BoPo

Za mňa najlepšia časť tejto trilógie. Je tu síce najviac poznať zastaranosť trikov (Legolas aka Super Mario a podobne), ale zasa som dostal najviac akcie a najmenej prešľapovania na mieste. Ak prežijete prvú tretinu, ktorá je ako vystrihnutá z ruského povojnového filmu, tak už to relatívne naberie obrátky. Bilbo je stále hlavným ťahákom, pretože Martin Freeman mu vdýchol tú správnu sympatickosť. Bitva bola epická čo sa týka rôznorodosti zúčastnených, ale akcia bola vždy skôr rozkúskovaná na individuálne súboje. Ale vôbec to nevadilo. Hlavný rozdiel medzi PP a Hobitom sú jednoznačne postavy. Či už kladné, ale predovšetkým záporné. Hobit ide cestou skôr rodinnej zábavy, často robí komediálne vsuvky, proste popcorn na miesto oscarových ambícií.

Režisér/scenárista Garland a jeho dvorný kameraman Rob Hardy nám zasa naservírovali svoj vizuálny rukopis. Aj keď treba hneď dodať, že určite ten najmenej pôsobivý z ich všetkých spoločných filmov. Ďalej už len spoiler, ktorý Vám má rozhovoriť pozretie: Príbeh začína tragicky. Následne hlavná hrdinka odchádza na vidiek, aby sa dala dokopy. Narazí na naháča, ktorý ju začne stalkovať. Následne je celá dedina divná. Do tej doby zaujímavé, dobre pôsobiace. Som si hovoril, že príde nejaká pointa, ktorá všetko obráti hore nohami, alebo dodá rozmer navyše. Na miesto toho sa naháč zmenil na lesného mužíčka. Pri detailnom zábere na jeho ženskosť (áno, píč*) porodí jednu z postáv, ktorú sme už medzičasom spoznali. Tá porodí ďalšiu a tá ďalšiu, a tak ďalej. Príde vyznanie lásky. Úsmev. Záverečné titulky. Myšlienkovo prehonená artovka.

Hneď z kraja vypálim "spoiler". Nie je to horor, ale psychologické drama. Mám rád tieto filmy, kde sa odohravajú podivné reakcie a udalosti, ktoré sa však tvária ako nedorozumenia. Všetko sa pomaličku stupňuje. Film má veľmi dobrú atmosféru. Hrajú v nej prim spoločenské situácie, ktoré postavy vyhodia z komfortnej zóny. Je tu nepriama, ale o to viac vydarená kritika aktuálnemu nastaveniu spoločnosti, kde je najdôležitejšie nikoho neuraziť. Zároveň trefné zachytenie osobnostnej krízy, skrz ubíjajúci stereotyp. Finále neprekvapilo, ale bolo odprezentované až skľučujúcim spôsobom.