Milano33

Skvelo emocionálne koncipovaná epizóda, ktorá rozcíti snáď každého dlhoročného fanúšika Lucifera. Maze si tesne pred svadbou poriadne zavarí, keďže miesto toho, aby vyjadrila svoje pocity a emócie, dotiahne na Zem Adama, ktorý celú situáciu okolo ich vzťahu ešte viacej skomplikuje. Vo výsledku to však vyzerá, že toto bol tým žiarivým a priebojným momentom, ktorý ich scelil už natoľko, že všetkým ďalším prekážkam v ich živote už nebudú čeliť nijak než spoločne. Svadba samotná bola veľmi radostnou a pohnutlivou udalosťou, ktorá mala i akýsi alegorický význam pre obe zúčastnené nastavujúce manželky. Medzitým sa Luciferovi nechtiac podarilo u Rory vzbudiť senzitívnu chvíľku, ale v tom negatívnom slova zmysle. A zase Ella po halucinogénnych víziách zo seba dostala ukrutne srdcervúci prejav.

Veľmi aktuálna epizóda, ktorá načrtla otázky rasizmu i nedôveru voči policajtom v Amerike. Nebudeme si nič nahovárať, keď poviem, že išlo o epizódu so silným politickým kontextom. Osobne si však myslím, že celé to bolo spracované veľmi solídne. Amenadielov entuziazmus sa krásne bije s výslednou krutou realitou a na konci dochádza k pozoruhodnému kontrastu i charakterovému prerodu. Medzičasom sa Lucifer snaží Rory vynahradiť všetken ten čas, kedy tu pre ňu nebol. Luci sa pokúša dostať do role otca, ale nejako mu to nejde a stále jestvuje určitá bariéra medzi nimi dvoma. Ich vzťah, čoby otec a dcéra, je zatiaľ veľmi krehký a vyžaduje viac než len čas, aby zahojil všetky rany. Obzvlášť, keď pomyslíme na to, že Lucifer si často zle interpretuje poskytnuté rady, takže chvíľku potrvá, než si k sebe nájdu cestu. A tá finálna scéna umocnená spevom bola veľmi intenzívna a to konečné doznenie piesne vo forme trápneho ticha bola už len čerešničkou na torte. Vskutku krásne to celé vyšumelo.

Rodinné dráma vystriedalo komédiu. Rory a jej znalosť budúcnosti poriadne rozvírilo vody, čo Luciho docela dovádzalo k šialenstvu. Ako inak, Lucifer sa dosť svojským spôsobom chopil situácia a ihneď spravil ukvapené závery miesto toho, aby si priznal svoju vlastnú vinu a prijal zodpovednosť. Aj keď je to celom bizár takto riešiť budúce rodinné problémy a ani terapia príliš tomu nepomohla. Rory si takisto parádne vystrelila z Amenadiela, Maze a Eve, čo vznieslo trošku sviežeho humoru do tejto melodrámy. Bolo mi hneď zrejmé, že Chloe ukradla Azraelov plamenný meč. Sympatická mi bola aj tá myšlienka, že Ella príde na Luciferov a Amenadielov nebeský pôvod úplne sama prostredníctvom jej bujnej predstavivosti a zápalu ku konšpiračným teóriám. Však Ella je predsa nerdka, takže to celkom sedí.

Podnetná epizóda, ktorá veľmi dobre hraje na emócie. Luciho prvé stretnutie s jeho dcérou Rory, aspoň ona to tak tvrdí, bolo veľmi silné. Pri tej scéne, kedy jeden druhému intenzívne hľadeli do očí, mi normálne prešiel mráz po chrbte. Luciferove hľadanie pravdy sa velice podarilo, najmä country trip, i keď Chloe bola strašne otravná a herečka samotná očividne nevie hrať. Situácia s Danom je tiež chúlostivá a prežívať okamžiky so svojou rodinou bez odozvy boli preňho väčším utrpením než pobyt v Pekle. Každopádne moment privítania Dana späť na Zemi, hoci nie úplne medzi živými, bol nesmierne krásny, dojemný i radostný. Dan mal konečne tú možnosť sa stretnúť s Maze a Amenadielom a prehodiť zopár slov.

Yabba Dabba Doo! Po noirovej a muzikálovej epizóde sa Lucifer rozhodol zájsť s experimentovaním ešte o niečo ďalej a tak prišla na rad aj animovaná epizóda. Tak tomuto sa vraví meta, Luci sa po návšteve Pekla ocitá v animovanom svete, ktorý umožňuje robiť množstvo bizarností. Celý tento kreslený výjav bol prispôsobený pravidlám animákov a bola radosť sa na to pozerať. Neskôr sa síce vymaníme z kreslenej animácie a presunieme sa do 80. rokov. Avšak stále sa vo mne nerozpustil ten pocit, že neustále ležím uprostred surreálneho a abstraktného víru. Medzitým sa Maze nechtiac podarilo pomôcť Amenadielovi prejsť psychologickým testom. A Dan sa musel vysporiadať s novo vzniknutou situáciu, ktorá sa týka toho, že sa z neho stal duch. Záverečné odhalenie náramne prekvapilo.

Lucifer sa vracia späť k terapeutickým posedeniam s Lindou a jeho povestným sebe prispôsobením výkladom jej kázne. Luci si znovu pre svoj vlastný benefit poprekrúcal pár slov a malinko si poupravil pravdu. Pokiaľ seriálu niečo naozaj ide, tak sú to vzťahy. Ella spolu s Carolom sú nesmierne rozkošní, stvorení jeden pre druhého a obom im to veľmi prajem. A Chloe mi už hneď po druhej epizóde lezie na nervy.

Tak úvod do šiestej a žiaľ aj poslednej série sa nadmieru podaril. Od samého začiatku sa tu hraje prevažne na nostalgickú notu. Zase sme sa spolu s Luciferom zasekli u detektívneho prípadu, ktorý síce Lucimu pokazil celý zvyšok večera, ale aspoň odzrkadlil Luciferové momentálne rozpoloženie. Chytrá práca so scenárom a alegorický výklad hravo viedli ku akútnosti Luciferových problémov. Luci sa totižto obáva toho, čo bude odnášať skutočnosť byť Bohom. Stretnutie Elly s Lucim a Chloe bolo úsmevné a aj posedenie u Lindy pobavilo. Mave a Eve sú naprosto rozkošné a som za nich rád, že sa im podarilo odbúrať všetky prekážky a dostať sa k jadru veci. I Linda má svoje problémy a Amenadielová všímavosť k ich vyriešeniu výrazne dopomohla. Aj na maličkostiach záleží a žiadny problém nie je o nič menej bezvýznamným. A aj Dan sa nám na konci opäť ukázal.

Jednoducho nádhera! Rozhodne jeden z najkrajších a najsmutnejších počinov od majstrovského režiséra Petera Jacksona. Čarovná ukážka bezmedznej Jackovej fantázie, počas ktorej nás zavedie na miestá, ktoré sú za hranicou skutočnosti... niekde na pomedzí reality a imaginácie. Na miestá, ktoré stierajú túto pomyselnú hranicu a pretavujú ju do magického realizmu. Týmto ďalším magickým fantasy dobrodružstvom sa skrátka necháte unášať do vďačnosti. Peter Jackson pre mňa zhotovil vskutku nadpozemský a nadskutočný zážitok, ktorý nemá obdoby. Vnukol mi jeho jedinečný pohľad na niektoré skutočnosti, ktoré sú mimo ľudské chápanie. Reálie, ktoré predčia to pozemské a reálne a pozdvihnú ich do druhej dimenzie, presnejšie do tej štvrtej. The Lovely Bones je zosobnením surrealizmu ako takého, dotyk tohoto umeleckého smeru je citeľný pri každej scéne z toho druhého sveta. Režisér do snímku vzniesol nadskutočné vnímanie i cítenie a osobnú tuhú poznať posmrtný život. V tomto spirituálnom svete, ktorý sa nachádza niekde na pomedzí smrteľného sveta a toho nebeského, avšak nie je to ešte úplneže Nebo, ale iba poloraj, medzisvet či akýsi most, tkvie tá pravá vizuálna hravosť tohoto snímku. Triky sú na špičkovej úrovni a vo vizuálnom stvárnení duchovného sveta je vidieť tá všadeprítomná a bezhraničná tvorcovská predstavivosť a okázalosť. Snímok svojou kreativitou útočí na najvyššie mety, je to naprosto spektakulárny zážitok. Verím, že niektoré nápady nenájdete v žiadnom inom filme, nápaditosťou tento počin priam až prekypuje - v jednom mi verte, nápadmi sa tu fakt nešetrí. The Lovely Bones je v tomto ohľade skutočne podmanivým a nápaditým pôžitkom, ktorý je schopný nadniesť i uhranúť. Posmrtný život v tomto ponímaní je presne tou idylickou rajskou záhradou, o ktorej sa nám ani nesnívalo. Je to skrátka nebeské, donebavolajúce! Spektrálny svet pozostáva z nekonečnej komplexnosti a vo vysokom vsádza na imaginárne prostriedky. Všetko je tam väčšie, epickejšie, jasnejšie, farebnejšie a svetlejšie. Vizuál sa bezpochyby dá nazvať umením, keďže oplýva pestrou kolážou farieb a večne žiarivými svetelnými lúčmi. Nádherná je tiež aj samotná malebná krajinka, ktorá ma ustavične fascinuje svojimi scenériami, Nadchli ma i tie prapodivné až roztodivné tvary a abnormálne javy. Celé je to vydláždené krásnymi obrazcami a úchvatnými výjavmi. Áno, presne tak, The Lovely Bones je psychedelickým, kontrastným a surrealným divadlom farieb a obrazov i svetelnou hrou. Okrem vizuálnej roviny, na The Lovely Bones oceňujem i príbehovú rovinu, ktorá ťaží predovšetkým zo silných emócií a psychológie postáv. Príbeh je dosť intímny, venuje sa rodinnému putu, láske, spomienkam i utrpeniu. Hlavnou hrdinkou deja je roztomilé malé dievčatko Susie Salmon, ktoré je krásne svojou milotou, detskou nevinnosťou a naivitou i pôvabom. Avšak jedného dňa sa táto detská naivita stretne s krutým svetom dospelých a bude ju to stáť jej život. Človek si za ten docela krátky čas, čo pozná mladistvú Susie, je schopný si k nej vytvoriť vzťah a pevné puto. V okamihu jej smrti a počas následného vyrovnávania sa s jej vraždou divák prežíva akútnu smršť emócii, dokonca aj slzy na vás doľahnú. Intenzita zážitku však neustále rastie a svojou pravidelnou dávkou silných emócií diváka zaručene obmäkčí. Tón a atmosféra sa nesú prevažne na melanchólii a zármutku zo straty blízkej osoby. Ústredné témy filmu sú docela temné a patrí sem napríklad: rozpad rodiny, emocionálna vyťaženosť, nezvládnuteľnosť situácie a nevysporiadanie sa s faktami. Je to príbeh o medziľudských vzťahov a prekonaní toho ťažkého... o oprostení sa od ťažoby, od toho pozemského a pominuteľného,... o úľave a uzdraveniu na duši. The Lovely Bones je svetom, ktorý vo vás vzbudí radosť i ošiaľ. Film je predovšetkým rodinou drámou na pozadí tragických udalostí, avšak dostávame sa i do teritória krimi thrilleru či dokonca až psychologického. Dramaturgia funguje veľmi dobre, obzvlášť keď dôjde na napínavé scény. Naratív je štrukturalizovaný do dvoch rovín. Do tej fantasknej a do tej hmatateľnej s tým, že pravidelne dochádza k obmene a prelínaniu naturalistických pasáži s tými polonovými - abstraktnými. Páči sa mi, čo Peter Jackson porába s kamerou v tomto snímku, veľmi zaujímavo kombinuje a strihá jednotlivé scény. Chémia medzi hercami je skvostná, Mark Wahlberg a Rachel Weisz sú báječný a Saoirse Ronan v hlavnej role zažiarila.

Druhí Piráti z Karibiku, nie tak úplne. Podobne ako Pirates of the Caribbean, tak aj Jungle Cruise je filmom na motívy slávnej atrakcie v Disneylandu. Jungle Cruise je fantasy dobrodružstvo, ktoré sa odohráva v exotickom prostredí Amazonského pralesa. Uskutočnená výprava do džungle je podnietená údajnou existenciou magického stroma, ktorého kvety majú liečivé účinky. A tak sa spoločne s Dwayneom a Emily vydávame na epické dobrodružstvo do srdca rieky Amazonky, aby sme objavili tajomný fantasktný svet ukrytý vo vnútri tropického dažďového lesa. Príbeh nie je silnou stránkou filmu, ničím síce neurazí, ale ani nenadchne. Od začiatku je zrejmé, že Jungle Cruise je filmom vyslovene rodinným a preto predovšetkým útočí na celé rodinky s deťmi a mladšie divácke publikum. Tón snímku je večne odľahčený a plno sviežeho humoru, ktorý mne osobne príliš nesadol. Dwayneove prestrelené hlášky, slovné hračky a absurdný humor si ma moc nezískali. Vážnejšie scény príliš nefungujú a to hlavne, keď k tomu prirátame faktor, že ich poriadne ani nenechajú odznieť. Nie je to ani príliš o napätí, ako skôr o vzrušení a nájdení toho pravého dobrodružného ducha. Film ma takisto charizmatických hlavných hrdinov s príjemnou chémiou, avšak s tou romantickou líniou to strašne rýchlo urýchlili. Podľa mňa to tomu ich budovanému vzťahu celkom uškodilo, popravde to tam nemalo čo robiť - aspoň nie hneď. Dwayne Johnson je sympatický, i keď hrá skorej do toho priemeru. Emily Blunt je neskutočne skvostná, také zlatíčko i drsné dievča v jednej osobe. Emily Blunt je v Jungle Cruise pekne svojbytnou, výstrednou a zásadovou ženou, ktorá si vždy ide za svojim. Akčné scény sú docela dynamické a majú ten potrebný šmrnc, obzvlášť sekvencie na rieke a parných lodiach. A dokonca som schopný odpustiť aj tú ponorku, ktorá nemala čo pohľadávať na rieke Amazonke, keďže to aspoň na efekt vyzeralo ohromujúco. Prehnané CGI je v tomto prípade dosť nadužívané a nerozumiem, prečo sa tvorcovia nevybrali radšej výpravnejšou cestou v tom pravom slova zmysle. Nie všetko je nutné točiť pri zelených plátnách, niekedy je lepši skrátka skočiť do prírody a točiť film za skutočných podmienok, u Jungle Cruise je to obzvlášť citeľné. Celá Amazonská džungľa je komplet vytvorená pomocou CGI, čo zapríčinilo tomu, že som nepocítil tú autenticitu z tropickej exkurzie. Prostredie jednoducho pôsobí aj kvôli prepáleným farbám dosť digitálne. Aspoňže hudobný doprovod k filmu sa podaril na výbornú. Soundtrack ku Jungle Cruise je naprosto senzačný a dokáže fantasticky zveličiť a dodať grády tým epickým momentom.

V for Vendeta je politickým dyspotickým thrillerom, v ktorom sa zvádza mocenský boj o slobodu, nadvládu, dominanciu a ideové hodnoty. Film má zápal, vykresanú iskru, vďaka ktorej vzplanie revolúcia úchvatných rozmerov. Príbeh je zasadený do neďalekej budúcnosti, ktorá je skôr ponurou dyspotiou, než futuristickou progresívnou dobou. Británia zažíva temné časy a úpadok, keďže neo-fašistická strana sa chopila moci, čo priamo znamenalo potláčanie základných ľudských práv a obmedzenie slobody. Británia sa sa stala obeťou radikalizmu, fanatizmu, propagandy, rasizmu a xenofóbie, bola nastolená večierka - zákaz vychádzania v nočných hodinách, cenzúra tlače a slova. Ľudia už naďalej nemohli vysloviť svoj vlastný politický názor a nesúhlas s vládou z dôvodu toho, že britským občanom bolo právo na slobodu prejavu kompletne odopreté. Takisto sa množstvo predmetov a literatúry dostalo na čiernu listinu štátu, veľká časť umenia a kníh bola pre totalistickú vládu poburujúca, moc ohrozujúca a preto sa báli, že myšlienky obrodenia a slobody by mohli zvrhnúť celý ich systém a tak ich radšej rovno všetky zakázali. V for Vendeta je prvotriednou ukážkou toho, čo absolútna moc a hegemonická nadvláda urobí s ľudmi a spoločnosťou. Scenár k tomuto filmovému počinu napísali geniálny súrodenci Wachowski, takže dialógy i monológy boli neskutočné hravé, sofistikovane napísané a myšlienkami prepracované. Do každého slova a vety vložili istú večnú ideu, ktorá je schopná hýbať celým svetom. Chytré rozhovory a horlivé prejavy majú často až alarmujúco väčší význam pre dej, než sa spočiatku môže vzdať. Aj u tohoto druhu snímku Wachowski uplatnili pravidelné zaužívanie obrazných pomenovaní a prenesených významov. Vyrieknuté slová sú mnohokrát skôr metaforické, majú v sebe aj trochu tej poézie a využívajú básnické a umelecké trópy na pomenovanie skutočnosti. Príbeh má takisto tú správnu hĺbku, je dosť poetický i alegorický. V for Vendeta je filmom, ktorého najlepšie vystihujú symboly a symbolika všeobecne - napr. keď sa celý systém zosypal ako domino. Film je plný obrazov, vízií a výjavov, ktoré dávajú podnet k niečomu veľkému a revolučnému. Hlavná myšlienka a jasné posolstvo mi boli sami o sebe nesmierne sympatické a som definitívne toho istého názoru. Wachowskich slobodomyseľný prístup rozhodne podporujem. Sloboda je a mala by aj zostať základným ľudským právom bez ohľadu na všetko. Pri natáčaní filmu sa zachádzalo až do pozoruhodných detailov, V for Vendeta sa zaoberá i tými najmenšími maličkosťami a drobnosťami. Film sa môže tiež pýšiť svojím unikátnym záberovaním, nasvietením, nasnímaním a minimalistický prístupom. Aj tie dravé strihy vyzerajú skvelo na efekt. Akcie tu nie je veľa, ale keď už na ňu dôjde, tak je nesmierne pôsobivá. Veľmi úchvatne nasnímané akčné zábery pôsobia vážne elegantne, kinetický a svižne. Nadmieru ma uchvátili slow-motion bojové scény s nožmi, ktoré svištia vzduchom a pritom sledujeme ich trajektóriu. Natalie Portman je milá, nevinná a velice krásna.