WillH.

Ani mohopočetná rodina vám nezaručuje, že sa bude mať kto o vás na starobu postarať a že nemôžete zostať na konci života sám(a). Zato na druhej strane, ak ste radi medzi ľuďmi, spoločenský typ, vtipný a zábavný – nemusíte sa vôbec cítiť osamelý. Aj o tomto je podľa mňa tento film. Vynikajúci rozprávač, starnúci zvodca a sukničkár a túlavý pútnik, v podaní – ako snáď takmer vždy – majstrovského Hrušínského! S ním sekundujúca zvodná mladá dáma, vlastne ešte „mláďa“; zvádzanie, lichôtky, vábenie a naťahovanie – ale aj komplikácia výrazného vekového rozdielu. A tretí do partie „dědek“, ktorý zasvätil život rodine, deťom – ale v tých najťažších chvíľach ich pozná len v boji o jeho úspory, o ktoré ho nakoniec takmer aj oberú. Všetko odohrávajúce sa na infekčnom oddelení nemocnice, hlavná postava zvaná Prepsl, chlapík, ktorý sa snaží vzoprieť rôznorodým konvenciám a spoločenským zvyklostiam nielen nemocnice, ale aj doby. Porušujúci pravidlá, ale vykreslený vskutku aj s veľkým srdcom a porozumením. Úplny začiatok šesťdesiatych rokov, keď medicína bola – v porovnaní s dneškom – ešte stále v plienkach, dezinfektor Somr, a ešte zopár vynikajúcich hercov a postáv. Viac ako vydarený kúsok zlatej Československej kinematografie. Trochu mi to pripomenulo Prelet nad kukučkiným hniezdom, dajme tomu, - že pri zmene niektorých ingrediencií - na čs spôsob.:-)

Aj ženy majú svoje potreby, aj ženy chcú skúšať, poznávať, ochutnávať. A sú – hlavne v oblastiach sexu – mnohokrát o dosť komplikovanejšie než chlapi. A stojí pre ne za to poznať – aké je to mať sex s gigolom ?? Oni vravia, že „kým nájdu lásku – tak si treba užívať čo to ide“. Poznám!  Alebo ešte lepšie: „poriadne vyšukaná žena je pre mužov príťažlivejšia.“ :-D Väčšia otvorenosť francúzov k erotike je známa, keď my ešte v – takmer – zbytku Európy sme sa tvárili, že deti nosí bocian a každá aj tá najvášnivejšia trtkačka sa nazývala stále ako milovanie, tak francúzi už vtedy vedeli.... ;-) Zo začiatku sa divákovi môže zdať, že tak jednoduchý film o ženskej duši, libide, zvedavosti asi zrejme (opäť raz určite) napísal nejaký chlap, ale tvorcom je (resp. bola) istá Michéle Rosier. V čase nakrúcania už dáma v zrelom veku, zároveň ho aj režírovala a prevádza nás ním s úplnou ľahkosťou a príbehom tých štyroch žien, v podstate dvoch generácií, ktoré chcú nájsť aj inú príchuť sexuality, vzrušenia, poznania... Ak máte radi francúzky, štipku erotiky (podotýkam – nejedná sa o žiadne porno!) a jemnú ľahkú nevtieravú zábavu (možno aj so svojou polovičkou) na pár desiatok minút, kľudne si to pustite. A prosím vás, žijeme už v 21. st., roku pána 2017, uvoľnite sa, nebuďte ľudia už takí prudérní a – hlavne vy dámy - vyslovte nahlas slovo ORGAZMUS. Povedzte svojmu milému, alebo náhodnému :-D že chcete ORAGZMUS! A verte, čím viac sa uvoľníte, tým skôr ho dosiahnete. ;-)

Prekliaty ostrov. Psychiatrický ústav. Vďačná to téma filmárov (napr. Prelet nad kukučkiným hniezdom, Svet podľa Prota...). Prekliaty ostrov môžte vidieť x-krát - no i tak nemôžete zaručiť že poznáte pravdu. V žiadnom prípade to však nie je otrava. Predlohou filmu sa stalo dielo Shutter Island z r.2003 spisovateľa Dennisa Lehaneho. Z jeho pera pochádza i fantastická novela Gone Baby Gone, ktorú sme tiež mohli vidieť sfilmovanú. Vynikajúce rozprávanie, neustále dejové zvraty, klaustrofobická atmosféra - keď nemáš kam utiecť (ostrov z ktorého niet úniku); odhaľovanie záhad a vkladanie chýbajúcich kúskov mozaiky až do vylúštenia hádanky o ktorej nakoniec môžeš aj tak zapochybovať - hoc pointu uhádneš (či skôr si tipneš) už v prvej pol-hodine filmu. Výber prostredia psychiatrickej liečebne bude vždy nesmierne zaujímavý a jeho potenciál nevyčerpateľný. Ľudská psychika, myseľ, duševné stavy; to všetko zrejme zostane ešte aj po stáročia tými najmenej preštudovanými oblastiami medicíny. Dokážeme liečiť vážne ochorenia, transplantovať životne dôležité orgány, snáď aj predlžovať životy ľuďom s nevyliečiteľnými chorobami, ale ľudská myseľ zostáva neprebádanou, nepreskúmanou...

Na prvý-krát ma tento film naozaj veľmi zaujal, ale s odstupom času (pár mesiacov) som v ňom hľadal tie povestné divácke vtiahnutia do atmosféry, zo začiatku "vážení priatelia, aj áno" – nachádzal som ich, ale časom to akosi vyprchalo. Po celý čas bola asi najzaujímavejšia myšlienka, že tento film vznikol ešte v čase komunizmu (hoc – už pomaly umierajúceho), ktorý začal byť už ale "šíleně down" :-D Prehnitosť, skorumpovanosť, chorosť a zvrátenosť vtedajšieho režimu sú v tomto filme demonštrované s tak neuveriteľne silným sarkazmom a výsmechom, až by človek s krátkou pamäťou (že komouši ?! :-P ), alebo medzerami v krátkodobých dejinách našej bývalej čs.vlasti bol schopný neuveriť, že to všetko bola – nie tak dávno – skutočná realita životov a vtedajšej doby. Čo sa týka Lasicu, tak on bol pre túto úlohu priam stvorený – až som si miestami myslel, či to náhodou nenapísal on. No a príjemnou spomienkou taktiež zostane snáď aj zakaždým vidieť stvárnenie akejkoľvek postavy Julom Satinským (hoc tu naproti Milanovi L. - nedostáva toľko priestoru). „člověk celej život čeká, že něco příde, nějakej zlom a vono nakonec nepříde nic. Jenom ten podělanej konec. Vážení přátele, ano!“

Takto zbytočne rozťahaný film som už dlho nevidel. Človek stále očakáva že sa to niekam rozbehne, ale to sa len takou slimačou rýchlosťou dej posúva... Dokonca, aby som to vydržal - začal som si to pretáčať dopredu. Vizuálne spracovanie vesmírnej lode a všetko čo s tým súvisí je síce úchvatné, ale v dnešnej technologickej dobe samotné efekty k dobrému filmu nestačia. Distribútori síce uvádzajú film ako dobrodružné drama, romantika a sci-fi, ale romanca prevyšuje nad ostatnými omnoho viac. Má to veľmi – priam až gýčovo predvídateľný dej, samozrejme každý divák si položí otázku či by urobil to isté ako Jim Preston a do akej miery je to pochopiteľné a či – a vôbec ospravedlniteľné. Ale tvorcovia to naťahujú a rozťahujú ako sopeľ z nosa, tak – že v polovici filmu som si myslel, že to už nevydržím, no po prebudení kapitána..... :-) som začal veriť, že sa to už nejako rozbehne, ale po pár minútach to vpadlo opäť, - ale až do úplnej „trapošiny“, so scénami o.i. napr. keď sa jeden človek v otvorenom vesmíre musí obetovať pre väčšinu..... takých filmov sme už videli tisícky! :-( A úplne to zaklincoval happy-end, ja osobne by som sa vedel lepšie pohrať s citmi a emóciami divákov a trochu to viacej zamotať aspoň ku koncu, variácií by sa našlo rozhodne dosť. Verím, že ich mali aj scenárista či režisér, ale určite zapracovala silná lobby producentskej spol., ktorá považuje koncového diváka stále za ten typický konzum prahnúci po tej istej šablóne mainstreamového predstavenia. Niekde na Azúrovom pobreží, či v slnečnej Kalifornii by to bola zrejme vcelku milá a slušná romanca, ale takto vo vsemíre je to len plytvanie science-fiction potenciálom. Hoc i „tam“ sa dajú natočiť veľké filmy s romantickým nádychom (napr. neprekonateľný a famózny Interstellar), no v tomto prípade... – možno, keby to zobral do rúk taký Woody Allen – ale tak to už je iné sci-fi :-D Rozmýšľal som úplne vážne nad jednou hviezdou, ale za aspoň naozaj fascinujúce obrazové stvárnenie interiérov dávam ** (vďaka bohu tak aspoň za storyboarderov)

Zakaždým to bude vďačná téma - boj medzi dobrom a zlom, svetlo a temno... A práve pre tento motív sa určite stále oplatí si k hviezdnym vojnám aspoň raz za čas sadnúť. Aj keď, tak ako každá séria, ktorá sa naťahuje už priam do „nekonečna“ (s očakávaniami ešte k častiam VIII a IX.!) – môže časom očarenie trochu pokrivkávať. Trochu gýčovito pôsobila na mňa postava jedného z mladých hrdinov - ktorý ako keby z davu - jeden z nás (hoc ako dezertér armády 1.rádu strany temna) bojuje okrem proti nepriateľovi aj sám so sebou. A tiež dosť vágna bola aj dievčina Daisy Ridley a jej fakt často až pre-afektované grimasné výjavy; aj v hraní platí – niekedy je málo viac a od značky Lucas-film očakávam rozhodne väčšiu profesionalitu a kvalitu. Efekty sú už v dnešnej technologicky vyspelej dobe v takýchto filmoch priam samozrejmosťou, ale technika na vizuálne stvárnenie rozhodne nestačí. Na storyboardy potrebujete mať aj istú obrazovú predstavivosť, fantáziu a veľakrát to dáva mnohým sci-fi snímkam to ich povestné know-how. Vďaka tomuto budú práve Star Wars vždy zárukou kvality! A tak minimálne skrz toho si ich stále rád pozriem. Hlavne – pri už dnešných metrových telkách – chceme určite pri filme ukojiť aj naše optické vnemy. :-)

Na začiatku ma vtiahlo úžasné zachytenie doby roku 1992 a prvá scéna, kde sa objaví pani herečka Zuzana Krónerová. Autori majú toho rozhodne veľa napozeraného, takže zopár scén je detailne vyšperkovaných. Rozhodujem sa medzi 2 a 3 hviezdičkami, ale tak aspoň za efekty, výpravu, niektoré herec.výkony a dobové stvárnenie dávam tri. Pretože, čakal som do toho oveľa viacej, zápletka je strašne zamotaná, divák sa v tom absolútne stratí (hlavne ten čo nečítal knižnú predlohu); musel som si to celé popretáčať a pustiť ešte raz... Možno to bolo aj úmyslom tvorcov, zamotať dej takým spôsobom, aby symbolizoval časy ŠTB, keď poriadne nikto nevedel kto je agent, príslušník, udavač, spolupracovník atď. Niektoré akčné scény – hlavne ku koncu – pôsobia trochu prehnane až zbytočne; viac sa mohli scenáristi pohrať s témou úchylných kňazov donášajúcich Štb, či s dejovou líniou napätia a pátrania. Avšak na slovenské pomery je takýto film vždy príjemným spestrením. Mimochodom tento film krásne ukazuje – koľko máme toho s Čechmi veľa spoločného. A taktiež cítiť ducha tej bezprostredne postkomunistickej doby, keď ešte z eštebákov išiel stále strach, keď sa udatne naďalej snažili ťahať za nitky (a niekde možno ťahajú až dodnes). Vzápätí – po rozdelení republiky – prišla pre zmenu iná temná doba, ale to už – to už je iný film ;-) (Únos)

Atmosféra 30-tych rokov, pekné ženy, slnko, bohatstvo, sláva a Hollywood. Krásna a slnečná Kalifornia na začiatok a v druhej polovici čarovný a Woodyho obľúbený New York. Samé večierky, kluby, barová hudba, ale aj romantika v prítmi západov slnka v lokáloch; a ako korenie aj príchuť gangsterských praktík tej doby. Talentovaný a charizmatický Jesse Eisenberg; Rozkošná Kristen Stewart a šialene zvodný úsmev Blake Lively. Hoc je dej trochu predvídateľný, ale o veľké zvraty v Allenovských filmoch nikdy nešlo. Jeho prednosťou v poslednom období sú neopozeraní herci – tak ako aj v tomto prípade. A samozrejme nemôže chýbať pobláznenie, zamilovanosť, sklamanie, vytriezvenie ..... Všetko čo sa len môže medzi mužom a ženou odohrávať; debaty, iskrenie, vábenie, rozhodovanie, spletitosť a komplikovanosť vzťahov a jednoduchosť chémie a potrieb.

Nie typický katastrofický film, keďže čas od vzletu po ukončenie záchranných prác trval ani nie hodinu, avšak zobral to do rúk – po šialene úspešnej hereckej karére v posledných rokoch aj majster réžie – Clint Eastwood; a tak sa dá na to pozerať od začiatku až do konca. Vyšetrovacia komisia NTSB sa v tomto prípade javí ako mašinéria – ktorá na rozdiel od celej verejnosti velebiacej kapitána Sullyho k nebesám za ukážkové a hladké pristátie na new-yorskej rieke Hudson bez obetí a zranení (ak nerátame pár škrabancov) – chce akoby za každú cenu nájsť dôvody, pre ktoré zviniť posádku za to, že sa nerozhodla pre návrat na letisko odkiaľ vyštartovali, prípadne neskúsili iné menšie v blízkosti. Samozrejme, je iné počítať vzdialenosť od stola v kľude za pomoci počítačového simulátora, než keď stratíte tesne po vzlete oba motory a každou sekundou rozhodovania sa čas prežitia (zrejme) kráti. Ale veď na to predsa – so všetkou úctou - kravaťáci sú :-DDD Hlavne keď všetci dobre vieme, že vyšetrovania takýchto udalostí sú nielen o zdraví a ľudských životoch, ale aj o miliónoch za drahé lietadá, náklady spojené s odstraňovaním, škôd pre let.spol., poisťovne a pod. ...) A tak pilotov čaká možno ešte väčší súboj na zemi v kanceláriách – než zviedli snáď na život a na smrť a na zodpovednosť za 155 životov predtým vo vzduchu. Mimochodom – za pozornosť určite stojí osobnosť Sullyho – za každú cenu nezatrpknutý profík, v podstate za každej situácie schopný sa zamyslieť aj nad tým, či predsa len neurobil chybu, či sa naozaj rohodol v tom momente správne a neodsudzujúci akéhokoľvek iného človeka podieľajúceho sa na vyšetrovaní (okolo ktorého sa vlastne točí hlavná línia tohto príbehu). Snímok obsahuje pár dojemných scén, u mňa víťazia dve; Prvá – keď pri verejnom zasadnutí o nehode hovorí Sully o ľudskom faktore! Viac neprezradím – pozrite si to!! ;-) (konieckoncov nie je to na dnešné pomery dlhý film - len nejakých cca 95 min.) a Druhá scéna – len si predstavte, že ste pilot – toto sa vám stane a vy voláte domov manželke, ktorá ešte nevidela správy a máte len pár sekúnd na to, aby ste jej povedali že ste OK a že ste museli pristáť aj s pasažiermi na rieku!! :-) dojemné.... Na záver filmu pri skutočných záberoch zo stretnutia cestujúcich a posádky (ako to už po takýchto nehodách býva bežné) ma napadá, že v konečnom zúčtovaní je to dobrý a pekný film. A výnimočne vám ten úžasný happyend nepríde ako typický hollywoodsky gýč, ale – možno – si to viacmenej tentokrát vychutnáte. Veď – konieckoncov – sme len ľudia a vy neviete, či sa niekedy v takomto lietadle neocitnete práve aj vy! ;-)

Už dávno nie je táto séria o autách a naháňačkách. Je ťažko udržať hlavný motív sedem (resp. už 8) filmov za sebou, pribudlo viacej akčnosti, rôzne citové omáčky, vyšperkované sentimentálne scény, rôzne dejové línie... A hlavne sa snažia tvorcovia zaujať rôznymi novinkami, čo je hlavne v tomto diele na škodu. „Lietajúce“ autá, Jason Statham snáď nepolapiteľnejší než Chuck Norris... Film postráda aj akýkoľvek lepší nápad v dialógoch, ale v takomto type filmov sú vlastne len omáčkami okolo akčnosti, pekných žien v plavkách, pláží, slnka, silných chlapov a vizuálnej erekcie v miestach prebiehajúceho deja :-) Príjemným osviežením je určite – tiež už – starnúci Kurt Russell; Horkosladkým zas krátka spomienka na Paula Walkera v závere.