boss123

Na nové dielo Quentina Tarantina som sa tešil už od jeho oznámenia. A to z jedného pochopiteľného dôvodu, a to toho, že Tarantino je sám o sebe v kinematografickej a režisérskej sfére pojem. Má svoj vlastný štýl, ktorý miluje množstvo divákov po celom svete. Medzi nich patrím aj ja. Nemôžem povedať, že by som miloval každý jeho film, ale väčšina patrí medzi vysoko kvalitné diela. Druhým dôvodom je herecké obsadenie. To je fenomenálne a, ako Leo tak aj Brad odvádzajú vo svojich úlohách skvelú prácu. Margot Robbie aj napriek dlhej stopáži nemá veľa priestoru, čo je škoda. Tiež jej charakter nie je príliš prepracovaný. A myslím, že sa jedná o jedno z mála negatív filmu. A podobne je to aj s ostatnými vedľajšími charaktermi okrem Cliffa a Ricka. Technické spracovanie je, ako je už od filmov Tarantina zvykom na najvyššej úrovni a z filmu doslova vonia atmosféra rokov minulých. Napojenie na kult Charlesa Mansona je zaujímavé, ale v konečnom dôsledku mi neprišlo zas až tak dôležité. Prekvapivo si veľkú časť pozornosti kradne Brad Pitt ako Cliff Booth na rozdiel od Lea, čo ma prekvapilo. Dialógy samotné sú tak isto veľmi prepracované a je radosť ich počúvať. Aj, keď samozrejme je treba si zvyknúť na Tarantinovu reč. Ale myslím, že aj napriek tomu by som film odporúčal, aj tým ktorí dosiaľ nevideli veľa filmov od Tarantina. Je to hlavne tým, že film nemá až takí jeho rukopis ako jeho predchádzajúce diela. Aj, keď hlavne v závere je ten jeho rukopis veľmi patrný. Na záver len dodám, že Vtedy v Hollywoode je kvalitné filmové remeslo. Jedná sa o ďalší nadpriemerný počin Quentina Tarantina. Ale myslím, že medzi jeho najlepšie diela sa nezaradí. Bolo to, napriek tomu príjemných 162 minút, ktoré ušli ani som sa nenazdal. Takže dávam štyri hviezdy a 80%.

Krstný otec je filmom, ktorý som videl už mnoho krát a stále ma viac a viac baví a nachádzam v ňom stále niečo nové, čo som si predtým nevšimol. Aj to svedčí o tom akým veľkým a pre Hollywood dôležitým dielom je Krstný otec. Je to film zapísaným zlatým písmom v histórii kinematografie. Práve vďaka tomuto filmu sa Francisco Ford Coppola stal svetovo uznávaným režisérom. Nebolo by to, ale, keby najprv nevznikol román Maria Puza. Ten som bohužiaľ nečítal takže nemôžem posúdiť, ako sa film od knihy líši, ale určite to plánujem napraviť a prečítať si aj knižnú predlohu. Krstný otec boduje najmä v hereckých výkonoch, fantastickej hudbe a v pevných réžií. Čo sa týka hereckých predstaviteľov tak sú to dnes už herecké hviezdy. Veľmi sa mi páčil vo svojej úlohe predovšetkým Marlon Brando. Ten herecky exceluje a jeho Vito Corleone je nezabudnuteľný. Tej istej úlohy Vita Corleoneho len v mladších rokoch sa zhostil aj Robert De Niro. Ten tiež nesklamal a aj jeho Vito Corleone je charizmatický, aj keď Marlon Brando mi v tej úlohe sadol ešte viac. Veľmi presvedčivý je Al Pacino v úlohe Michaela Corleoneho, ktorý je vlastne ústrednou postavou trilógie. V prvom filme vidíme hlavne jeho zločinecké začiatky a prerod z muža, ktorý s hriechmi svojej rodiny nechce mať nič spoločné až po krstného otca rodiny Corleone. Hovoriť akým úžasným filmom je Krstný otec je dnes už pomerne klišé takže na záver ešte toľko, že z trojice filmov mi najviac sadla práve prvá časť. Považujem ju spolu s celou trilógiou za jednu z najlepších filmových trilógií aké som mal možnosť vidieť. Cez scenár, kameru, herecké výkony a réžiu je to filmový klenot a ja nemôžem inak, ako ho každému odporučiť a ohodnotiť silnými piatimi hviezdami. Čo sa týka percent tak 95%.

Musím sa priznať, že na Irishmana som sa tešil už od jeho oznámenia a, keď som sa ešte dozvedel, že okrem Scorseseho vtom filme bude hrať veľká trojka mafiánskych filmov bol som nadšený. A som rád, že aj potom, čo som tento tri a pol hodinový kolos mal možnosť vidieť tak som neostal sklamaný. Irishman sa môže spoľahnúť na fenomenálne herecké obsadenie a pevnú Scorseseho réžiu. Samozrejme vzhľadom v koľkých časových obdobiach sa film odohráva tam prišlo aj ku digitálnemu omladzovaniu ústredných postáv. Môj názor je asi takí, že je obdivuhodné kam sa až technológia posunula, ale myslím, že film mohol byť kľudne ešte nejaký čas v postprodukcií, pretože aj napriek efektom je vidieť, že sú herci digitálne omladení . Zbadať to na ich mimike, očiach a bohužiaľ hlavne na pohybe. De Niro už sa proste nehýbe tak ako za mlada. Roky rýchlo plynú. Postupom filmu mi to čoraz menej vadilo takže sa nejedná o nejakú veľkú chybu, ktorá by veľmi pokazila zážitok z filmu. Čo sa týka hereckých výkonov tak je to úplná špička. Robert De Niro, Joe Pesci a Al Pacino absolútne ovládajú film a predovšetkým Al Pacino ma počas celého filmu bavil, ako už dávno nie a na jeho výkon je radosť sa pozerať. Jednoducho extratrieda. Všetci traja hrajú ako z učebnice herectva. Čo je už trošku väčším problémom, že Scorsese mi nedokázal počas celej ohromnej stopáže udržať oči na plátne a musím povedať, že tá dĺžka je možno trošku prehnaná. Našťastie je, ale Scorsese zručný režisér a väčšinu času zvláda baviť a v niekoľkých scénach dokáže prekvapiť. Na záver už len toľko, že Scorsese nesklamal doručil to, čo som od tohoto filmu očakával, a to prvotriedne filmárske remeslo. Film zo starej školy, ktorý doslova dýcha atmosférou rokov minulých a pripomína staršie Scorseseho mafiánske eposy. Nemôžem však povedať, že by film ponúkol aj niečo naviac. Aj, preto sa u mňa medzi najlepšie filmy Martina Scorseseho nezaradí. To vôbec neznamená, že ho neodporúčam. Určite ho odporúčam a aj keď to tentokrát nebude päť hviezd tak silné štyri určite. A nejaké tie nominácie na Oscara si tiež myslím, že prídu a som za to rád. Percentuálne 85%.

Krvavá nevesta ma, ako film príjemne prekvapil. Nijak zvlášť som ho neočakával a o to väčšia bola moja radosť. Hlavne na prekvapil pomerne originálny nápad s hlavnou dejovou premisou. Veľmi mi sadol aj trošku satiristický náhľad do súčasnej kultúry a jemný čiernohumorný nádych. A tiež aj veľa zaujímavých nápadov takže snímka na mňa pôsobila sviežo. Čo sa týka hereckých výkonov tak aj tam som ostal zaskočený, a to predovšetkým hlavnou hereckou predstaviteľkou a tým, ako dobre svoju úlohu zvládla. A navyše mi celý čas pripomínala Margot Robbie. Tempo ubieha svižne trošku mi len chýbala absencia nejakého výraznejšieho ústredného hudobného motívu. A tiež v niekoľkých situáciách aj nie príliš logické rozhodnutia postáv. Hlavne v závere. Napriek tomu sa, ale jedná o veľmi dobrý film, ktorý vyniká vo viacerých činnostiach zvláda baviť a napínať počas celej stopáže, ktorá je taká akurát dlhá a nenudí ani na chvíľu. Takže za niekoľko originálnych prvkov rád dám štyri hviezdy a 85%.

Atmosféra, atmosféra a ešte raz atmosféra. Predovšetkým vďaka nej je Kubrickov masterpiece jedným z najlepších diel v oblasti hororu. To, ako sa Stanleymu podarilo v Osvietení vytvoriť dusnú, priam až nepríjemnú atmosféru strachu a beznádeje je až neuveriteľné. Stačil mu ku tomu jeden hotel a traja herci. Už je to nejaký ten čas, čo som čítal knižnú predlohu od Kinga. Je pravdou, že Kubrick sa od knihy odklonil viackrát a hlavne v závere, ale ak by som mal pravdu povedať tak myslím, že to bolo dobré rozhodnutie, pretože hlavne záver si myslím, že je v predlohe pomerne chaotický a nevýrazný. Aspoň, teda podľa môjho názoru. Kubrickov záver ma bavil určite viac. Čo sa týka hereckého obsadenia tak tam jednoznačne dominuje Jack Nicholson. Jeho Jack Torrance je už dnes legendou. Zahral ho fantasticky a je to jeden s jeho najlepších výkonov v kariére. Shelley Duvall sa tiež snaží, ale myslím si, že z ústrednej trojice je najmenej zaujímavá a bohužiaľ v niektorých scénach som mal dojem, že trošku prehráva. Danny Lloyd, ako Jackov syn Danny podáva na svoj vek až obdivuhodne dobrý výkon a príjemne ma prekvapil. Čo sa týka kamery tak to je tá najvyššia možná úroveň. Jednotlivé miestnosti v hoteli akoby žili vlastným životom a doslova z nich dýcha zlo. Hudba je famózna dodáva silu jednotlivým scénam a pridáva im na strašidelnosti. Záver ponúka veľa otázok a, ako je od Kubricka zvykom odpoveď necháva na divákovi. Celý strach sa buduje postupne a v závere naberá na intenzite. To by bolo tak všetko ku Osvieteniu. Pre fanúšikov žánru je to povinnosť a Kubrick ma len utvrdil vtom akým geniálnym režisérom bol. Svoj film má pevne vo svojich rukách a ide si za svojím. Ani po viac, ako tridsiatich rokoch Osvietenie nestráca nič zo svojich kvalít a ja sa ho nebojím označiť za nadčasové dielo jedného z najlepších režisérov v histórií. Nemôžem inak, ako dať päť hviezd. A, čo sa týka percentuálneho hodnotenia tak 95%.

Pecka. Po zhliadnutí nového filmového diela režiséra Mike Flanagana musím povedať, že som nadšený. A som veľmi šťastný, že som mal možnosť ho vidieť na veľkom plátne. Už je to zopár rôčkov, čo som čítal knihu Doktor Spánok od Stephena Kinga a zhltol som ju ani nie za týždeň a, čo je veľmi dobrou správou že ma podobne bavila aj filmová adaptácia. Všetky pocity ktoré som z knihy mal sa tvorcom podarilo previesť aj do filmu. Čo sa týka hercov tak Rebecca Ferguson je správne démonická a dominuje filmu. Kvalitný výkon podáva aj Ewan McGregor a zdatne im sekunduje, aj Abra v podaní Kyliegh Curran . Taktiež som rád že sa Flanaganovi podarilo skĺbiť knihu a Kubrickovo dielo. Dokonca si myslím, že im obom vzdal hold a prešli mi až zimomriavky po chrbte, keď som započul viaceré známe hudobné motívy z Kubrickovho Osvietenia. Len škoda, že, čo sa týka nových hudobných motívov tak mi ani jeden z nich nerezonoval, a tak trochu sa stratili do pozadia, čo je škoda. To však nič nemení na tom, že Doktor Spánok je veľmi kvalitným filmom a za tento rok pravdepodobne to najlepšie, čo som mal z tohto žánru možnosť vidieť. Aj, keď myslím, že nie každému tak sadne a pre jeho lepšie pochopenie je dobré aspoň vidieť Kubrickov film. A ešte lepšie je prečítať si aj obe Kingove knihy. Stopáž je na horor pomerne výživná a je pravda, že film sa nijak nerúti dopredu, ale pre mňa to bolo len ku prospechu veci a film tak na mňa pôsobil uceleným dojmom. Takže na záver už len napíšem, že tu máme dobrú a kvalitne spracovanú filmovú adaptáciu knihy Stephena Kinga. Fanúšikov knihy nesklame, ale odporúčam ju určite aj ostatným. Mike Flanagan po seriály The Hauting of Hill House opäť trafil klinec po hlavičke a ja som veľmi zvedavý, čo nám prinesie nabudúce. Snáď bude vo forme aj naďalej a opäť nám prinesie ďalší dobrý film. Teším sa. Takže Doktor Spánok mi sadol a bavil ma, tak ja ho za to rád odmením piatimi hviezdami a percentuálne 90%.

Perníkový tatko je seriálom, pri ktorom som sa dlhšiu dobu rozhodoval či ho zhliadnem. Nebolo to tým, že by ma odradili recenzie. Naopak tie boli fantastické, skôr som sa trošku obával, že to nebude moja šálka kávy a nesadne mi. Napokon sa stal pravý opak. Perníkový tatko nie, že mi len sadol a bavil ma, ale musím priznať, že sa zaradil medzi najlepšie seriály aké som kedy videl. Všetko stojí a padá na hlavnom predstaviteľovi Walterovi Whitovy, ktorého stvárnil Bryan Cranston. Postupný prerod Waltera od milujúceho otca a učiteľa chémie po nekompromisného drogového bossa je po všetkých stránkach vynikajúco urobený a Bryan Cranston podáva životný výkon. V seriáli nehral Waltera Whitea on sa ním stal. Samozrejme aj ostatné postavy mu zdatne sekundujú, aj jeho parťák Jesse. Tvorcovia celý seriál premysleli do detailov, takže až na pár vecí prakticky nemá logické diery a každou ďalšou sériou je intenzívnejší a emocionálne silnejší. Tiež s hlavným predstaviteľom sa mení aj seriál samotný od prvej série, ktorá má mierny čiernohumorný nádych až ku poslednej sérií, kedy napätie narastá a v závere sa seriál mení až na depresívnu drámu. Kamera scenár, herecké výkony, hudba a aj pevná a spoľahlivá réžia sa vzájomne prelínajú a, aj vďaka týmto prvkom je Perníkový tatko filmovým umeleckým dielom. Už teraz viem, že v budúcnosti si ho pozriem ešte raz a budem si ešte viac užívať detailov, ktoré som si pri prvom prezretí nevšimol. Vyzdvihnúť musím hlavne dve epizódy. Epizódu Face off, ktorá je vlastne finále štvrtej série a štrnástu epizódu Ozymandias z piatej série. Práve pri epizóde Ozymandias som ostal úplne prikovaný ku gauču.Tvorcovia v nej nedajú možnosť vydýchnuť a emocionálne doslova týrajú diváka. Piata séria je asi najlepším možným zavŕšením, aký mohol seriál dostať a vážne je to to najlepšie na koniec. Som veľmi šťastný, že som si Perníkového tatka pozrel. Každému ho určite odporúčam. Jedná sa o vysoko kvalitný seriál a podľa mňa aj o jedno z najlepších diel seriálovej tvorby. Takže celkovo je to päť hviezd a 95%. Hodnotenie jednotlivých sérií: S01- 85%, S02- 90%, S03- 85%, S04- 95%, S05- 96%.

Kniha To od Stephena Kinga je moje najobľúbenejšie dielo od tohto autora. Je to veľmi silný a premyslený príbeh. Trvalo štyri roky, kým ho King napísal. Knihu som čítal pred štyrmi rokmi takže už je to nejaká doba, ale stále si dôležité udalosti z nej dobre pamätám. Na takú knihu akou To je sa len tak ľahko nezabúda. Musím sa priznať, že pôvodné filmové spracovanie som nevidel takže som bol veľmi zvedavý na filmové spracovanie od Andrésa Muschettiho. A musím povedať, že Muschetti nesklamal. To kapitola jedna je kvalitné dielo, ktoré sa môže oprieť o výborne vybraných hlavných predstaviteľov klubu Smoliarov a Billa Skarsgårda stvárňujúceho ústredné zlo. Hneď prvá kanálová scéna je drsná a dodala mi tušenie, že film sa mi bude páčiť. A to tušenie po celú stopáž nevyprchalo. Hlavné deti z klubu Smoliarov a ich hereckí predstavitelia sú rôznorodí a každý z nich je iný. Čo je však veľmi dobrou správou, že medzi nimi funguje chémia priateľstva, a tak im všetku bolesť aj problémy, ktoré majú uveríte. Tiež Bill Skasgard je kapitola sama o sebe a svojej úlohy sa zhostil s veľkou chuťou je patrične strašidelný a dokáže nahnať strach. Čo je bohužiaľ nepodporené aj väčšou prácou so strachom. Muschetti sa až príliš často spolieha na ohrané lakačky a so strachom pracuje príliš jednoducho aj film je kvôli tomu menej strašidelný, ako by mohol byť. Čo je škoda. Ináč nemám prakticky žiadne výhrady. To, že je film oproti knihe osekaný som očakával a myslím, že to nie je chybou aspoň má film rýchlejšie tempo. Aj, keď pri stopáži, ktorú má musí občas trochu spomaliť. Som napokon veľmi rád, že jedna z mojich obľúbených kníh sa dočkala kvalitného filmového spracovania a ja ju veľmi rád ocením piatimi hviezdami. Percentuálne je to 90%.

Eli je hororom, o ktorom som sa dozvedel z internetu a určite som ho nijak neočakával dopredu. O to viac som bol prekvapený z prvých reakcií, ktoré síce nesľubovali horor storočia, ale veľmi príjemný prídavok do žánru hororu. Tak som sa ho rozhodol zhliadnuť a musím povedať, že som ostal trošku sklamaný. Aj napriek tomu, že som nemal vysoké očakávania tak pri filme som sa bohužiaľ nebál. Áno niektoré scény boli pekné vymyslené, ale o nejakom súvislom strachu nemôže byť ani reč. Prišlo mi, ako by sa tvorcovia báli do toho poriadne oprieť. Čo je škoda. Taktiež v niekoľkých momentoch ma až zarazilo, ako sa postavy hlúpo zachovali, čo taktiež film ťahá dolu. Čo sa týka hlavnej premisy tak tá je síce zaujímavá, ale v príbehu nie je veľmi rozvinutá, čo je škoda. Film zachraňuje hlavne záver a pomerne nečakané rozuzlenie. Aj, keď emočne ma záver, ako aj celý film nijako nezasiahol. Ale aspoň má tvorcovia prekvapili. V konečnom dôsledku je Eli priemerným hororom, ktorý neprepíše pravidlá žánru ani sa do neho nezapíše zlatým písmom, ale hanbu mu určite nerobí. Takže 3z5 a 60%.

Tak už mám za sebou aj druhú sériu Mindhunter. Podobne, ako aj pri prvej má tvorcovia opäť nesklamali a priniesli prvotriednu filmársku kvalitu. Nič iné som ani nečakal keďže je pod tým znovu aj režijne podpísaný David Fincher. Druhá séria pokračuje tam, kde skončila tá prvá. Tentokrát je veľká časť vyšetrovania venovaná prípadu vrážd mladých černošských chlapcov v Atlante. Každou epizódou a každou nájdenou mŕtvolou stále viac a viac narastá napätie a tlak na oddelenie behaviorálnych vied. Chémia medzi ústrednou dvojicou detektívku funguje na výbornú a doktorka Carrová dotvára ústredný trojuholník. Prišlo mi, že sa tvorcovia rozhodli dopriať viac priestoru Billovmu osobnému životu a vzťahu o adoptovaného syna Briana. Po technickej stránke je to opäť najvyššia úroveň. Cez kameru scenár premyslený do detailov či psychologický rozbor nie len sériových vrahov, ale aj ústredných postáv. Navyše v tejto sérii som zbadal aj menší politický podkres. Záver ponúka množstvo otázok na finálne rozuzlenie a neponúka odpovede. Každý má priestor si ho vysvetliť. Na záver dodám len to, že aj vďaka tomu, že príbeh je zameraný na riešenie vrážd v Atlante tak na mňa pôsobil trochu celistvejšie, ako pri prvej sérii. Prvé epizódy sú opäť trošku slabšie a chvíľu trvá, kým sa seriál poriadne rozbehne, ale potom to stojí za to. Takže Mindhunter si aj svojou druhou sezónou udržuje vysokú úroveň kvality pričom mňa druhá sezóna bavila ešte viac ako tá predošlá. Dúfam, že sa dočkáme aj tretej série, pretože ak sa bude pokračovať v takejto kvalite tak sa mám na, čo tešiť. Dávam 5z5 a 90%.