akni76

Obrazovo príbehová hyperbola časového úseku od zrodu prvého Žiguli do prelomu tisícročí v ZSSR a Rusku, ktorou sa prelína za vlasy pritiahnutý príbeh jedného auta so zopár vtipnými a zopár realistickými momentami. Ono by to skoro na prvý pohľad bol skoro až "odpad" podobný katastrofálnemu filmu Milenci a vrazi, ale tento film je podarenejší a trochu uveriteľnejší. Hoci ich spoločným menovateľom je, že tam onen starý režim vykresľujú dosť málo realisticky. Ale o to asi ani nešlo. Tri hviezdičky za lepšie časti dejových sekvencií, pár nápadov a podarený soundtrack. No a samozrejme aj zopár pekných báb!

Vážim si dobré horské filmy, rovnako ako si vážim ženy, horolezkyne. Napríklad takú Wandu Rutkiewicz. Toto bohužiaľ nie je ani dobrý horský dokument a už vôbec nie je o horolezectve. Je o komerčnej vysokohorskej expedícii, aké dnes tvoria 95 percent podnikania v Himalájach a Karakorame. Ak má klient dosť peňazí, fyzičku a nezlomné ego, šerpovia mu, riskujúc život, pripravia postupové tábory, vynesú kyslík, vyfixujú cestu na vrchol. Samozrejme to nerobia zadarmo, ani z lásky. Nič osobné, ale za mňa nudný dokument o psychicky nestabilnej pani, ktorá síce stále plače, no "napokon to dala".

Zvlastne ponaty, miestami mozno absurdny pribeh. Lenze je o laske a ta moze mat i taketo podoby. Zaujimava praca s dialogmi, dobra kamera, prijemna hudba. A nieco tak smutnokrasne, co najlepsie pochopi divak, ktory s ludmi z tejto krajiny prezil viac nez par nadychov a vydychov...

Po opätovnom pozretí po rokoch pridávam ešte jednu hviezdičku a všetkých nižšie komentujúcich musím upokojiť, že humor, vystihnutá a svojská realita i poézia tohto filmu je pochopiteľná aj ľuďom zo západu Slovenska. A za časmi, ktoré sú tam zobrazené mi je často aj smutno. Pre "koumalov" - nie kvôli socializmu, ale kvôli tej síce možno obyčajnej a ležérnej, ale o to krajšej pohode...

No, čo už, začnem pozitívami. Bolo to určite menej trápne, ako Kameňáky. Ale zas nie o moc... Ak si nevšimnem ten začiatok s otvorene skrytou reklamou na Porsche (v tomto filme sú umiestňované produkty? aha, zasa som zaspal dobu), tak tam bolo aj pár miest, kde sa dalo zasmiať. Ale o nič viacej, než pár... Inak umelý, suchý a vykonštruovaný príbeh, kde by aj žiaci pomocnej školy vedeli čo a ako napokon dopadne. Všetko smerovalo k jednému dokonalému multilevel hollywoodskemu happyendu, ktorého sme sa napokon dočkali. Tri hviezdičky dávam len za bonmoty malého chlapca (bratova "skoupá holka") a to, že to celé netrvalo 3 hodiny...

Absurdná tragikomédia, ktorú som mal po prvýkrát možnosť vidieť ešte na vysokej škole vo filmovom klube. Aj vtedy aj dnes po rokoch je dojem z nej rozpačitý. Má svoje vtipné a neopozerané momenty, miesta absolútne mimo realitu i stredoázijských postsovietskych krajín, no hlavná myšlienka - davová ľudská nenávisť na vyfabulovanom a kultúrnym kontextom podtrhnutom "idole falošnej čistoty" je nesmierne aktuálna. Postava otca i skvelej Čulpan sú ale tak pekne zahraté, že veľa odpúšťam a nemením hodnotenie štyroch hviezdičiek.

Chudojnazarov je svojský režisér. V Luna Papa ani tu (a ani inde) nemožno hľadať verný opis krajiny (keďže Tadžikistan i Uzbekistan, ale i Balaklavský záliv na Kryme - filmárske lokality zmienených snímok vyzerajú v reáli dosť inak, než v jeho dielach). Pozn.: to vravím z osobnej skúsenosti. O toto všetko tu ale nejde - jemu ide o zľahka, či dosť hyperbolizované situácie zo života, ktoré sa zakladajú kdesi v hĺbke na reálnom základe. Vo filme Šik s nimi pracoval možno ešte lepšie, než v Luna Papa. Ak sa nebudeme dívať na prehnanú absurdnosť situácií (až na jednu výnimku tu chuligánstvo ani zločin nie sú potrestané), mystifikované kontexty - autor miluje trajekty, hoci na Kryme sa z Balaklavskej "buchty" loďou nikam nechodí (s výnimkou jednej pláže) - ok beriem filmársky počin, kde sa mu "dve strany" hodia - bohatstvo, chudoba,"glamour" a realita. Niektoré scény sú absurdné, či prehnané (otec, čo vyhodí kufor cez palubu), každý tu pred čímsi uniká a všetky problémy sa riešia kriminálne a nožom (na mňa už toto bolo priveľa). Najviac ma "bavila" dejová línia s predavačkou rýb, no práve z nej pramenil silný a smutný koniec diela, ktoré má od reality (hoci aj od ťažkej reality týchto krajín v rokoch vzniku filmu) poriadne ďaleko...

Barabášove filmy som kedysi hltal, ako každý iný divák. Až do momentu, keď som ich začal konfrontovať s osobnými skúsenosťami z niektorých miest, kde sa odohrávali a ktoré on videl možno zámerne inak. Lebo najdôležitejšie je šokovať diváka. Mysticky či skôr mystifikujúc? Je to dokument, alebo prifarbené posolstvo? Ale veci nie sú čierne a biele. Každá kultúra a civilizácia má svoje pozitíva a negatíva. Ale prečo navodzovať pocit kolektívnej viny? Som absolútne za to, aby sa zachovali územia a zvyky kmeňov. Ale ak aj som členom "kvázi západnej" civilizácie, nie som ja tým chamtivcom, čo je priamo vinný drancovaním zdrojov, stavbou priehrad, atď... A nemám pocit, že žijem neskromne, i keď prírodné kmene to iste dokážu oveľa lepšie. Politici a vlády by mali kontrolovať práve tie nadnárodné spoločnosti, lenže "peniaze nesmrdia". Napokon - ani tie, utŕžené za úspešné a tak "trochu" prifarbené dokumenty. Apropo: ten Barabáš má i tak "z pekla šťastie". V každom filme mu ide toľkokrát o holý život a vždy to napokon ustojí... Alebo veci nebudú až také horúce?...

Veľmi pekný, miestami až dojímavý príbeh, natočený so srbskou poetičnosťou "tých, čo poznali život z každej strany". Príbeh o tom, že v živote sa nemusia objaviť druhé šance a šťastie treba chytiť za pačesy "z prvého razu", lebo v opačnom prípade vie byť smútku až priveľa... No na konci vie prísť i svetlý moment v tme zlých rozhodnutí! A komu sa film páči, nech si pustí i Balaševićovu pieseň - Svirajte mi "Jesen stiže, Dunjo moja!"

Geniálny pohľad na svetové náboženstvá v skratke. Na indickom filme som bol prvýkrát v indickom kine v roku 1997. Odvtedy naozaj urobili tamojší filmári kus práce! Toto proste nemá chybu a nemá čo by som mu vytkol. Zasmejete sa, pobavíte a zamyslíte. Lebo: "Bola raz jedna planéta..."