Čiary

Prečo? Krásne kamerové zábery s dobrou hudbou pokaziť klasickou slovenskou debilitou; nesympatické postavy majúce iritujúce kecy, pseudointelektuálny skladateľ či zdutá obyvateľka bytu, prečo by mali mať priestor na plátne? Pekne za čiarou boli aj stalkerské pohľady do okien a balkónov a topenie myši. (21.11.2021)

Mne sa to pacilo,Bratislavu mam rad a prezil som tam kus zivota....nie som rodeny Bratislavcan,ale vzdy ma toto mesto "bavilo".Ani premeny ma nijak zvlast neirituju,pokial sa to robi z rozumom,zazil som tam prevrat v 89,divoke 90s,aj nedavne developerske excesy.Skoda,ze som nikdy nezazil vzhladom na svoj vek dobu bratislavskeho korza,alebo este lepsie eleganciu medzivojnovej doby,ked bola BA skutocnou vizcjazycnou metropolou a pritom tak slovensky malickou.Ocenujem ,ze autorka nesklzla v dokumente do oblubenych drogovych a dealerskych scen v Petrzalke,vyhla sa mnohym inym kritickym klise a to treba ocenit.Bratislavu mozu nenavidiet,len obyvatelia vychodneho Slovenska,prudiaci tam za pracou,pretoze pochadzaju z diametralne odlisneho kulturneho a mentalneho prostredia.Avsak na druhej strane vdacne vyuzivaju vyhody velkeho mesta (myslene velkeho na slovenske pomery,v kontexte Europy je to len prijemne velke mestecko).Tito sa tu mozu citit zle , rovnako ako sa citili talianski,irsky alebo cinsky pristahovalci do Ameriky.Dokonca ani ten casto proklamovany sedivy socializmus nebol v BA sedivy,zalezalo na uhle pohladu a miere liberalno kapitalistickej vymletosti mozgu.Mne sa film pacil,ciernobiela vypoved splnila ucel,bol to iny pohlad,nie nasilu kriticky ako sa to robi vacsinou.Drzim autorke palce. (08.02.2023)

Slnko v sieti, tentokrát úplne bez príbehu. Okrem blbých kecov (balkón, čo unesie 400 ton, maslo na linke) ma iritovala čiernobiela kamera. Nemám nič proti čb filmom, ak sú staré a vyplýva to z vtedajšej techniky, alebo ak to má nejaký zmysel. Ale svet nie je čiernobiely, a tak ho čiernobiely dokument dokumentuje nekompletne, a zvlášť ak sa zobrazuje príroda v akejkoľvek forme (parky, stromy, chameleón). Výsledok je ani film ani dokument. (26.05.2022)

Výborná poetická sonda do života ľudí v meste. Príbehy a myšlienky vzorky niekoľkých obyvateľov Bratislavy doplnených malebnými čiernobielymi zábermi a podfarbenými minimalistickou hudbou vytvára poetickú atmosféru naplnenú určitou melanchóliou z rýchleho tepu doby, osamelosti, sklamania aj nádeje. Nebyť slovného doprovodu postáv mohla to byť slovenská Baraka či Koyaanisqatsi. 75% (23.10.2023)

Film od prvej do poslednej sekundy a molekuly nie len typicky slovenský, ale i typicky VŠMU (v dobrom i zlom slova zmysle). Je tu obsiahnuté obrovské množstvo filmárskeho talentu, úžasných estetických záberov s parádnym nazvučením (zaslúžená cena v Jihlave za zvuk). Vo forme (ktorá miestami dosahuje extrakvality) by som teda chyby nehľadal. ALE. O čom to je? O toľkých veciach to hovorí čiastkovo, až to vlastne o žiadnej nehovorí poriadne. Trefne to zachytáva súčasnú Bratislavu neskorého kapitalizmu, no tú predsa poznáme z každodenného života (a kto nie, je slobodný ju navštíviť). V tomto smere si myslím že dokumentu výrazne vzrastie hodnota o 10-20 rokov, keď nadobudne nostalgickú a historickú hodnotu. Teraz ma to obsahovo nemalo čím zaujať. Že to ako umelecké gesto nemôžeme porovnávať s Mužom s kinoaparátom, alebo Symfóniou veľkomesta, to sa asi nemusíme ani baviť. Máme vôbec čo povedať? 3,5* (12.11.2021)