foundation

Tak ani tretí diel nepriniesol žiadne prekvapenie. Žeby sa to snáď mohlo famóznej jednotke priblížiť bolo naivné vôbec riešiť ale aj tak sa z tretieho pokračovania vykľul o niečo väčší prúser ako som čakal. Kvalitatívne niekde na úrovni druhého dielu, možno o trochu vyššie. Ubralo sa síce humoru a nesie sa to celé v oveľa vážnejšom duchu ale bohužiaľ celkové zlepšenie nie je natoľko veľké aby sa premietlo do lepšieho hodnotenia.

Kyberpunkový bordel pri ktorom nechcem zachádzať až do takého extrému kde budem tvrdiť že to všetko je jedna ničnehovoriaca samoúčelne nezmyselná hovadina, ničmenej dojem po skončení bol prakticky nulový. Japonské experimenty idú husto mimo mňa. Prvé čo ma pri pozeraní napadlo bol 964 Pinocchio, ktorý je ale aspoň v rámci možností ako tak pozerateľný.

Čisto objektívne neohodnotiteľný film, ale na druhej strane neviem kto by ho tak hodnotil. Ako vraví Flipnic vo svojom komentári Snuff 102 sa dá naozaj kategorizovať oveľa viac ako horror než ako nejaký fake snuff. Ono sa to na neho ani nesnaží hrať. Miera brutality a násilia je tu obrovská ale za ten silný psychologický dopad, aspoň na moju osobu (a to som si myslel že už so mnou nemá šancu pohnúť nič ), môže určite spolovice aj kombinácia s vizuálom a vôbec technickou stránkou, ktorá je buď otrasná alebo vynikajúca ( podľa toho ako sa to vezme ). Po dlhej dobe film ktorý ma vo vnútri zovrel viac ako by sa na horrorového šialenca patrilo. Toto sa dá buď maximálne doporučiť ( absolútne okrajovému publiku a horrorovým maniakom ) alebo okamžite zavrhnúť a nikdy nikoho k tomu nepustiť ( platí prakticky pre 100 percent normálneho spoločenského publika ). 85 čisto subjektívnych percent. Uvidíme keď sa mi to trochu usadí. Dovtedy ruky preč :D

Áno, tá komédia v popise filmu je naozaj zaslúžene. Hooper sa zrejme zľakol že po vynikajúcej jednotke sám seba prekonať nemôže ani náhodou a radšej neriskoval fiasko ale natočil ho rovno zámerne. Brutálna hovadina ale na niektorých veciach som sa fest bavil. Takto to dopadlo asi oveľa lepšie ako keby sa zbytočne pitval originálny klenot.

Ako to len povedať slušne. Patetická, gýčovitá, stupídna sračka s nesympatickým hovniakom v hlavnej úlohe a ešte k tomu hrdo sa hrajúca sa veľké scifi predstavenie. Úbohosť najhrubšieho zrna. Objektivita? Pri niečom takomto ma to ani len nenapadne. Dosť možné že ešte aj ten prirovnávaný nablblý Twilight mal viac súdnosti ako toto. Spláchnuť.

Znovu raz jeden netradičný a o originalitu sa pokúšajúci snímok ktorý vyčerpal všetky skvelé nápady v prvej polovici, pričom si s tou druhou potom vôbec nevedel rady. Veľmi nevýrazným, priehľadným a zbytočne sladučkým záverom film sám seba už iba zaklincoval do peknej bedničky s nápisom Priemer.

Priemerná japonská hračka ktorá sa naplno rozbehne tradične až niekde 15 minút pred koncom. Záver chválim ale dovtedy je film vlastne taká tá ázijská klasika. Záhadný ostrov, postupné objavovanie stôp, sem tam záber na vystrašenú hlavnú hrdinku. No suma sumárum, vážne dosť obyčajné, možno až na ten koniec.

Perfektný Cage vo veľmi slušnom filmovom predstavení s originálnou ,,zápletkou,, (ktorá je ale nakoniec využitá iba na polovicu.) a hlavne výborným scenárom. Ale niečo ,,dychberúce,, tomu chýbalo.

Pokus o nejakú soft erotickú art-drámu ktorý mi absolútne nesadol a väčšinu času len pekne nudil. S horrorom to klasicky nemá spoločné zhola nič. Koniec ale dobrý.

Čakajúc ďalšiu infantilnú hnačku som bol nakoniec celkom prekvapený. Sympatická komédia ktorá netlačí zbytočne na pilu a vtip použije iba tam kde sa to hodí. Nie je to nič svetoborné ale na jedno pozretie to v pohode ujde. Simon Pegg ale nepredviedol nič navyše.