Richard768

Pri ťaživých duševných stavoch odporúčam radšej vyhľadať odborné poradenstvo. Je to pre ostatných členov spoločnosti menej zaťažujúce, než keď sa za verejné peniaze točí takýto film. Aby som mu úplne nekrivdil, boli tam isté dramatické momenty, no celkové vyznenie išlo do stratena. Hercom by sa zišiel nácvik zreteľne artikulovanej reči.

Zmizla voda! Aspoň sa to tak javí z pohľadu istého chlapíka. Ale čo ostatní ľudia? Tvária sa, že je všetko v pohode.

Obávam sa, že tento film je zaujímavý akurát tým, že je z prostredia odlišnej kultúry a spôsobu života. Byť to film európsky, asi by príliš nezabodoval. Čo sa píše v obsahu, je dostatočne výstižné. Predsa však sa dočkáme istého, možno nie až tak prekvapujúceho, záveru.

Dosť veľká škola na to, aby mali šatne. A vôbec, celé to bolo hrozne afektované. Pointa? Žiadna.

Zo začiatku bolo niekoľko skvelých, vtipných situácií, no s blížiacou sa polnocou sa patetickosť a vtieravá gýčovitosť stávali čoraz neznesiteľnejšími.

Nápadná podobnosť s Na Hromnice o den více (1993). Tu ale opakovanie dňa slúži na ochranu pred naplnením kliatby a zároveň ako čas navyše na jej prekonanie. Pekné exteriéry aj interiéry, na tom si tvorcovia dali záležať. Na rozprávkovosti trochu uberali momenty v štýle "veď o nič nejde".

Moderná rozprávka s podarenými kaskadérskymi kúskami. "Nasledujúca zastávka: Rio."

Pekné, pravdaže. Ovšem príliš rozprávkové. Chlapec, ktorý nepotrebuje jesť a spí vonku na jeseň prikrytý len plášťom. Skeptici by privítali aspoň malý náznak uveriteľnosti. Nezbavovať sa hneď v zárodku sotva naznačených komplikácií deja a nebáť sa trošku ich rozvinúť, viac sa pohrať s príbehom.

Vraj zabránili vojnám... Až na to, že intenzita každodenných prestreliek, ničenia, spaľovania a iných hrubostí tromfne hociktorý vojnový film. Dejová línia primitívna, bez podstatných zápletiek. Jedným slovom: sprostosť.

Niektoré zábery a scény sú zaujímavé, prípadne aj vtipné či na zamyslenie. Ale veľmi mi tu chýba nejaký ústredný motív. Čo chce autorka týmto dokumentom povedať? Sledujeme osamelých ľudí, volebnú kampaň, cestných robotníkov, ...  Má umenie len pasívne odrážať chaos a bezvýchodiskovosť dnešnej doby? Privítal by som aj náznak nejakého riešenia, svetielka na konci tunelu.