Dallas

Takto to dopadá ak to niekto preženie s motivačnými online kurzami. Ale nie, vážne. Chápem kritiku bezcitnej ambicióznosti či nemilosrdného bulváru. Veď zarábať peniažky je super rovnako ako stúpať v spoločenskom (či akomkoľvek inom) rebríčku. A predovšetkým ...nech to "dobre" vyzerá. Všetky tieto obrazy tam sú vidieť. Avšak ak to hlavné čo chcel Gilroy bolo práve toto tak spravil chybu, že obsadil Gyllenhaala. Pretože jeho Lou Bloom je jeden z najodpornejších charakterov aké som vo filme videl. Občas mi bolo dokonca fyzicky nepríjemné na neho pozerať. Na jeho robotické pohyby, jeho prepadnutú tvár s veľkými bezcitne kalkulujúcimi očami. Nočné, chladné, ľudoprázdne cesty LA sú akousi metaforou jeho osobnosti. Osobnosti, ktorá počas celého filmu pomaly vo svojej až chorobnej bezcitnosti rozkvitá (...to bloom). 75%

Seriál je pre mňa silný hlavne tématikou dystopickej spoločnosti (inak len tak medzi rečou pôvodne Moorom opísaná Utópia nie je o mnoho lepšia ...aspoň pre mňa), ktorá je aj napriek našej odpornej minulosti stále aktuálna. Problém mám však s opísaním tejto spoločnosti, ktoré sa deje len prostredníctvom "služby" hlavnej hrdinky alebo pomocou kratučkých útržkov z jej minulosti. Problém mám tiež s tým uveriť, že takéto niečo ako je nám načrtnuté tu je ozaj možné. To však môže byť lepším vysvetlením v ďalších sériách napravené. Handmaid's tail má však minimálne od druhej tretiny dobré tempo, ktoré ťahá k ďalšiemu dieľu. Príbeh je dobrý a hlavne veľmi ťažko predvídateľný. Atmosféra je správne mrazivá s prvkami autokratickej paranoje. Všetci herci hrajúci ústredné postavy sú výborní (ale to už je v dnešnej áčkovej seriálovej tvorbe skôr pravidlom ako výnimkou). Najväčší priestor samozrejme dostáva hlavná hrdinka, ale tiež komandant, na ktorom je vidieť ako sa dá prvými dojmami v človeku kruto zmýliť. 70%

Nechce sa mi prepinat na slovensku klavesnicu... Obvykle ak chcem nieco napisat, tak ked dopozeram, neham si bezat titulky, idem si zapalit, pocuvam a rozmysam, co napisem. Pri tejto cigarete ma napadlo len toto. Ak poviem, ze mam 13 roznych uhlov pohladu ako sa na tento serial pozerat, tak je to este malo. Napisem viac, ked si to dam v hlave dokopy.

Interstellar je obrovský film. Nemyslím teraz jeho stopáž. Tie dve a pol hodiny Vám ubehnú veľmi rýchle. Aj keď je to predsa relatívne. Ľudia, ktorým bádanie a poznávanie sveta, v ktorom žijú od subatomárnej úrovne až najvzdialenejšie kúty vesmíru prináša neustály úžas. Ľudom, ktorí sa radi nehávajú unášať filozofiou. Týmto ľudom čas strávený sledovaním Interstellaru ubehne omnoho rýchlejšie ako tým, pre ktorých je najväčším problémom výber vhodnej farby dáždnika na upršanú stredu. Nič proti nim, dáždnikom a von koncom nie stredám. Interstellar je obrovský v ponúkaných myšlienkach a ich kontraste. Sci-fi žáner je tu len plátno, po ktorom sa autor rozhodol maľovať. Dáva mu totiž väčší manévrovací priestor. Už v úvode sme svedkami boja individuality a vyššieho dobra. Tí, ktorým účel svätí prostriedky budú sedieť za katedrou spolu s učiteľmi, pre ktorých pravdivá učebnica a tá "správna" nie sú tie isté. Usmial som sa keď spočiatku (striktne) racionálne vykreslený Cooper volí pre svoju dcéru (pre mňa) perfektný trest, pretože racionalita a emócie by mali ísť spolu. Aj v ďalšej silnej scéne Cooperovho rozhodovania medzi láskou a zodpovednosťou som mal (rovnako ako on) veľmi rýchle jasno. Pretože skutočná láska je práve tou najväčšou zodpovednosťou. Najsilnejšími scénami sú však tie po príchode z vodnej planéty. Prežívanie sledovania Coopera života svojich detí skrz pár okamihov cez obrazovku a definícia lásky doktorky Brandovej sú pre mňa tie najsilnejšie momenty filmu. Pretože láska ozaj nie je len súbor chemických reakcií. Tých s opačným názorom je mi uprimne ľúto. Z vedomostného aj emočného hľadiska. Po obrazovej stránke nám Nolan úchvatne ukazuje (aj ked len zlomkom) nekonečnú rozmanitosť vesmíru. Isto sa nájdu takí, ktorí budú frflať nad vedeckou korektonosťou, ale ja som si istý, že Nolan svoj film nezamýšlal ako fundovanú prednášku na tému dilatácie času. Doslovný záver mi nevadí aj keď som ho nepotreboval. Mne film dal všetko čo mal už pred ním. A to, že podstatné je ako ovplyvníme svoje okolie v čase, ktorí máme. Niekedy totiž aj malý kreslený dráčik po návrate z kina dokáže veľké veci...

What if we have to be together? What if every choice that we made before put us close to each other? What if all the little signs which we see are created for us and only us? What if you are really tired of thinking of What if? Then... have ours What ifs still a chance to become a reality? I don't know, but i will always choose What if with you.

Dokázal by som si ukradnúť niekoho pre seba len, aby som neostal sám? Dokázal by som žiť s týmto klamstvom? Zaľúbi sa človek do iného len preto, že nikto iný nie je? Alebo v tom proste musí byť čosi viac? Tieto otázky mi behali hlavou počas sledovania. Teda hlavne prvú polovicu, ktorá je výrazne lepšia ako tá druhá. V prvej polovici je film nápaditou sci-fi romantikou. V druhej prepína na sci-fi survival, ktorý nie je zlý. Je celkom napínavý a nie úplne predvídateľný. Avšak je zbytočný. Aspoň ja som ho fakt nepotreboval a prijal by som skôr komornejšie pokračovanie o tom ako by to asi bolo. Ak by som to mal zhrnúť jednou vetou, tak poviem .. taký romantický sci-fi Shining. 70%

Červeného kapitána som čítal ako aj mnohé iné Dánove knižky. Fakt jedna z tých najlepšich, ale aj tak ma prekvapilo, že si autori vybrali práve tú. Má totiž dve hlavné línie a to dosť odlišné. Natočiť to tak ako to bolo napísané by bola chyba. A to autori rovnako vedeli a preto sa sústreďujú len na jednu, tú pre film lepšiu. Takže milovnici záhad a hladačov pokladov toto si nepúšťajte. Toto je len kriminálka a veľmi dobrá. Doba leta ´92 je znázorná geniálne. Až by som fakt rád vedel ako to spravili až takto dobre. Tú dobu si pamätám tak ako aj poznám mnohé z miest kde sa film odohrával čo vo mne samotnom evokuje väčší pocit reálnosti. Krauz je vybraný úplne presne. Presne takto som si toho chlapa predstavoval pri čítaní kníh. Poliak Stuhr ho vystihol ako len mohol. Burger tak isto super. Kanis sa mi moc nehodil, ale ten je tu oproti knihe celkovo trochu inak vykreslený. Príbeh je veľmi dobrý a vyhľadom na to, že celá jedna knižná línia je vystrihnutá pôsobí ucelene. V poslednej tretine je však to lepenie dier už cítiť. Ale to možno vidíme len tí čo poznáme knihu. Aby som to zhrnul...dobrý príbeh, výborný herci, perfektný filmový look a hudba z tohto robia vysoko nadpriemerný počin v našom kraji v danom žánry. Chcem daľší film ... mucha + mucholapka. A ešte jedna vec .. Jastrab ty špina hnusná!

Kruto reálny náhľad do americkej justície a celého systému okolo nej. Áno, na jednej strane ste nevinný pokiaľ vám nie je preukázaná vina a o všetkom rozhodne porota vybraná z bežných ľudí ako ste predsa vy. Na druhej strane však neľútostný mlynček na mäso v systéme, ktorý na vás "nemá čas". A pravda? "Pravda ti chlapče nič nepomôže a to buď pochopíš tu a teraz, alebo sa rozlúč so zbytkom svojho života". Všetky charaktery výborne vybrané a zahrané. Samozrejme vďaka najväčšiemu priestoru chalan, ktorý padá do rúk spravodlivosti a vrámci vlastnej sebazáchovy sa jej rýchle prispôsobuje a jeho obhajca, ktorý veľmi dobre vie ako to chodí. Príbeh je samozrejme fiktívny a možno na krátkom období až príliš krutý, ale vravím možno, pretože to vedia skutočne len tí, ktorí tým prešli. Tento seriál ozaj doporučujem. PS: Záverečná reč obhajcu by mňa ako porotcu silno odrovnala a nehladiac pri tom na dôkazi.

Prv než začnete čítať pustite si nejakú hudbu. Napríklad čo ja viem toto. Ok, ak máte, tak super, ak nie, vaša chyba. Nikdy dopredu neviem či napíšem niečo. Priznám sa, že tu som to nečakal moc. Aj kvôli tomu, že som nechcel byť cynický :). Avšak už v momente ako sa spoznali som začínal cítiť, že niečo predsa len zosmolím a cynické to nebude. Tento film má srdce a je to z neho cítiť a to hlavne preto, že ho tam dali všetci. Emilia Clarke je tu úžasná, dokonalá kôpka láskavosti a radosti v srdci. Až by jeden zabudol na svet okolo. Ak by existovala súťaž "čo všetko dokážem s obočím", isto vyhrá :). Claflin toho moc nemohol, ale tiež mi presne sadol a výborne to dal aj keď len slovami a pohľadmi. A vlastne všetci a všetko sa hodilo. Jasné nejakému tomu klišé sa nedá vyhnúť, ale to mi vôbec nevadí. Podstatné je tu to srdce rovnako ako to, že mi to pripomenulo niektoré moje vlastné krásne chvíle. Aj tie nie vôbec krásne, ale to k tomu patrí. O tom má predsa umenie nech už akékoľvek byť. Preto dávam plné hodnotenie. Ak sa pýtate (ak vám to nedošlo) prečo tá hudba z úvodu komentára ... inak veľmi pekný soundtrack ... tak to preto, lebo pri tej správnej hudbe je tak nejak všetko silnejšie. Dokonca možno aj tento môj trápny komentár. Pretože ak vám hraje tá správna hudba, život je cítiť silnejšie.

Trošku sa čudujem tak vysokému hodnoteniu. Akože u mňa je to tak isto plná palba, len som netušil, že nás je toľko :). Toľko takých ako ja, ktorí vyrastali práve na takýchto príbehoch. Naozaj nádherne mi to pripomenulo moje (nielen) filmové začiatky. To vyčkávanie do neskorých nočných hodín (častokrát potajomky) kedy naše televízie dávali podobné filmy či seriály. A že som ich teda videl kvantá a kadeakých. To prehľadávanie regálov videopožičovní. Tie úžasné obaly videokaziet. Vtedy keď iní ťahali z rodičov drobné na zmrzku ja som hádzal očká na našich pre ďaľšiu dvacku na kazetu. Nebudem písať aké všetky filmy či seriály mi to pripomenulo. To by bolo ešte na veľa riadkov a tiež je to tu mnohokrát spomenuté od iných, ktorí hodnotili ako ja. Poviem len, že je to úplne presné. Všetko. Cez atmosféru, príbeh, postavy a ich hercov, prostredie, hudbu aj žánrové klišé. Síce som si nie celkom istý ako to bude celé pôsobiť na "nepoznačených", ale isto viem, že hneď ako dočítam čo mám rozčítané, tak si dám z nostalgie opäť Pavučinu snov.