Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenzie (31)

plagát

Stratený v La Mancha (2002) 

Konečne poriadny náhľad do zákulisia natáčania. Konečne žiadne pretvárky autorov či hercov, žiadna falš a zveličovanie. Pretože tak som bol na to zvyknutý z bonusových materiálov vo väčšine DVD. Lost In La Mancha ako jediný ukazuje častokrát (ne)utešenú realitu a podmienky natáčania "nezávyslého" veľkofilmu bez príkras a pozlátka. Naviac je pomerne objektívny v poukazovaní na vinníkov a nenadržiava žiadnej zo zúčastnených strán. Toho "pravého" vinníka si tak môže nájsť každý sám...

plagát

Olsen Twins: Jeden deň v New Yorku (2004) 

Občas som presýtený samými päť hviezdičkovými filmami a mám chuť na nejaké primitívne béčko. Tak som si sadol k týmto dvom Olsenovkám a musím sa priznať že ma vôbec nesklamali. Bolo to presne také, ako som očakával - stupídna a trápna akčná komédia, kde sú síce dvojičky krásne namejkapované a každú chvílu v iných šatách, ale bez výrazného (ak vôbec) hereckého vyznenia. O logike scenára a choreografii jednotlivých akčných scén radšej pomlčím! Napriek tomu som sa občas predsa len pobavil, stačilo spomenúť si na časy keď som bol v puberte a neporovnávať film s množstvom kvalitnejších "teen" komédií... Dva body dávam hlavne zo súcitu nad Eugenom Levym (z Prcičiek), ktorého mi bolo naozaj ľúto, pretože navzdory svojmu potenciálu tu predvádza úbohé skeče.

plagát

Válka živě (2000) 

Ako sa asi cíti človek, ktorého krajina je bombardovaná najsilnejšou vojenskou organizáciou na svete? Ako sa to prejaví v jeho práci, rodine a vôbec v osobnom živote? Na tieto otázky ponúka odpoveď Válka živě. Spočiatku sa zdá že ide o komédiu, ale postupne film naberá dramatický, v niektorých chvíľach až dokumentárny ráz. Film si totiž občas vypomáha autentickými zábermi na horiace budovy po bombardovaní... Hlavní hrdinovia sa snažia točiť film počas vojny, ale vojna stále viac a viac dolieha na ich životy a tým ich núti k prehodnocovaniu svojho postoja. Podoba filmu sa tak mení za pochodu a čo bolo na začiatku jednoznačné sa postupne stáva čoraz viac komplikovaným. Rôzne postavy s rôznymi stanoviskami sa snažia zasiahnuť do natáčania a ovplyvniť tak výslednú podobu filmu... Bajič nevysvetľuje prečo sa vojna začala a ani ako skončila, ale ukazuje jej dôsledky na život a prácu bežných ľudí.

plagát

Mravčia polepšovňa (2006) 

Typický príklad prvoplánového a neoriginálneho animáku. Absolútne stereotypná zápletka aj hrdinovia, naviac si film vypomáha kopírovaním snímkov ako Mravec Z či Život chrobáka. Ponúka tak obyčajný príbeh, ktorého vývoj a koniec uhádne skúsený divák zhruba po 10 miútach. Klasická rozprávočka pre deti s dobrým koncom a ponaučením...

plagát

Hodiny (2002) 

Táto dráma ma dostala nielen skvelými hereckými výkonmi hneď niekoľkých hercov, ale aj skvele odprezentovanou témou a príbehom. Vzbura voči vlastnej existencii ako niečoho, čo už ďalej niesme ochotní znášať a trpieť. Vzbura voči vlastnému životu, ktorý je niekedy lepšie ukončiť predčasne a oslobodiť ho od zovretia konvencií a pravidiel... Z režisérskeho a scenáristického hľadiska špičkovo odvedená práca.

plagát

Katyň (2007) 

Mne osobne komorné spracovanie nejakej významnej historickej udalosti nikdy moc nevyhovovalo. Problém filmu ale vidím aj v nevyváženom tempe a skrytom nacionalizme. Prvé dve tretiny sú žalostne rozvleklé a podfarbené depresívnou ťahavou hudbou, dej je minimálny a (početné) dialógy zbytočne dlhé. Všetko je pomalé a neprehľadné. Mnohé scény absolútne strácajú nejaký dôležitejší význam. Až posledná tretina sa mierne rozbehne a dočkáme sa aj akčnejších scén, ale tiež prehnane nacionalistických hlášok. Navyše film trpí katastrofálne spracovaným postsynchrónom... Poliaci sú povestní svojou nenávisťou voči rusom a nemcom, ale snaha ukázať svetu čo im tieto štáty spravili nedopadol najlepšie. Možno je to práve tento svojský vyjadrovací štýl a zjavná (ne-hollywoodska) odlišnosť spracovania, čo zapôsobilo na akadémiu pri nominácii na Oskara. Pre mňa jednoznačne obrovské sklamanie.

plagát

Rím (2005) (seriál) 

Pre mňa jeden z najlepších historických seriálov. Seriály z produkcie HBO sú vždy príjemným osviežením v záplave mainstreamu. Na Ríme oceňujem dôraz na tradičný, každodenný život a jemné detaily. Konečne mám pri sledovaní pocit, že ide skutočne o autentický staroveký Rím a nie nejaká extra dôležitá prehlkiadka kostýmov a luxusu bez atmosféry. Čo sa týka dôležitých historických postáv, mám problém len s Kleopatrou. Nevadí mi že je zobrazená bez tradičného idealizmu, ale že výzorovo vypadá fakt ohyzdne. Niekomu možno prekáža množstvo explicitných scén, ale oproti tomu čo sa všetko skutočne v Ríme praktikovalo, je to len špička ľadovca. Takže seriál sa v šokujúcom odhaľovaní tej intímnej časti rímskeho života predsa len drží pomerne pri zemi. Napriek tomu prvá séria jednoznačne 85%.

plagát

Dokonalý kruh (1997) 

Film nekomentuje situáciu v Sarajeve ani samotnú vojnu a ani nehľadá vinníkov. Je to taká sentimentálna vojnová dráma o starcovi a dvoch deťoch, ktorá je občas emocionálne prehnaná. Záverečná scéna preto nieje moc prekvapujúca a naviac jej chýba logika. Ale celkove vzato je film dojemnou kronikou života v obliehanom meste, ktorá nenudí a nekladie na diváka veľké nároky.

plagát

Tu (2003) 

V tomto filme všetky postavy akoby prešľapovali na mieste a vôbec sa nevyvíjali. Navyše sa vo filme mihnú len na krátku dobu, takže je pre diváka ťažké sa s niektorou z nich identifikovať, alebo aspoň pociťovať simpatiu. Tento krátky poviedkový film naznačuje, že ani tí čo nemali počas vojny uniformu to teraz nemajú ľahké. Vojna poznačila všetkých bez rozdielu. Divák ho môže vnímať ako smutný a neprikrášlený pohľad na bežnú ľudskú existenciu, kde nieje žiaden hrdina ani žiadna výnimočnosť.

plagát

Čierna mačka, biely kocúr (1998) 

Ďalší typický Kusturicov výlet do sveta cigánov a balkánskeho folklóru. Cigánsky temperament a zmysel pre obchod sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. V cigánskom svete, ako nám ho podáva Kusturica, sa dá kšeftovať úplne so všetkým. Na základe obchodu sa pripravujú svadby, vyberajú nevesty a dokonca zatajuje smrť príbuzného. Samozrejme každý sa snaží každého poriadne okašlať (slušne napísané) a všetkému do rytmu hrajú typické balkánske pesničky...Myslím že oproti ostatným svojím dielam autor rezignoval na nejaký vážnejší význam, vo výsledku tak natočil obyčajnú čiernu komédiu so šťastným koncom.