Lacike

Taká japonská variácia Girl, Interrupted, ale podaná samozrejme v tom ich bláznivom štýle. Lenže aj napriek odľahčenému tónu a pár infantilným vtipom, sú tragické príbehy všetkých tých pacientiek na psychiatrii aj dostatočne smutné. Hlavná hrdinka si dlho nechce priznať, že ta skončila oprávnene, takže až kým si to neuvedomí, tak tam zažije kopu vtipných a aj smutných príhod. Bavilo ma sledovať všetky pacientky a celkom by ma zaujímalo, ktorá ďalšia z nich sa odtiaľ niekedy dostane, ale to sa samozrejme už nikdy nedozvieme. Celkovo to je po každej stránke vydarený film. 8/10.

Zase taká pecka to nie je. Pripadalo mi to strašne skratkovité. Hlavne prvé dve epizódy v ktorých sledujeme vzťah ústrednej dvojice a náhly prerod hlavného zloducha, ktorý chce svojho teplého králika za každú cenu zabiť. Možno pre Britov, ktorí si tie udalosti pamätajú, to bude fungovať lepšie. Skutočne vydarená je až posledná epizóda, v ktorej sledujeme proces a pekne sa tu ukazuje, prečo mnoho ľudí s pochybnou povesťou radšej ohľadom krívd radšej mlčí, dokiaľ sa nezmení nálada spoločnosti v ich prospech. Objektivita sudcu je doslova "ukážková". Sen každého obvineného parchanta s dobrou povesťou. Z hercov tu kraľuje Hugh Grant, ale už som ho videl hrať tak dobre, takže to nie je žiadne prekvapenie. Tá jeho postava je určitým spôsobom tragická, ale aj tak som nemal chuť toho parchanta ľutovať. Ale bolo fascinujúce ho sledovať. Na druhej strane obeť vykreslená ako typická bukvica tu dvakrát sympatická nie je. Lúzer, ktorý využije každú príležitosť ako sa dostať k prachom, si o problémy do veľkej miery koledoval.  Ben Whishawtu znova pekne osciloval medzi nevinnosťou a parchantstvom. Najväčšia poznanie, ktoré táto miniséria prináša je to, že skoro každý druhý vysoko postavený brit si to občas rozdal s chlapom. To sú mi ale pokrytci, hehe. 6/10.

Po rokoch som si to pustil druhýkrát a mám o niečo lepšie dojmy. Stále mi tam ale niekoľko vecí vadí. To obsadenie rovnakých hercov do rôznych postáv a hlavne naprieč pohlavím a rasou pôsobí s tými komickými maskami strašne rušivo. To že tie divné obludy majú byť akože Kórejčania mi došlo až po pár minútach a aj tak som im to neveril ani na sekundu. To už aj Spockovi by som skôr uveril, že je Aziat. Ďalej mi strašne vadilo to neustále prestrihávanie medzi príbehmi, ktorých bolo príliš na to, aby ma to udržalo v dostatočnom napätí. Kým sa dej vrátil k napínavej scéne z jedného príbehu, tak som pomaly zabudol o čo tam išlo. Minimálne to u mňa ale často pokazilo atmosféru z konkrétnej scény a zakaždým som sa musel do scény vcítiť odznova. Na rozdiel od geniálneho Speed Racera to prestrihávanie to prestrihávanie medzi jednotlivými príbehmi a dejovými plánmi na mňa proste nefungovalo a ani som tam nevidel nejakú poriadnu spojitosť. Holt nie som asi taký mediálne sčítaný ako miestni intelektuáli. Pritom upomínanie na konkrétne dobové žánre mi tiež žiadnu veľkú potechu neposkytlo. Síce nie všetky, ale niektoré som rozpoznal, ale pre mňa to nie je dôležité a viac ako pár sekúnd sa z niečoho takého tešiť neviem. Rozhodne mi to nestačí na to, aby som bol z toho odvarený celý film. No a teraz ku kladom. Jednotlivé príbehy samostatne rozhodne fungujú. Ani dialógy nie sú tak otravne monotónne a bez emócií ako v druhom a treťom Matrixe. A aj hlavné témy o boji za slobodu a lásku mi sedia, takže ma to bavilo sledovať jak sa to vyvinie. Najviac sa mi páčil ten postapo príbeh a príbeh o tom mladom skladateľovi. Za najviac zbytočný považujem príbeh tých dedkov. Ale aj ten je stále nadpriemerný. Po vizuálnej stránke to je ešte stále pecka a aj tých pár akčných scén je vydarených. Takže celkovo to po druhom pozretí u mňa stúplo zo 6/10 na 7/10 a je možné, že to bude u mňa s ďalšími zhliadnutiami ďalej rásť.

Chlapík unesie ženu s deckom v ich aute a celý film len kecajú a kecajú a kecajú a na konci je trocha tuctovej akcie. Nuda. 4/10.

Aj keď to vraj mala byť komédia, tak som sa ani raz nezasmial. Najviac ma štval hlavný hrdina, ktorý celý čas nehne ani brvou a pôsobí jak autista. Má predstierať, že je normálny človek, ale vôbec nič nechápe. Trochu k smiechu sú všetci tí namachrovaní jakuzáci, ktorí sa obšmietajú okolo a spriadajú rôzne pikle jeden na druhého. Škoda guliek na taký póvl. Takže trochu ma zaujala iba na komédiu dosť krvavá akcia. Ale zase jej tu nie je dosť na to, aby to vynahradilo nedostatok humoru. Celkovo mi bolo jedno jak kto skončí, takže za mňa veľké sklamanie. 4/10.

Doteraz som od Kawase videl len film Sweet Red Bean Paste a ten ma úplne nadchol. Takže s jej pomalým štýlom nemám problém, ale tentoraz ma vôbec nezaujal príbeh. Takže mi k spokojnosti nestačil vizuál na ktorý tentoraz kládla veľký dôraz. Tentoraz to je fakt skôr o poetickej atmosfére a pekných obrázkoch ako o deji. 6/10.

Film o závažnej téme apartheidu, ale príbeh, ktorý si tvorcovia vybrali nie je dvakrát pútavý a ani nejak extra hlbokú stopu v divákovi nezanechá. Takýchto filmov je príliš a väčšina z nich je podstatne kvalitnejšia. Najlepšie na filme boli rozhovory medzi bezcitným vrahom Banou a dobráckym arcibiskupom Whitakerom, ale tie vo filme zaberajú len pár minút. Možno keby bol celý film o tom jak sa Whitaker pomaly dostýva do mysle Banu, tak to mohlo byť oveľa lepšie. Takto je to ale len priemer s príliš veľa hluchými miestami. 5/10.

Aj keď to napísal Sorkin, tak ma potešilo, že to nemá tie jeho tradičné gulometné dialógy. Síce je to strašne ukecané, ale postavy hovoria normálne prirodzene jak ľudia a nie ako zrýchlená nahrávka. Na druhej strane ma na začiatku trochu odradila tá línia o hone na komunistov, čo je téma, ktorú dvakrát nemusím. Našťastie táto línia je len vedľajšia a iba trochu eskaluje už tak hutnú atmosféru. Film sa venuje kríze v manželstve ústrednej dvojice, ktorá hrala manželov aj v megaúspešnom sitcome. A tu film zlyháva najviac, pretože celý ten problém sledujeme len z Lucynho pohľadu, zatiaľčo Desi je len hlavný podozrivý u ktorého divák spolu s Lucy premýšľa, či ju teda podviedol alebo nie. A nič viac ako odpoveď na túto otázku na konci nezískame. Jeho pohľad tu strašne chýba. Dokonca aj možný dôvod, prečo by ju mohol podviesť musí vysloviť úplne iná postava. Fakt škoda. Našťastie Lucy je stvárnená fakt dokonale a mal som chuť sa o nej dozvedieť viac ako len túto jednu kapitolu z jej úspešného a bohatého života. A to napriek tomu, že Nicole Kidmanovú nemusím a naviac tu vyzerá fakt divne, ale herečka je skvelá, to hej. Takže celkovo som viacmenej spokojný. Od retrofilmu o natáčaní nejakého starého sitcomu som veľa nečakal a nakoniec som rád, že som ho videl a silné 3* si zaslúži. 7/10.

Konečne nastala zmena na režisérskom kresle tejto série, ale žiadna zmena k lepšiemu to nie je. Postavy totálne o ničom. Prvú polovicu sa tam vôbec nič nedeje a behom druhej sa dočkáme tuctovej digiakcie na ktorej môže niekoho zaujať nechutné čvachtavé gore. Ale mňa už ani to nebaví. Za mňa totálna nuda. 2/10.

Pekne trefná satira súčasnej zdegenerovanej doby. Okrem honby za mamonom, hlavne bulvarizácie všetkých oborov, takže v záplave informácii už ľudia nemajú šajnu, komu majú vlastne veriť. A tak podliehajú jednému hoaxu za druhým. Prvých 40 minút mi pripadalo vlažnejších a nesmial som sa tak často ako som dúfal, ale potom si ma film už naplno pohltil a bavil som sa až do konca. A keď to bolo potrebné, tak film dobre fungoval aj v dramatických scénach. Z postáv ma bavili jak tie normálnejšie, tak aj tie totálne prehnané karikatúry. No a finále bolo pekne spravodlivé ku každému z nich. Takže napriek pár hluchým miestam (10-15 minút by sa dalo kľudne vystrihnúť) to je vydarená satira v deväťdesiatkovom štýle typu Truman Show, ktorá snáď ľudom trochu nastaví zrkadlo, aby sme podobnú krízu zvládli. A kým priletí asteroid, tak dovtedy môžeme cvičiť na tom, jak sa rýchlo všetci zaočkujeme a zbavíme chrípôčky. P.S: Seagalove cameo neskutočne pobavilo. 8/10.