GothRot

Tvorcom Amityville: Dollhouse nemožno uprieť snahu natočiť old-schoolový horror bez žánrových prímesí - lenže táto snaha je zároveň aj kameňom úrazu tohto filmu. Z toho čo zo začiatku vyzerá ako rodinný horror á la Poltergeist vzniká neskôr ohromný balast, ktorý pôsobí nechcene smiešne (Nemŕtvy hmyz... NEMŔTVY HMYZ!!!). Treba uznať, že postava nemŕtveho otca-vojaka má slušnú masku, ale opäť ide o element mäsiarsky nasilu vtlačený do deja. Keby bol tento film kompaktnejší, alebo by tvorcovia vynechali niektoré časti deja a rozvíjali by (poriadne) iba určitú časť, hneď by to bolo lepšie. Takto mi to pripadá že scenárista v snahe urobiť čo najlepší film skombinoval polo-ukradnuté nápady hlava-nehlava, aby tak mohol vzniknúť film pripomínajúci POLTERGEIST, HOUSE, HELLRAISER a tak trosku aj AMITYVILLE samotny :). 6/10

V krátkosti vystihnuteľné ako španielsky zombie-blair witch, ktorý však nestavia na nadprirodzeno a abstraktné zlo, ale na primárny, pudový strach a rastúcu paranoju skupiny ľudí uzavretých v obytnom dome. Balagueró sa vyhol predstavovaniu postáv (z čoho v podstate vyplýva pomerne krátka stopáž) a "hádže" diváka priamo do stredu diania. To z čoho tento film ťaží je pohľad prvej osoby, ktorý pomáha evokovať tie pravé pocity strachu a napätia, tak dôležité pre horror. Posledných 15 minút som ani nedýchal, dej a atmosféra ma do filmu doslova vtiahli a nepustili až do koncových titulkov. Aj keď mi nezostala úplne jasná mierne kostrbatá pointa, nič to nemení na tom že [REC] je excelentný first-person horror. 9/10

Kam sa hrabe Marshallov THE DESCENT? Jeho krajan Watkins ho tromfol hneď v niekoľkých aspektoch: 1. V oboch filmoch sa vyskytuje téma emancipácie ženy – kým Marshallove „jaskyniarky“ sú silene maskulinizované prideľovaním výlučne mužských atribútov a napodobňovaním muža ako takého, v EDEN LAKE sila hlavnej hrdinky vyplýva priamo z jej ženskosti, skutočnej, úprimnej lásky a hĺbky citov, pričom jej premena spočívajúca v stratení zábrany zabiť pramení v tragickej strate a páde týchto ideálov (a nie vo svaloch, telesnej zdatnosti a v chlastaní piva). Celkovo táto metamorfóza pôsobí oveľa vierohodnejšie a uveriteľnejšie. 2. Watkins sa v EDEN LAKE brilantne vyhol nadprirodzenému, aby tak celkovo zdôraznil realistickosť, naturalizmus násilia a fakt, že najväčšie (a jediné) zlo na tomto svete pochádza z človeka – a nie z fantaskného živočíšneho druhu existujúceho jedine v mysli režiséra. 3. Hoci sa Marshall snažil natočiť krvavý a násilný film, v porovnaní s EDEN LAKE pôsobí prinajlepšom B-čkovo. V EDEN LAKE sa násile stupňuje pomaly, ťaživo, až sa divák bojí čo uvidí ďalej. Zlatým klincom neúcty voči životu je „necklace“ chlapca s futbalovým dresom. Dresom reprezentácie Anglicka. Žeby náhoda? 9,5/10

Ohromne netradičný pohľad na subžáner slasheru. Film jasne vzdáva hold ikonám 80-tych rokov a štylizuje ich do polohy obyčajných ľudí, pre ktorých je vraždenie životným cieľom, na ktorý sa zodpovedne pripravujú a plánujú každý krok. Po možno trochu chaotickom úvode začnú jednotlivé akcie Leslieho Vernona do seba nádherne zapadať. Jedinou chybou tohto snímku je, že sa v poslednej tretine „prepne“ do úplne priemerného, obyčajného slasheru, kedy ničím nevybočuje z radu ostatných filmov daného žánru, absentuje dokonca aj akékoľvek gore. Navyše má tento film jasne špecifikované publikum – ľudia očakávajúci “horror” (čokoľvek to v ich ponímaní znamená) to pravdepodobne po prezívanej prvej polhodine vzdajú. Škoda, tento film mal na viac. 8/10

DEATH RACE 2000 je jedným z tých filmov, ktoré ohodnotíte buď odpadom alebo piatimi *. V mojom prípade som siahol po tom druhom hodnotení – pretože za všetkými brutalitami, gore a naivnosťou snímku je možné nájsť karikatúru celého amerického národa vyvedenú do extrému – konzumentská spoločnosť bažiaca po čo najkrvavejšej zábave, absolútne nulové morálne zábrany, moc neobmedzenej autority v podobe prezidenta a postava rebela – Carradineovho Frankensteina. Celková gýčovitosť filmu tak slúži na vyzdvihnutie prehnanosti atribútov jednotlivých postáv symbolizujúcich typické vlastnosti amerických „hoi polloi“ – naci(onali)zmus, násilnosť, primitívnosť, plytkosť, rebelstvo – a vyznieva tak ako účelový prostriedok, a nie ako nechcená debilizácia spôsobená nedostatkom talentu. Keby to však bolo naopak, stál by tento film za hovno – doslova. 8,5/10

Ako sa vyrovnať s bolesťou? Pekne sa ňou prehrýzť... Ukryť sa pred ňou totiž nedá. Pri druhom zhliadnutí som mal pocit že sledujem natočený sen. A všetky tie kecy o chaotickosti, hereckých výkonoch, vizuálnej dokonalosti a bezchybnom scenári sú úplne zbytočné, pretože si po nich uvedomujem, že to bol naozaj len film. 9/10

Rambo IV je die-hard akčným filmom od začiatku do konca. Čo ho ale prehlbuje je fakt, že všetky vytrhnuté hrtany, odstrelené končatiny a umučené telá predhadzuje pod nohy skutočného, extrémne krutého a dlhodobého konfliktu v Barme, resp. v Myanmare. Smer, ktorým sa sa film hodlá uberať je nekompromisne stanovený úvodným zostrihom REÁLNYCH záberov zverstiev tejto občianskej vojny. Kto by chcel filmu vyčítať samoúčelnosť násilia, dostáva facku, ktorá (pokiaľ nie je ignorant) zmení jeho názor. Mnohými vyčítaná málovravnosť a prehnaná tvrdosť postavy Johna Ramba je úplne na mieste – vojnový veterán a vyvrheľ svojej spoločnosti, ktorý má na rukách krv desiatok mužov, nebude predsa žiariť optimizmom, rozprávať vtipné príbehy z vojny alebo dvoriť mladým lekárkam... Stallone sa snaží byť realistický pri zobrazovaní emócií – Rambovo komando degraduje z gýčovitej pozície neohrozených, nesmrteľných bojovníkov nepoznajúcich strach na vojakov, ktorí NECHCÚ zomrieť. Celkovo film možno považovať za emočnú bombu, ktorá divákmi zatrasie, hlavne kvôli zobrazovaniu násilia na nevinných a číreho zla pro-vládnych vojakov. Negatívna atmosféra je posilnená elipsou všetkých prostriedkov na odľahčenie filmu, akými sú pseudo-vtipné hlášky a nezraniteľnosť protagonistov (naozaj to fungovalo, ľudia v kinosále celý film ani len nedýchali). Napriek tomu, že ide o štvrtý diel série z 80-tych rokov, ide o jeden z najlepších čistokrvných akčných filmov, ktorý kedy vznikol – ak nie rovno najlepší. 9,5/10