Grondal

Tak tento film sa mi hodnotí extra ťažko. Videl som ho dvakrát - prvýkrát, to som mohol mať odhadom nejakých 16 - 17 rokov, a vtedy som si ho zafixoval ako film s primitívnymi trikmi, ohavnou Sigourney Weaver, depresívnymi (zväčša) interiérmi a príliš riedkym dejom. Teraz mám 22, nemôžem povedať že všetko vyššie spomenuté nie je pravda, ale ... ale Sigourney si podľa mňa túto rolu užíva od prvého dielu stále viac, depresívne prostredie páchnuce potom trestancov je omnoho lepšie ako doslova sterilné prostredie, ktoré nám ponúkajú niektoré iné vesmírne sci-fi, a od tohto film som už videl veci z takými trikmi, že tie ktoré sú tu mi vôbec nevadili. Napriek tomu, sú tu veci čo mi bránia obšťastniť tento film maximálnym hodnotením, a to napríklad stopáž, ktorá mi prišla mierne prestrelená, ale to je podľa mňa problém celej Votrelčej série, snáď s výnimkou štvorky.

Toto podľa mňa nedopadlo príliš dobre, alebo prinajmenšom tak dobre ako som čakal z ohlasov, ktoré som na tento film mal. Nehovorím, že to je zlý film, skôr ide o to, čo kto asi od neho očakáva. Dostal som v zásade strašne primitívny príbeh, s priemerným vizuálnym spracovaním s jednou veľmi roztomilou malou morskou vílou. Mne to napríklad nestačilo. V dnešnej dobe už dokonca aj od animákov očakávam akosi viac, nejakú pridanú hodnotu, nejakú myšlienku. Tu sa mi toho nedostávalo, a jediné čoho som mal dosť, boli postavičky, ktoré ma nestačili prekvapovať, niekedy doslova šialenou mimikou. V každom prípade, hlavnú hrdinku zjavne kreslil zrelý muž ktorý vedel, ako zaujať a preto, sa na film pozeralo celkom dobre.

Nechápem prečo má tento film tu také veľké hodnotenie. Celý film na mňa pôsobil, akoby si režisér povedal, že z diváka niečo vytlačí stoj čo stoj, či emócie, slzy alebo obyčajnú ľútosť. Protivojnová agenda trčí z filmu takým spôsobom, že ma priam pichala do očí. Nemám rád filmy s citovým vydieraním, a tu je fakt až príliš.

Hneď na začiatku musím povedať, že medvede sú moje najobľúbenejšie zvieratá už od detstva. Nehľadiac na to, tento film musí chytiť za srdce snáď každého, kto nieje bez citu, a medvedi v tomto filme ukazujú, že niekedy môžu byť zvieratá lepší herci ako kdejaký človek. Vo filme sa hovorí veľmi, veľmi málo ale tomu kto sa poddá jeho atmosfére môže povedať veľa. Jediná, ale vážna, výtka smeruje na zopár akýchsi medvedích snov, ktoré boli pre mňa strašne rušivé, a kvôli nim by sa u mňa tento film nemohol vyškriabať k piatim hviezdam.

Pri tomto filme som sa proste nedokázal ubrániť slzám. Bola tu hromada vecí na zaplakanie, od scenára, ktorý hádam ani neexistoval, cez kulisy až po výkony hercov, ktoré boli herecké menej ako by sa patrilo. Ale, napriek tomuto(alebo kvôli tomuto?) moje slzy boli slzy smiechu. Z každej scény je vidno, ako sa na tej hromade volovín bavia aj samotný herci, a veru sakra sa to na mňa prenieslo. Takže moje hodnotenie nie je v tomto prípade vôbec objektívne.

Súboj pohlaví, socialistická verzia. Osemdesiat minút hystérie všetkých prítomných (aj detí), to som vážne nepotreboval. Tento film by mal mať v popise formulku „dokumentárny“, pretože mu chýba akýkoľvek dejový oblúk, alebo aspoň jeho náznak a miesto toho sledujeme deň obyčajnej (?) rodiny naplnený nekonečnými hádkami. Definovať tento film ako komédiu je mimo. Najviac ma zaujímalo sledovanie mladého páriku, ktorý si chcel iba užiť (čo na tom, že s hlavným dejom tu nie je žiadny prekryv), ale nanešťastie aj táto linka nakoniec končí bez vyvrcholenia, rovnako ako zvyšok filmu. V tomto prípade sa žiaľ jedná o klasickú českú „komédiu“, ktorá je klasicky nadhodnotená a užíva si nezaslúžený kultový status, tak ako mnoho iných.