, ktoré obkľučovali Dunkerque na prelome mája a júna 1940. Nehovorím, že som sa pri tom nudil, hoci vojnové filmy nepatria zrovna medzi tie, ktoré by ma dokázali nadchnúť. No moje celkové dojmy ani zďaleka nedosahujú to všeobecné nadšenie, ktorým je tento film ocenený. Ale možno to bolo len tým, že to nebol môj šálok kávy...

V podstate taká klasika na tému doťahovania sa medzi dvomi etnikami v rámci Indie. Tentokrát v podaní Gujarat vs. Punjab, čo sú naozaj dve veľmi rozdielne etniká západnej Indie. A práve takáto kultúrna diverzita poskytuje množstvo možností na vytvorenie rôznych filmov, kde hlavnú rolu hrajú práve odlišnosti medzi oboma etnikami. Po scenáristickej stránke bol tento film fajn, aj keď musím uznať, že oveľa radšej by som prijal drámu namiesto komédie. Predsa len je niekedy tej teatrálnosti v indických komédiách až príliš, no a ani toto nebola výnimka. Určite by vážnejšia a dramatickejšia atmosféra tomu len a len pomohla. Ale aj tak, pointa napokon celkom fajn (aj keď v podstate očakávaná).

V podstate dosť bizarný film, ktorý sa na prvý pohľad točí len okolo jedných hodiniek, avšak záber je ďaleko väčší a obsiahlejší. Keď sa tak človek nad tým zamyslí, tak je to v podstate vizitka dnešnej doby, kde sa človek dočká uznania akurát tak verejne, keď sa všetci pozerajú, ale inak sa aj tak každý správa egoisticky a často aj povýšenecky. Chudák Canko nestál o slávu, len chcel byť čestným a žiť si svoj život. Ako sa však ukázalo, čestnosť so sebou prináša aj rôzne následky, ktoré človeka dokážu obrať aj o vlastnú dôstojnosť. Aké z toho plynie ponaučenie? Buďte ľahostajní a budete mať pokoj (hoci pre cnostného človeka so svedomím a česťou je byť ľahostajným veľmi ťažké).

Ďalšia súťažná show, v ktorej netreba mať žiadne vedomosti a intelekt na to, aby človek vyhral. Koniec koncov ako všetky show od Tiposu. Ale aspoň kúsok znalostí matematiky a vedomosti o pravdepodobnosti sa tu určite zídu. Inak sa celý koncept točí len okolo kufríkov, no najmä okolo všadeprítomnej teatrálnosti v podaní Marcela Forgáča, ktorý má čo robiť, aby nevyzeral ako totálny trapák. Jediné, čo je na tom celom zaujímavé, je asi akurát to uvažovanie súťažiacich o risku alebo istote. Inak nič. Nuž, dávam tomu maximálne rok...

V tomto prípade je aj tých 47% príliš. Niečo tak hlúpe som už strašne dlho nevidel. Toto bolo proste zlé, ešte ja na pomery amerických party-komédií. Štvorica obmedzených žien sa vyberie pripomenúť si staré časy, no svojou falošnosťou si dokázali uchrániť svoje osobnosti. Jediným úprimným momentom celého filmu bola tá hádka vo vestibule hotela, kedy si dievčence aspoň konečne vykričali čo si aj tak po celý ten čas myslia jedna o druhej. Mimochodom, to bola asi jediná dobrá scéna celého tohto prepadáku. Takže moja 1* ide jedine tak za toto. Inak, naozaj hrôza - od scenáru, cez postavy až po povrchné dialógy.

Takéto filmy o detských láskach a ich nástrahách mám veľmi rád (ako napr. Flipped, Moonrise Kingdom, Fan chan a pod.). Little Manhattan bol pre mňa príjemným filmom s dôvtipom, nápaditosťou a typickou detskou domýšľavosťou - a to je presne to, čo od filmov tohto typu očakávam. Vnútorný monológ Gabea, ktorý nás sprevádzal celým filmom bol veľkým pozitívom, ktorý to ešte viac potiahol vyššie. Taktiež aj scenérie New Yorku. Bolo zaujímavé sledovať vývoj vzťahu hanblivého Gabea a jeho femme fatale Rosemary (mimochodom veľmi šarmantná dievčina). Občas síce trochu infantilne a impulzívne, ale asi aj to k tomu patrí. No celkovo dosť vydarené, dokonca sa podarilo aj obísť klasickú klišovitú šablónu a malo to v sebe aj kus realistického pohľadu na svet a pekné posolstvo!

Na tento film som sa veľmi tešil (možno aj najviac z celého roku). O tom incidente, ktorý sa odohral v roku 1994 snáď počul každý - však nie náhodou ide o jeden z najväčších škandálov v histórií krasokorčuľovania. Ale o živote Tonye som veru doteraz až tak veľa nevedel, takže to bolo pre mňa nesmierne zaujímavé, sledovať jej turbulentný život a rodinné zázemie. Tonya bola svojho času naozaj jedna z najlepších na svete, a napokon sa z nej stala takáto persona non grata. A pritom bohvie ako to skutočne všetko napokon bolo. V podstate mi jej bolo ľúto... Čo sa týka filmového spracovania tohto pozoruhodného životného príbehu Tonye Harding, tak mám z toho viacmenej pozitívne dojmy - pozeralo sa na to veľmi dobre. Myslím však, že by tomu občas viac pasovala vážnejšia atmosféra, pretože ten ironicko-sarkastický ráz bol v niektorých momentoch fakt až cez čiaru. Ale inak spokojnosť, rozhodne nesklamalo. Váhal som medzi 4 a 5 hviezdičkami, ale vďaka vynikajúcej Margot Robbie sa predsa len prikláňam k piatim :)

Formula je moja srdcovka, a rád si pozriem čokoľvek čo sa týka tejto tematiky. Tento dokument nás zaviedol do turbulentných 50tych rokov, počas ktorých kosila smrť na trati až príliš často. Vtedajší jazdci dávali často do závodenia všetku svoju vášeň a odhodlanie - a žiaľ, niekedy aj vlastný život. Parádny dokument s kopou fasinujúcich archívnych záberov, ktoré sme doteraz len sotva mohli obdivovať. Trochu škoda, že dokument bol primárne zameraný z 95% len na stajňu Ferrari a panovačného Enza. Určite by bolo zaujímavé sledovať aj pozadie celej vtedajšej éry a odvážnych jazdcov. Také gavalierstvo aké existovalo v tej dobe je dnes už nevídané. A čo bolo najkrajšie, že to bolo skutočne úprimné a nie ako dnes, keď je to často vecou PR. Musím uznať, že priateľské puto medzi Petrom Collinsom a Mikom Hawthornom ma doslova dojímalo. Obaja riadni sympaťáci, no bohužiaľ so smutným osudom. P.S. Kiežby bolo viac filmov a dokumentov s tematikou F1!

Hodnotiť tento film bez pochopenia kontextu by bolo veľmi obmedzené - a ako vidím na mnohých negatívnych hodnoteniach, tak ľudia si akosi nedali námahu s tým, aby sa nad tým celým zamysleli. A pritom nájsť v tom aspoň základný koncept alegórií nebolo vôbec ťažké. Keď už si to niekto nepovšimol pri pani domu (matke Zemi) či pánovi spisovateľovi (stvoriteľovi), tak po príchode zvedavcov (muža a ženy) a následnej bratovražde, už muselo byť každému jasné, čo chcel týmto výnimočný a nenapodobiteľný Darren Aronofsky povedať. Hoci to defilé udalosti bolo podané naozaj hrôzostrašným spôsobom, ktoré nepochybne vyvolalo všeobecné pobúrenie (a musím uznať, že aj ja som bol v dôsledku tohto hororového podania trochu zhrozený, no zároveň nadšený). Avšak celý koncept alegórií a symbolov do seba absolútne úžasne zapadá, a tak sa každý fanúšik filmov, ktorí radi čítajú medzi riadkami, bude chvieť od nadšenia. Aj keď, na druhú stranu, pre tých, čo si nedajú námahu zamyslieť sa nad kontextom, to bude asi len brak. Našťastie medzi takých nepatrím, a miesto toho tlieskam!

Podľa popisu to vyzeralo veru sľubne, ale napokon to bola dosť nuda, ktorá sa vliekla celým filmom. Komédiu som v tom veru nenašiel, a v podstate aj o tej dráme by sa dalo polemizovať. Vlastne ani neviem ako by som žánrovo zaradil tento film, keďže to nemalo žiadnu výraznú dejovú líniu. Skôr mi to pripomínalo akúsi konverzačku, ktorá sa niesla v znamení nudných rozhovorov, hoci dané situácie poskytovali dostatok potenciálu na to, aby to mohlo byť oveľa oveľa zaujímavejšie...