Slavomír

Vo východnom Londýne, na ulici Shithole Street, sídli dielňa Chop Shop. Tu sa sekajú, režú a devastujú vraky áut, aby sa z nich stali unikátne predvádzačky. Ústrednou dvojicou je bangladéšsky dizajnér Leepu a plešatý mechanik Bernie. Behom dvoch sérií sa im vystriedali v garáži mnoho zamestnancov, podstata však zostáva tá istá: Večné hádky dizajnéra a mechanika, anglická vrava ( "Oi, geeza!") a vyrábanie krásnych áut z toho, čo nezožrali potkany a hrdza. Vskutku sa im darí vytvoriť niečo z ničoho... P.S.: Dobre ukrytý product placement náradia Makita:-)

Vlny zametajú s rybárskymi loďami, chlapíci nadávajú z veľkých klietok vyberajú kraby rozmerov záhradnej stoličky (takého hajzla by som do ruky nevzal, nieto do huby). Rešpekt za náročnú prácu, ktorú vykonávajú a tiež úcta filmárom, že tam s nimi stoja a nechajú sa osviežovať ľadovými spŕškami. Po pár častiach sa mi to však zunuje, pretože konfikt spočíva v tom istom: počasie-malý úlovok-nezhody na palube. Stále je to však príjemnejšie strávenie večera, než zízať na výkvet slovenskej TV produkcie alebo trpieť Šehere-mrdku...

Odkážte v kozme, že E.T. neprišiel. Zato tu bol film, pri ktorom som mal pocit, že som to všetko už niekde videl a pošuk-monster s párom končatín navyše. Či som sklamaný? Asi áno. Očakávania nemajú byť príliš prehnané, takže 50% moja chyba, 60% tvorcov. Že nejaký nepomer? Len oplácam to, čo som vzhliadol. Začiatok vyzerá na príjemnú odyseu o deťoch a zážitku jedného leta. Niečo dobrodružné, napínavé, ale milé a hravé. V takom prípade by som odpustil aj typický Holý-(v)úd-sky pátos. Pri každej scéne som si predstavoval, čo asi bude nysledovať a väčšinou sa to plnilo (návrat do mesta, záchranná misia, prepadnutie autobusu, hľadanie marťana a dojímavá rozlúčka - hoci predtým narobil troch kečupu, ale to nikoho neserie...) Predvídateľné ako deň úradníka štátnej správy... Viac ako 60% tomu dať nemôžem.

Človek, ktorý sa o to zaujíma má možnosť pozrieť sa na črevá zahraničným autám, aké sa u nás nevyskytujú, sem-tam pokec o histórií štvorkolesákov. Navyše rád sledujem ľudí pri práci a dvojica mi svojou nesúrodosťou pripomína Lolka a Bolka. Ak opomeniem možnosť, že by som si nič od nich nekúpil ( lebo to flákajú ), tak štyri hviezdy určite :-)

Byť to na mne, ani by som oň nezakopol. Climb som videl na nemenovanej hodine, nemenovaného docenta, na nemenovanej škole. "Priniesol som Vám film, získal aj niekoľko ocenení." Holt, nie je Climb ako Climb a šéf nám zrejme chcel ukázať jeho Novozélandského menovca. Takto: Nie je to zlý film, no nie je to žiadny skvost. Je nudný, predvídateľný, mdlý. Priemerný televízny projekt, za viac peňazí (tých majú americkí katolíci dosť). Rozpočet sa prejavil na dobrej a vhodne zvolenej hudbe a záberoch prírody (v prvých minútach sa mi na jazyk tislo slovo "Cliffhanger") To, že je to TV záležitosť - na dialógoch. George by to aj uhral, keby nerozprával ako keby práve vyliezol z ghetta. Nebyť tých posledných cca 3 minút obsahujúcich klystír Bibliou... netrklo by mi, že ide o náboženskú agitku. Kamera:50%, hudba:70%, dialógy: 30%, posolstvo: ...hm... dajme tomu, že 50%, ak majú Transformeri 49%...

"Bojovníčka" nie je akčný film. Je to dráma s kontaktnými súbojmi, ktoré až na jednu bitku v tmavej uličke, sa nesú v meditatívnom duchu. Samotný šport je prostriedkom pre vypustenie ventilu a odpútanie sa od problémov. Sú efektne nasnímané, podfabené hudbou s "hakšla-makšla" motívmi, ostatne ako celý film. Príbeh je klasika: tínedžer +nepochopenie zo strany rodiny +snaha nájsť svoju cestu + k tomu všetkému trafené moslimské zákony. Nič nové, avšak funkčné. Body navyše za sympatickú Semru Turan. 3,5 hviezdy

Ekvivalent k morbídnym rozprávkam o Palculienke a podobne, kde umierajú ľudia a tento akt je taký prirodzený ako spievajúca víla pletúca kyticu z lúčnych kvetov v sračkách, ktoré neprávom nesú prívlastok rozprávka. Rozprávka má byť morbídna /síce nie až tak, že sa z nej deti poserú od strachu/, ale tak akurát - ako Rad nešťastných príhod. Okorenená čiernym humorom, nadnesenými obrazmi a podivnými charaktermi, kde sú šikovné a ukrivdené deti hrdina a nemesis je praštený pošuk... nikde inde neuvidíte Jima Carreyho jazdiť v Tatre 603...

"Špionážny thriller, o tom aké náročné je kradnúť tajomstvá vo svete rozvíjanom fantáziou a ohrozovanom spomienkami" Že je to na hlavu postavené a ťažko to dáva zmysel? Predtým, než som Inception videl, tiež by som sa na vlastnú vetu nechápavo pozeral... ako báger do tvrdej hliny. Nolanove filmárske kvality už boli opísané dávno, herci - nemá cenu, akcia - bravúrna, vizuál - pôsobivý a chladný, hudba - mrazivá a monumentálna: Jedno vzhliadnutie nestačí. Mne nie. Nejde len o pôžitok z obrazu a hudby, ktorý si chcem zopakovať. Musím si to pozrieť znova, kvôli detailom. Pre mňa udalosť roka. Tak prečo len 4? Lebo mi to stále vŕta hlavou...

Svojho času tento sitkom chodieval na STV1(cca 2000-2002) ako "Manolo a spol.". Dvaja treťotriedni murári/inštalatéri/natierači (Benito a Manolo) sa pasujú v malom bytovom komplexe s bežnými susedskými problémami a havarijnými situáciami. Ak je prasknutý odtok na hajzli, tak zaručene zlikvidujú celú kúpeľku. Pri nehode so škrabancom na laku auta, bude majiteľ rád ak svoj voz po "oprave" spozná. Proste miesti pošuci("Na vizitke síce stojí -Manolo a spol.-, ale to je tlačová chyba. Malo tam byť -Benito a spol.-!"), Benito hoci má už takmer 40 žije so svojou matkou, ktorá neustále štrikuje obrúsky, Manolo má zas na krku odpornú manželku("Tá musela Satanovi zdrhnúť z kotla!") riešia bežné problémy, tak komplikovane ako sa len dá... Pobaví, neurazí, človek si príjemne oddýchne...

Na hodinu žurnalistických žánrov som napísal krátku úvahu o tom, ako by mal vyzrať ideálny seriál. Všetky atribúty sedia na Odznak, pretože je to najstrhujúcejší seriál aký som doposial videl. Zábavný, chytrý, nepredvídateľný, drsný, smutný, pekný... Pri záverečnej piesni finálneho dielu, som mal pocit, že s titulkami, odchádzajú aj moji priatelia, ktorými sa stali jeho hlavné postavy.