gospy

Žiadny film nemusí niesť vynútené morálne posolstvo a zlo tak zostáva nepotrestané (nie sme v rozprávke). Už dávno nie je hlavný hrdina filmu len kladnou postavou. Ak postava nespĺňa kredit "princa na bielom koni, ktorý zachráni princeznú", neznamená, že tvorca za každú cenu nechce, aby bola divákovi nesympatická a nedržali sme jej palce. Príkladom je scenárista a režisér Guy Ritchie. Takmer žiadna postava v jeho filmoch nespĺňa kategóriu kladného hrdinu. Aj cez ten fakt im väčšinou držíme palce. Pretože používa nadsázku, skvelý strih, neskutočnú kameru, "proste" miluje svoju prácu a rozumie jej. Film Jako v bavlnce je presne opačným prípadom. Divák nemá šancu držať hlavným hrdinom palce v takto napísanom a vytvorenom príbehu. Dobre vytvorená hudba k filmu znamená, že ma neruší, že si ju ako divák vôbec neuvedomujem, pretože mi s filmom splynie. Hudba v tomto filme pripomína prepínané klávesy z čias talianskych seriálov o princezne Fantagiro. Príbeh v tomto filme sa potáca, situácie sa opakujú a menia. Tam, kde by sme mali hrdinov ľutovať, prichádzajú zmiešané pocity. Po spleti epizód, ktorá by nás po dvoch hodinách mala doviesť do momentu- som rád, že som to videl je to iba ďalšia "rychlokvaška od Netflixu (zabitý čas).

Remake staršieho filmu v novom háve, kde vďaka súčasnému pohľadu na technológie uverí divák, že niečo také ako neviditeľnosť, je nakoniec možné, Radí sa k "miernejším" horrorom, ktorý zvládnu aj vystrašenejšie povahy (asi 3 krát počas filmu prižmúriť oči). Kamera výborná, hudba ešte lepšia. Najväčším spoilerom je zlý casting. Elisabeth Moss už prischla večná postava submisivnej ženy, partnerom potlačovanej, ktorá však nakoniec nájde silu vzdorovať. Ďalšou chybou je dĺžka filmu, akoby sa Netlix ešte v priebehu výroby rozhodoval, či z toho urobí celovečerák alebo mini sériu a nakoniec to nechal tak (mohol skončiť 3 krát a bolo by to v poriadku). V horrore nemusia byť všetky okolnosti jasne vysvetlené- o to v horrore nejde. Ale uvažujme už v realitách spotrebiteľa- je možnosť, že má Netflix spočítané, koľkokrát si divák odbehne na záchod, alebo koľko popcornu zle, kým film skončí :)

Každý režisér by mal natočiť aspoň jeden horor. Narábanie so strachom u diváka vôbec nie je jednoduché. Hlavne, prísť s niečím novým. Krvavá nevesta má nový nápad- čo je výborné. Hlavnej predstaviteľke sa to podarilo už druhý krát (film Babbysitter). Vo filme je niekoľko ozaj vydarených scén (zbavovanie sa služobníctva, ako sa súčasný človek vyrovnáva s rodinnými tradíciami). Je však škoda, že od polovici filmu skočí film do módu- toto som už videl. Hlavná predstaviteľka má bez udania nejakého dôvodu príliš veľké šťastie v tejto hre (neuplatnilo sa ani pravidlo- trikrát a dosť :) a divák tak prestáva "veriť", že sa to mohlo takto odohrať (filmová logika nevšednosti Tarrantinovských situácií). Je to aj málo sexi- Samare Weaving to v bielom rozhodne sedí, nebol dôvod to v každej situácií nezvýrazniť. Je škoda keď sa divák od polovice filmu prestáva báť o hlavného hrdinu ale skôr o scenár- aby sa to nezmrvilo ešte viac- čo sa nakoniec stalo. Škoda potenciálu- škoda celuloidu (myslené obrazne).

Tento film je len pre vybraný okruh divákov- milovníkov mačiek. Kto mačku nemal (alebo presnejšie- koho si mačka neprivlastnila), bude zrejme sledovať "ufónov" v ľudskej koži. Mňa si mačka privlastnila :) Film na motívy knižného hitu sa celkom drží pôvodnej literárnej línie. Sledovať vytriezvenie mladého drogového závisláka je vďaka príchodu ryšavého štvornohého hrdinu podstatne znesitelnejšie aj keď pôsobí príliš zjednodušene (ale to sa týka aj knižnej predlohy). Priateľstvo človeka a zvieraťa vyvažuje súčasná technologická doba (sociálne siete) vďaka ktorým sa to spomínané puto stalo celosvetovým fenoménom (kniha bola napísaná podľa skutočného príbehu a reálnych hrdinov je možné vidieť na youtube). Na dôvažok som aj pracoval v danej lokalite Londýna, takže o to som mal k filmu bližšie. Pri spätnej reflexii si myslím, že film je nakoniec lepší ako samotná kniha. Čo sa tak často nestáva.

V prípade tohto anglického filmu funguje všetko ako švajčiarske hodinky s dokonalou chladnou presnosťou ako švédska oceľ (v scenári si svojou dokonalosťou a presnosťou vynúti miesto aj počasie). Pri značke Dowton Abbey dostanete presne to, čo očakávate- nie je to film pre hippíkov ani intelektuálnych filmových kritikov obsendatívne prešúchavajúcich sedadlá v kine. Čaj má byť o piatej, tak je o piatej! V záverečnej filmovej časti tvorcovia s úspechom dosadili do príbehu všetky postavy (samozrejme tie, ktoré prežili) a obdarovali ich (pozor spoiler) šťastnými koncami. Dýcha na nás atmosféra sveta v ktorom si každý nájde svoje miesto a je s ním spokojný. A takisto aj divák.

Filmy podľa kníh kráľa Stephena Kinga sú vždy mierne prekliate. Nie je to vinou nadpozemských (alebo pekelných síl), ale tým, že "Kráľovi" to stále píše nadpozemsky pekelne dobre a ako obvykle- neprekonateľne. Doktor Spánok je druhým dielom najslávnejšieho majsteršiku Osvietenie (alebo aj To- ja sa nebránim) a tak sa koná aj návrat do hotela v horách kde sa s diabolským úsmevom v najslávnejšej diere v bielych dverách zasekla hlava Jacka Nicholsona. Opakuje sa zaujímavá situácia adaptácie posledných majstrových filmov- "stratila zuby". Film tak ako kniha rozpráva o strašidelných veciach a nočných morách ale nie je to horor a očakávajte len minimum ľakačiek s prižmúrenými očami. Znova ide o filmovú adaptáciu hrubej knihy a tak času na stotožnenie s postavami nie je v dvoch hodinách veľa. To by som scenáristovi nevyčítal, skôr naopak. Čo je však nežiadúcim prvkom filmu? Prílišné vťahovanie pradávnych scén z Kubrickovho poňatia prvého dielu. Je ich jednoducho veľa. Tam, kde by stačilo iba naznačiť a fanúšikovia pochopia a v tichosti zatlieskajú, sa pridá ešte niečo navyše (práve spomínaný prípad bielych dvier). Je to možno pomôcka pre tých, ktorý prvý diel nevideli, ale nepomôže a skalného znalca nepoteší. Je to zbytočné. Možno, tak ako v prípade filmu To zapôsobila túžba producentov, aby do kina vohnali čo najviac divákov, že sa film nedá označiť za 100% horor ale nie je to na škodu. Tí, ktorí "Kráľa" dôverne poznajú vedia, že on hororový spisovateľ nie je. Je to hlavne Kráľ príbehu- dokonalý rozprávač. A tento film poriadny príbeh určite má.