solisoli

Uff, tak to bol poriadny nárez nezmyselnosti pohnútok vložených do tajničky, ktorú rozlúštiť by bolo hádam, nemožné. Celé to pripadalo, ako by Patricia O'Neill, ako Allison, prišla na samotu hľadať , inšpiráciu scenára, pre filmový príbeh. V tých jej psychózach si všetko predstavovala, tak živo, že popri vymýšľaní scenára si hneď zriadila výrobný štáb s prítomným celým realizačným tímom, až jej z toho poriadne začalo hrabať. Aj po úskaliach, keď produkčná dostala sračku a rozdávala prdy celému tímu /proporcie na to mala/, ako na páse, zase samotná Allison sa zaľúbila do režiséra, ktorý ju podvádzal, za čo sa ožrala, ako hovädo, až sa tam z nenazdania zrazu objavil medveď, čo bude asi tou najväčšou záhadou tohto pomäteného projektu, sa dielo podarilo. Áno, dielo sa jej nakoniec podarilo, keď si hrdo a spokojne odfukovala na móle pri jazere nad dokonalosťou. O tej dokonalosti a spokojnosti u diváka sa, až tak tvrdiť nedá. Ten keby sa hlbšie vžil do toho fasungu, by skončil najskôr na psychiatrii. Nakoniec, niečo to predsa len pripomínalo. Čo na to, pán Fellini.

Každá rodinná sága ma svoje čaro, hlavne keď rozpráva svoj pravdivý prierez života. To by sa dalo konštatovať aj o tomto príbehu, v búrlivých vojnových časoch, kedy hlavným cieľom a umením bolo dokázať prežiť. Nedá sa povedať, že by dej nebol zaujímavý. Mal svoj spád, hlbokú chémiu hlavných aktérov. Lenže ťažisková postava dievčaťa, ktorá mala predslovmi pôsobiť hlbšie, bola dosť nevýrazná, kde chýbal patričný potenciál poukazovať hlbší perfekcionizmus k samotnej dramatickosti deja. Najviac prekvapil zoseknutý koniec, ktorý sa len tak zrazu prepadol do neočakávaného záveru , namiesto niektorých prebytočných scén. Len kvôli Maríi Valverde , 4 hviezda.

Dráma pre náročného diváka o psychike vo vzťahu budúcich rodičov, ktorí sa pripravovali na zložitú situáciu, keď im lekári oznámili, že pravdepodobne bude mať ich syn, genetickú chybu. Situácia je o to zložitejšia, keď lekári ponúknu interrupciu, aj po uplynutí troch mesiacoch tehotenstva. Tento stav u dvojici budúcich rodičov vyvoláva pochybnosti postarať sa o takto narodené dieťa. Hlavne apatický postoj, budúceho otca zvyšuje negatívny stav vo vzťahu . V príbehu chýba väčšie napätie a hlbšia sonda do osobností hlavných postáv. Tým, že sa réžia snaží prelínať prítomnosť s minulosťou, dej nezíska potrebnú atmosféru, aby sa dopracoval k pôsobivejšiemu vyvrcholeniu, keď nastane deň ,,D“. To už je na úvahe diváka, ako prijať skutočnosť, ktorá výrazne zmení život obom rodičom, po narodení ich spoločného syna.

Projekt Kórejskej kinematografie a pôsobivej Hyang-ki Kim, v roli 15 ročného dievčaťa, trpiaceho autizmom, ktorá sa stala svedkom násilnej smrti v protiľahlom dome cez dve ulice. Slušne rozvíjajúci príbeh ponúka justičnú mašinériu medzi právnikmi a autiztkou. Škoda, že dej postupne prerastá do romantického sentimentu, až sa to réžii vymkne úplne z rúk a je z toho priehľadná rozprávčička o víťazstve dobra nad zlom, čo na dobrú noc, poteší.

Skvelý western v podaní Paula Greengrasse, kde fantastický Tom Hanks potvrdil svoj obrovský potenciál. Nestratila sa pri ňom ani výborná voľba vo vedľajšej úlohe, Nemka Helena Zengel, kde si dobre zahrali, aj ostatné postavy. Navyše, dobre premyslený dej mal zaujímavý spád s výbornou výpravou, zaujímavým strihom, kamerou a pôsobivou hudbou. Rozhodne sa pritom divák nemal prečo nudiť. ,,lamps“ to vystihol najpôsobivejšie. Nechápem prečo si niektorí do toho kopli. Asi im tak chyboval Rambo, Karate Tiger, Spider-Man, alebo Matrix game. Možno aj so svojím bohatým hereckým umením Rocco Siffredi s Cicciolinou.

Netradične a divne unesená mladučká krasokorčuliarka Cass, rozpútala hektický hlavolam, aký sa len tak ľahko nevymyslí. Toto sa určite produkcii zadarilo. Keby len to. Vlastne nebolo jasné v čom pramenil mechanizmus udalostí, kde lietali roky, hop sem, hop tam. Medzitým sa objavil divný Janko, vychýrený policajt, ktorý potom 6, či 7, či 8 rokov trtkával svoju nadriadenú kreolku, kým ju nezavreli do dodávky, ale v práci nelenil. Počas celého tohto kariérneho obdobia tvrdo surfoval na nete. A nie nadarmo. Vysurfoval , že unesená Cass žije. Koniec koncov, čo najviac zaujalo, tak tá treskúca zima, slnko v riti, neprestajné sneženie a to všetko počas osemročného deja. A že vraj globálne otepľovanie. A čo ešte bolo to najpozitívnejšie, ani jeden černoch. Tých by tam nedotiahol ani astronomický honorár. Zato hviezdička navrch.

Dráma v typickej rakúskej extravagancii, upozorniť na vysoký novodobí životný štýl v noblesnej nadštandardnej kybernetickej polohe. Samotný dej je plochý, úzkoprsý nezaujímavý so snahou upútať pozornosť nepodstatnými psychiatricky schizofrenickými malichernými scénami, ktoré toho veľa neponúkli.

Uf. Poriadne divoká jazda životným štýlom paranoidnej matky, na ktorú každý kašlal, až na umelecky nadaného študenta, ktorý to nemal v hlave tiež úplne v poriadku. Žena upadala do ťažkých depresií, čo vyústilo do predvídateľného konania. Nie je divákovi známa podstata takéhoto stavu, pretože dej mal predchádzať niečomu viac príznačnému. Iba čo, celkom slušne si zahrala v hlavnej úlohe Azura Skye v tomto priamočiarom, psychopatickom príbehu. Rozpitvávať to viac sa nedoporučuje. Ešte by si mohol niekto omylom, popritom namiešať do kokteilu jed na myši.

Jeden z najlepších dokumentov, aký sa v posledných rokov natočil. Niečo podané spôsobom, aby ho vedel pochopiť, aj ten čo o Ozzy Osbournovi doteraz toho veľa nevedel. Myšlienka jeho syna hovorí za všetko. Urobil spustu pičovín a koľko krát bol chuj, ale jeho prínos je oveľa väčší, než ktorákoľvek z jeho chýb.

Primitívne, odporné, choré a stupídne.