Rocket

Konečne i Briti svetu ukázali, že vedia natočiť film o živých – nemŕtvych a to nie len taký hocijaký. Veď položme si otázku: Kedy sme tu mali akčnú, hororovo, komediálne i romanticky ladenú snímku o (v poslednej dobe nesmierne populárnych) zombíkoch? A pozor !!! to slovo na Z sa nevyslovuje. Aj keď scenár nie je na mnohých miestach dotiahnutý úplne do konca, konečnému dojmu z filmu to vôbec neuberá na kráse, taktiež výber herca stvárňujúceho hlavnú postavu som spočiatku nepovažoval za správny krok, avšak už po prvých desiatich minútach som musel usúdiť, že lepšieho ,,týpka“ si už tvorcovia vybrať ani nemohli. Rola priateľkou odkopnutého a v práci ponižovaného chlapa Simonovi Peggovi perfekne sadla, taktiež ostatné postavy (vrátane Nickom Frostom skvelo stvárneného povaľača Eda) sú vynikajuco herecky obsadené. Film sa jednoducho snažil priniesť do tohto, pomaly už stereotypného žánru, niečo nové a nakoniec sa mu to aj podarilo.

Film som pozeral s vedomím, že sa snaží svojou zvrátenosťou najvyššieho kalibru kritizovať nezdravosť fašistického zriadenia v Taliansku.Podľa mňa by bol film pre široké publikum omnoho prijateľnejší , keby pred každým premietaním rozdávali jeho podrobný rozbor. Niektoré nesmierne brutálne scény mi budú určite ešte dlho rezonovať v hlave ako napríklad pojedanie koláča s povpichovanými ihlami, či posledných 10 minút, o ktorých obsahu sa rozpisovať nebudem (a ani nechcem).No i tak si myslím, že film nemal byť nikdy nakrútený: režisér si mohol žil o niečo dlhšie a točiť hodnotnejšie filmy a my diváci neodchádzali z kina psychicky poznačení. Ešte na záver uvediem hlášku z tohto filmu, ktorá ho podľa mňa dokonale vystihuje:,,My Ťa nechceme zabiť, my Ťa zabijeme 1000 krát"

Pri pozeraní tohto filmu som neustále v duchu polemizoval: Je to naozaj taký podpriemerný film ako sa mi zdá, alebo ešte nepatrím do elity náročných divákov. Jediná vec, za ktorú si zaslúži režisér moje uznanie je fakt krásna hudba, ktorá vytvárala dojem, akoby bol scenár písaný hlavne podľa hudby. Režisér si dal na nej očividne záležať ako i na celej vizuálnej stránke filmu. Avšak keďže absolútne vytláča príbeh do úzadia, celá snímka pôsobí nesmierne nudne. Jediné vzrušenie, čo som pri filme zažil bolo, keď sme sa kamarátom hádali o pohlaví objektu pedofilného záujmu hlavnej postavy.

Hneď v úvode filmu, keď syn kradne svojej matke televízor, aby mal peniaze na drogy (neskôr zisťujeme fakt, že sa to deje pravidelne) mi niečo šepkalo, že sa bude predo mnou odvíjať príbeh, ktorý moje zmysly ešte nezažili. A stalo sa. Už veľmi dávno ma nič takto nepriklincovalo do kresla. Súhlasím s názorom, že pred filmom je potrebné mať dobrú náladu, lebo po jeho skončení vám nebude bohvieako do smiechu. Nikdy by mi ani len na um nezišlo, že niekedy v živote by sa podarilo nejakému filmu o drogách dostať až na úroveň geniálneho Trainspottingu, Requiem for a dream ho prekonal. Tá paralela skutočného feťáka so závislosťou jeho starej mamy na liekoch priam vyráža dych, takisto herecké výkony všetkých hlavných protagonistov. Reqiuem za sen by som navrhoval premietať v liečebňach pre drogovo závislých, úprimne som zvedavý, aké percento pacientov by sa po opustení brán ústavu k drogám vrátilo. Čo sa týka hudobnej zložky – ihneď som si musel zohnať soundtrack, dokonale podfarbuje dejovú líniu. Nikdy som nemal kladný vzťah k drogám a tento film ma v mojom presvedčení len utvrdil, no oproti Boyleovmu Trainspottingu mi Aronofsky podal tento úžasný filmový zážitok v prepracovanejšej forme, kedže klipový strih vo filmoch milujem.

Musím sa priznať, už dávno ma žiadny film nedostal do takej miery aby som ho sledoval až do konca s doširoka otvorenými ústami ako tomu bolo v prípade tohto filmu. A to nie kvôli nohám Marlene Dietrichovej, ale kvôli obdivuhodnému hereckému koncertu oboch hlavných postáv a silnému expresionisticky ladenému príbehu. Zatiaľ čo je meno Marlene Dietrich, ktorá skvele stvárňuje Lolu, navždy spojené s filmom Modrý anjel, v skutočnosti film prislúcha skôr Emilovi Janningsovi. Vykonáva tu majstrovský kúsok, keď sa mu podarí priviesť profesora Ratha do novej spočiatku šťastnej životnej etapy a potom ho vrhnúť do hlbín pekla. Film mapuje jeho postupné klesanie z uznávaného člena spoločnosti do role klauna v kabaretnej show jeho ženy. Na začiatku vystupuje v našich očiach Rath ako pyšný hrdý profesor, potom ho už len vidíme ako poblázneného školáka, ktorý je ochotný vykašľať sa na všetky svoje morálne zábrany kvôli žene, ktorú vlastne ani nepozná. Jannings je maximálne dôveryhodný vo všetkých stránkach jeho roli. Modrý anjel (názov je odvodený z názvu kabaretu, v ktorom účinkuje Lola) obsahuje množstvo skrytých symbolov, takže divák môže pozerať film dookola a hľadať stále nové symboly a premýšľať nad ich skrytým významom. Tento zrakový a vizuálny symbolizmus dokonale ovládal režisér filmu Josef von Sternberg, napríklad keď Profesor Rath po prvýkrát vchádza do Modrého anjela a pred vchodom doň sú všade navôkol pohádzané rybárske siete, divák nadobúda dojem, akoby hlavná postava uviazla do nejakej pasce. Na záver by som chcel ešte poukázať na fakt, že táto snímka je nakrútená podľa románu známeho spisovateľa Heinricha Manna (ktorej názov bol Profesor Unrat)

Vcelku vydarená teenagerská komédia, ktorá v mnohom prekvapuje i uráža. Osobne nemám predsudky k teenagerským komédiám, je to žáner, ktorý zametá návštevnosťou kín po celom svete a už nie je len výsadkou americkej, nemeckej či francúzskej, ale nejaký ten týždeň už aj českej kinematografie. Tak prečo ho ignorovať? Hodnotím tento film *** hviezdičkami, pretože, môže to znieť trochu puritánsky, niektorými gagmi v prekračuje všetky hranice: Scény vo Vatikáne, spovedelnici a nakoniec i Bratislave. A teraz by som chcel poukázať na jeden dôležitý fakt a to, že film je produkovaný USA i Českou republikou a v záverečných titulkoch som nezachytil žiadnu informáciu o nakrúcaní scén v Bratislave. Chápem to ako tvrdý úder pod pás od našich západných bratov.I napriek tomu stále nachádzam plno kladov, prečo ho každému odporučiť. Už len kvôli vynikajúcemu Vinnie Jonesovi, ktorý si tu síce strihne malú, zato však na mieru pre neho ušitú rolu i Mattovi Damonovi, ktorý sa dal špeciálne pre tento film ostrihať dohola. PS: Po pár dňoch som sa dokonca pristihol, ako si stále pospevujem vynikajúci song: Scotty Doesn't Know.

Hneď na úvod si dovolím napísať, že Kurz sebaovládania sa neprávom označuje pojmom ,,sandlerovka". Už na začiatku sledovania tohto filmu postupne nadobúdate nefalšovaný pocit, že jeho úspech ťaží len z obsadenia ostrieľaného a po všetkých tých rokoch stále perfektného Jacka Nicholsona v hlavnej roli. A už len kvôli nemu odporúčam každému zhliadnuť tento film. Adam Sandler má narozdiel od Nicholsona bezpochyby ešte stále dosť daleko od hereckej elity, no napriek tomu medzi hlavných protagonistami cítiť určitú chémiu, ktorá však napočudovanie výborne funguje. Režisér Peter Segal má už na konte nejaký ten omyl ako napr. Zamilovaný profesor 2, no pokiaľ nebudete od tejto snímky očakávať veľa, určite vás príjemne prekvapí.

Pri sledovaní prvej pätiny som si v duchu hovoril aký úžasný perfektne zrežírovaný príbeh sa mi pred očam odvíja, no svojou dĺžkou sa toto jeho kúzlo postupne vytratilo. Je to film, pri nakrúcaní ktorého už mal Scorsese bezpochyby vykryštalizované ambície na Oscara, škoda len, že jeho úsilie nebolo v konečnom dôsledku touto zlatou soškou korunované (predtým bol nominovaný už štyrikrát!). Role Howarda Hughesa sa bravúrne zhostil vynikajúci Leonardo DiCaprio. Bez neho by Letec zapadol do najspodnejšej zásuvky spolu s kritikmi len priemerne hodnotenými filmami určenými na zabudnutie. Musím sa však priznať, že som si dlho meno Leonardo DiCaprio spájal len s peknou, pre ženské publikum príťažlivou tváričkou, no jeho posledné filmy Chyť ma, ak to dokážeš a (taktiež režírovaný Scorsesem) Gangy New Yorku ma presvedčili o opaku a Letec moje presvedčenie len utvrdil. Možno je to tým, že Leo v tomto filme hrá v prevažnej miere sám seba - tvrdohlavého muža s obrovským odhodlaním, ambíciami, perfekcionizmom a profesionalitou. Taktiež skvelá je i Cate Blanchet v roli Katherine Hepburn, avšak pred jej hereckým výkonom som zase do kolien nepadal, ako pri vyššie spomenutom DiCapriovi. Svojej role sa zhostila po svojom a aj keď som v nej nevidel Katherine, asi to stačilo akadémii na to, aby jej udelila jej prvého Oscara.

Po zhliadnutí tohto filmu mám problém usúdiť čo je v konečnom dôsledku lepšie, či to, že Česi v poslednej dobe nakrúcajú braky ako Kameňák, Post Coitum, Pánská jízda, či naša slovenská kinematografia, ktorá sa vyvaruje takýchto filmovým omylov tým, že žiadne filmy (až na nejakú tú výnimku) netočí. Osobne si veľmi rád oddýchnem pri nejakej tej teen-comedy, ale v tomto prípade sa všetky moje veľké očakávania zmenili na jedno obrovské sklamanie a až na zopár svetlých momentov som sa pri sledovaní celý čas nudil. No čo už, film si svoj účel splnil (zarobil slušné peniaze v českých kinách) a my diváci budeme čakať, či sa Karel Janák na svojich chybách poučí a jeho ďalšia teenagerská komédia sa bude aspoň trochu vyrovnávať kvalitám amerických prcičiek.

Zakázať premietanie filmu v USA. Následne uviesť distribučnou firmou v Európe pod nálepkou: ,,zakázané v USA" je osvedčený postup, ktorý (nanešťastie) u širokého publika dokonale funguje. Neviem, či práve toto bolo cieľom režisérov Larryho Klarka a Edwarda Lachmana, avšak čo je zaujímavé a tí, čo tento film videli, mi to musia priznať za pravdu. Je fakt, že film ani trochu nenudí. Neustále ste v strehu, čo sa bude diať ďalej, aká nechutná poburujúca scéna bude nasledovať až kým príde záver, po ktorom si divák už len kladie otázku: ,,A toto malo byť čo?" Film si právom zaslúži jednu *,no ja mu dávam dve a to kvôli scéne syna s jeho ožratým otcom v posteli, jeho predchádzajúcemu čúraniu a vysvetleniu Tatea v poslednej tretine filmu o dôvode vraždy svojich starých rodičov.