epizeuxa

Mám rada filmy kde sa príbeh odvíja od prežívania hlavnej postavy. Milý, naivný, uprímný a zmätený Hektor, ktorý sa velmi nezamýšlal na dosledkami svojich činov potreboval (pozor príde silné klišé) áno áno práve cestu okolo sveta aby si uvedomil, že "Čim viac sa sustredujeme na svoje osobné štastie, tým viac je to k ničomu" :D Ako by asi povedal Habera: "Originalita jak prasa." Aj napriek tomu som si film velmi užila. Kombo príbehu, hercov, kamerky a hudby ma presvedčil aby som na 120 minút zabudla, že je to jeden film z mnohých chorobne podobných ,ale myslim že unikátny a ked ste ako ja, svojim sposobom naivný a zmatený ako Hektor lahko sa s ním vcítite a bude to pre vás zážitok :)

Hovorila som si, že: "Nepozeraj to ten humor bude primitívne trápny a tebe bude luto, že sa nesmeješ!!!!" No a ..... veru aj bol... a neskutočne sa to tam hodilo .Perfektné na tomto filme podla mňa, že sa dokáže hrať na niečo čo nie je. Už si myslíte, že teraz príde tá sentimentálna časť plná hlbokých myšlienok, už si skoro aj chystáte vreckovku aby.... (no dobre preháňam ) no a práve vtedy.....začnú niekomu....... povedzme horieť topánky alebo niečo podobné. A to aj vďaka Timovi Robinsovi,ktorý tam bol dojímavo super. Ten vážny ksicht pri niektorých scénach bol na nezaplatenie. Ak máte radi absurdný humor a inklinujete k smutnej nálade po tomto filme neupadnete ešte do horšej...Ešte nemôžem nepochváliť vždy trefný výber hudby.

Zvláštne, že tento film som zapínala s tým že sa na 75% budem nudiť, ale dočkala som sa perfektného vykreslenia psychiky nepovšimnutého prostredného dietata dohnaného k zúfalým a desivo naivným činom, ktoré sú len volaním o pozornosť a prosbou o lásku. V istom momente som mala obrovskú chuť vbehnúť do miestnosti kde bola hlavná hrdinka Dawn a poprosiť ju aby bola radšej ticho. Určite poznáte ten pocit keď vám je trápne za reči niekoho iného... Tak ak ste takýto pocit už dlho nezažili a chýba vám, tak riešenie je nadosah. Stačí si zapnúť Welcome to the Dollhouse.