boss123

Nové dielo štúdia Pixar ma prekvapilo. Očakával som kvalitný animovaný film, ale, že sa Coco stane jedným z najlepších aké som kedy videl tak to som nečakal. V prvom rade musím všetkých tvorcov, ktorí sa na filme podieľali pochváliť za vynikajúco odvedenú prácu. Coco priniesol do vôd žánru svieži vietor a veľmi milo ma prekvapil svojou originalitou. Vyzdvihnúť musím aj hudbu a jednotlivé piesne, ktoré sú také chytľavé, že si ich pospevujem doteraz. Príbeh samotný je zaujímavý a ponúka nejeden prekvapivý zvrat. Aj, keď sa nájde pár klišé tak v konečnom výsledku to vôbec nevadí. Ďalším prekvapením pre mňa bolo, že napriek tomu, že je film určeným mladším divákom tak sa zároveň tvorcovia na celý príbeh pozerajú aj dospelými očami. Čo musím určite oceniť. Animácia je jedným slovom dychberúca a očarila ma hneď od úvodných momentov. Stopáž je tak akurát dlhá. Prvých dvadsať minút je možno trochu pomalších, ale potom sa to rozbehne a až do konca sa nezastaví. Strieda sa jeden zaujímavý a originálny nápad za druhým a celé dielo tým pádom na mňa pôsobí, ako ohňostroj nápadov vo skvelo fungujúcom celku. Coco nemôžem inak, ako doporučiť. Nie len deťom, ale aj starším a ich rodičom. Je to výborný animovaný film aký sa natočí raz za niekoľko rokov a aj napriek tomu, že štúdio Pixar už má niekoľko kvalitných animákov za sebou, tak napriek tomu by som ho zaradil na vitrínu toho najlepšieho od tohto štúdia. Som veľmi rád, že som si takí krásny film mohol pozrieť a veľmi rád mu udelím päť hviezd z piatich a 90%.

Tak už som aj ja mal tú česť zhliadnuť vo svete chválený vojnový film od skvelého a veľmi talentovaného režiséra Sama Mendesa s názvom 1917. Hneď na začiatok musím povedať, že, čo sa týka kamery, hudby, réžie a všetkých technických kategórií je film na najvyššej možnej úrovni. A nápad natočiť toto dielo na jeden záber, obrazne povedané, bol výborný. Veľmi oceňujem tvorcov, ako verne a realisticky sa im podarilo preniesť ma do prvej svetovej vojny a myslím, že podľa reakcií som nebol sám. Tempo filmu behom pomerne dobre zvolenej stopáže občas síce spomalí, ale v konečnom dôsledku mi ubehol, ako voda a určite som sa nenudil. Všetky ceny aj oscarové, ktoré film za technické kategórie získal sú úplne zaslúžené. Bohužiaľ nemôžem napísať, že by sa ma film nejak výrazne dotkol po emocionálnej stránke. Tam to zadrháva a aj, preto výsledné hodnotenie nebude až také vysoké, ako by mohlo byť. Dokonca ani herecké výkony dvoch hlavných predstaviteľov ma veľmi nezaujali, skôr to bol takí priemer. Aj, keď dávam palec hore za to, že do týchto úloh boli obsadení menej známi herci. Sam Mendes u mňa len potvrdil status vynikajúceho režiséra a tento jeho počin považujem za jedno z najlepších diel minulého roku. Obsahuje síce pár chýb na kráse, ale aj napriek tomu určite môžem len doporučiť. Takže tentokrát dávam štyri hviezdy z piatich a 85%.

Po období niekoľkých rokov som sa kvôli súčasnej situácií rozhodol, že zhliadnem film režiséra Gavina O'Connora s názvom Warrior. Už pri prvom zhliadnutí kedy som ešte filmografiu a filmové diela nevnímal, ako teraz som sa rozhodol, že si film opäť pozriem. Než sa, ale dostanem ku konečnému výsledku, ku ktorému som dospel tak musím povedať, že Warrior je kvalitne natočený športový film akých v poslednom desaťročí zas až toľko nebolo. Aj, keď ma MMA alebo aj zmiešané bojové umenia veľmi neťahajú a stále mám voči tomuto športu menšie predsudky tak film som si užil ako máloktorí. Je to tak predovšetkým, preto, že z filmu je vidieť zápal a chuť s akou bol natočený. A aj, preto, že režisér, herci, aj kamera odviedli fantastickú prácu. Vyzdvihnúť musím predovšetkým zápasy zmiešaných bojových umení, ktoré sú natočené veľmi realisticky a pôsobia veľmi živo. A taktiež veľmi chválim aj hercov Nicka Nolta, Toma Hardyho a Joela Egertona, ktorí sú, ako ústredné trio vynikajúci a dokážu spoľahlivo predať divákovi každý pocit, každé gesto, rany, aj slzy. Predovšetkým Tom Hardy mi opäť ukázal akým skvelým hercom je a tú podáva podľa môjho názoru jeden z najlepších a emocionálnych najsilnejších výkonov vo svojej kariére. Ale emocionálne silný je aj celý film. Režisér presne vie, v ktorých momentoch pritlačiť na diváka, ale spôsobom takým, že to vôbec nepôsobí ako citové vydieranie. Bohužiaľ sa vo filme nachádza niekoľko klišé situácií, čo je škoda a za to musím strhnúť pár bodov alebo percent. Napriek tomu to, ale nič nemení na tom, že sa jedná o jeden z najlepších športových filmov aké som videl. A jeho záver, vyvrcholenie posledným súbojom, ma emocionálne rozdrvil ako málo, čo v poslednej dobe. Takže dávam päť hviezd z piatich a 90%.

Mechanický pomaranč som mal v pláne zhliadnuť už dávnejšie o to šťastnejší som, že sa mi to po dlhej dobe konečne podarilo. Kubrick toto dielo natočil podľa knihy od Anthony Burgessa s rovnakým názvom Mechanicky pomaranč. To, ako verne sa tvorcovia držali knižnej predlohy nemôžem posúdiť. Čo, ale môžem posúdiť je, ako verne sa Kubrick držal svojho filmárskeho štýlu. V tomto ohľade nesklamal. Film je ako po hudobnej aj obrazovej zložke unikát. Jednotlivé scény spolu krásne kompozične ladia, od kamery cez hudbu. Ako aj kamera tak, aj hudba sú vynikajúce. Použitie skladieb Ludwiga vaň Beethovena je do deja dokonale zapracované. Ďalšou výraznou zložkou je scenár a ani v tomto ohľade tvorcovia nesklamali. Ponúkajú niekoľko otázok, ktoré sú stále aktuálne. Jednou z nich je aj to, že povaha človeka a jeho správanie sa napriek všetkým snahám nedá zmeniť. To zlo prebýva v každom z nás a je na nás či mu necháme voľný priebeh. Scenár ponúka niekoľko neočakávaných zvratov a dokáže zaskočiť diváka. Taktiež musím výrazne pochváliť aj celkovú atmosféru skazeného sveta. Už od prvých scén som proste vedel, že tento film je od Kubricka. Jeho rukopis je nepriehliadnuteľný. Aby som, ale len nechválil, tak film má aj niekoľko chybičiek na kráse. Napríklad mi moc nesadla reč postáv a celkový slang, ak sa to tak dá nazvať. Človek nedotknutý predlohou, ako ja, sa niekedy môže trochu strácať rovnako, ako aj pri pomerne chaotickom začiatku s pomalším tempom. To je, ale tak všetko. Z konečného výsledku som veľmi šťastný, lebo okrem toho, že mi film veľmi sadol, tak sa tiež jedná o výrazne nadpriemerné dielo. A aj keď to nie je úplne to najlepšie od Kubricka, tak medzi jeho najlepšie diela ho v pohode môžem zaradiť. Film som si užil určite ho odporúčam. Aj keď sa jednoznačne nejedná o mainstream a nie každému môže sadnúť tak dobre ako mne. Takže mu dávam päť hviezd. A 85%.

Neviditeľný muž ma zaujal tesne pred svojím uvedením do kín, a to vďaka pozitívnym recenziám a dobrému traileru. Čo sa týka výsledného diela tak to určite spĺňa požiadavky nadpriemerného filmu. Nálepkou horor by som ho určite neoznačil aj keď sa nájde pár veľmi napínavých scén, tak určite sa nejedná o horor skôr by som povedal, že thriller. Samotná myšlienka a hlavná premisa nie sú nejak originálne. Skôr je originálny postup akým tvorcovia a režisér Leigh Whannell samotný princíp neviditeľnosti spracovali. Hlavnou postavou totižto nie je neviditeľný, ale jeho obeť s menom Cecília, ktorú v hlavnej úlohe stvárnila Elisabeth Moss. Tá je presvedčivá v každej scéne a významne tak zdvíha výslednú kvalitu filmu. Kamera vie zahrať na nervy. Z rôznych uhlov sníma scény, vďaka čomu sa darí vytvárať napätie počas celého filmu. Scenár obsahuje aj pár prekvapení a určite nejde lineárne podľa čiary vpred. Záver je tiež pomerne prekvapivý a zaujímavý, takže finále nesklame. Aj, keď mi prišla prvá polovica o niečo zaujímavejšia, tak druhá zas boduje akčnými scénami.Tie sú dosť neopozerané a určite aj remeselne kvalitne natočené. To sa dá vlastne povedať o celom diele. Chýb, ktoré by som vytkol nie je veľa. Určite aj to, že v druhej polovici po jednom zvrate napätie a záhadnosť mierne opadne a na rovnakú úroveň, ako v prvej polovici sa až do konca stopáže nedostane. Čo je škoda. Tiež by som vytkol, že okrem Elisabeth Moss nie je vo filme nikto veľmi zapamätateľný a ostatný sú o úroveň nižšie. Napriek tomu vo finálnom hodnotení snímke dám štyri hviezdy z piatich a 80%.

Niekto tam hore, ma má rád je podľa môjho názoru jednoznačne filmom Rockyho Garziana, ktorý je vo filme tak neskutočne charizmatický, predovšetkým vďaka vynikajúcemu výkonu mladého Paula Newmana. Ten je absolútnym kráľom tohto diela a s prevahou zatieňuje ostatných. Rocky je svojou povahou neskrotný živel a gangster, ktorého hlavným umením je vytvárať problémy prípadne kradnúť. Jedným z najzaujímavejších prvkov je určite postupný prerod Rockyho z pouličného grázla na slávneho boxera. Ide hlavne o psychologický prerod a počas celého filmu aj o to, prečo je v Rockyho osobnosti toľko nenávisti. Veľmi my sadla aj Rockyho manželka, ktorá až postupom času pochopí aký život si vybrala. A v každej situácií je pre Rockyho oporou. Rovnako, ako on miluje ju, tak aj ona jeho. Vo filme sa vyskytuje mnoho smiešnych situácií a gagov, čo zabezpečuje príjemnú atmosféru, a to, že stopáž ubehne ako voda. Kamera a hudba sú na slušnej úrovni a zapadajú do celého kolektívu, ale predovšetkým do výslednej atmosféry. Môžem dielo režiséra Roberta Wisea len odporučiť a určite som si ho veľmi užil. Dávam mu päť hviezd a 85%.

Christopher Nolan ma zatiaľ nesklamal pri žiadnom filme, ktorý som od neho zhliadol. A to som videl s výnimkou Followingu všetky. Hneď na začiatku musím napísať, že sa tak nestalo ani teraz. Memento boduje podľa môjho názoru hlavne svojím scenárom a pevnej režisérskej ruke Christophera Nolana. Aj, keď samotná hlavná premisa nie je nijak zvlášť originálna tak zaujímavou a vo svojej podstate takmer až jedinečnou ju robí filmová technika vyprávania. Kedy film ide vlastne pozadu. Aj, keď nie tak úplne. Začatok je myslím trochu mätúci a chvíľu mi trvalo, kým som sa naladil na rovnakú vlnu ako film. Potom to, ale bol veľmi kvalitný filmový zážitok. Guy Pearce v hlavnej úlohe podáva spoľahlivý výkon ako aj Carrie-Anne Moss a Joe Pantoliano vo vedľajších úlohách. Hudba nie je výrazná, ale sedí k obrazu a atmosfére. Kamera je zaujímavá a jemnými náznakmi občas mätie diváka. Je málo režisérov, ktorí sú stále originálny a inovatívny a Nolan určite jedným z takých režisérov je. Tento film to plne dokazuje. Memento sa mi, ako filmové dielo veľmi páči. Je to zas niečo zaujímavé a svojím spôsobom nové, a to sa dnes už tak často nevidí. Takže ja film odmením piatimi hviezdami. A percentuálne dám 85%.

El Camino: Film podľa seriálu Perníkový tatko je v mojich očiach v prvom rade dotvorenie a uzatvorenie príbehu druhej najvýznamnejšej postavy z vynikajúceho seriálu Perníkový tatko. A tou postavou nie je nikto iný ako Jesse Pinkman. Čoho som sa bál bol časový rozostup medzi seriálom a týmto filmom. Našťastie, ale nijak významne nepokazil vyznenie filmu. Na hercoch je síce vidieť časový rozostup, ale nie nijak výrazne. Snáď s výnimkou Todda. Aaron Paul, ako Jessie podáva tradične dobrý výkon a táto úloha je mu ako na mieru šitá. Ostatný sú skôr priemer. Tempo filmu nieje nijak hektické skôr pomalšie, čo my miestami aj vadilo a mal som pocit, že film sa dosť vlečie. Ďalej by som strhol body aj za to, že v priebehu celého filmu sa vlastne nič významné nestane a bohužiaľ som mal pocit, že seriál by sa bez filmu v pohode obišiel. To je, ale tak ku záporom všetko film si drží kvalitu seriálu aj keď určite nedosahuje na jeho najlepšie časti. Hlavne na záver piatej série. Som rád, že sa objavil aj Walter a iné postavy zo seriálu. Hudba je dobrá aj keď nie veľmi výrazná. Scenár Vince Gilligana je tradične premyslený a bez veľkých dier. Takže aj keď mi to prišlo, ako dlhšia epizóda zo seriálu než film tak El Camino hodnotím kladne. Jedná sa o nadpriemerne kvalitné dielo a určite si zaslúži štyri hviezdy z piatich. Percentuálne je to 75%.

Americká krása je filmom, ktorý som si obľúbil už po prvom zhliadnutí. Aj vďaka tomu, že sa vyvíja akoby sám. Mal som pocit, že je to film, ktorý žije vlastným životom. A, ako život sám ma v mnohých chvíľach prekvapil. Tiež som sa pri ňom cítil ako na húsenkovej dráhe. Raz som sa poriadne smial a v iných chvíľach som skoro až plakal. Celý film mi prišiel ako horská dráha pocitov. Samozrejme oceňujem aj prácu režiséra Sama Mendesa a jeho tímu. Celý film majú pevne vo svojich rukách a veľmi zdatné dokazujú, že aj navonok krásny život Lestera, ktorého fantasticky stvárnil Kevin Spacey nemusí byť takí dokonalý, ako sa zdá. Psychológia všetkých postáv je vykreslená fakt vynikajúco, ako sú výborne spracované aj Lesterove snové výjavy. Všetky postavy mi herecky prišli výborne zvládnuté a samozrejme nad všetkými vyčnieva Kevin Spacey. Ten tu podal naozaj skvelý výkon. Postupný prerod postáv je zvládnutí na jednotku a s ľahkosťou takou, že som si ani nepripadal, že sledujem film, ale skutočný život. Hudba ladí s celkovým vyznením filmu a dotvára ho. Všetky ocenenia si podľa mňa film úplným právom zaslúži. Už len, preto, že ešte aj ďalšie dni, čo som ho videl ho mám stále v hlave. A samozrejme nesmiem zabudnúť ani na veľmi dobre napísané dialógy. Predovšetkým jeden monológ Lestera musím na záver tejto recenzie napísať, pretože je naozaj krásny. Ešte predtým, ale udeľujem tomuto dielu päť hviezd z piatich a 90%. A teraz na záver ešte ten monológ: “Je ťažké hnevať sa, keď je na svete toľko krásy. Niekedy mám pocit, že ju vidím všetku naraz a je toho príliš. A moje srdce sa plní ako balón, čo o chvíľu praskne. A potom si uvedomím, že musím spomaliť a prestať sa snažiť to všetko zachytiť. Vtedy to mnou všetko prepláva ako dážď a ja cítim len vďačnosť za každý moment môjho mizerného hlúpeho života. Určite nemáte poňatia o čom tu hovorím, nič si z toho nerobte, raz to poznáte.

Schindlerov zoznam je pre mňa veľmi významným filmom hlavne vtom, čo sa snaží sprostredkovať celému svetu, ale aj tým aký odkaz zanecháva. Čo sa týka filmografie jedného z najlepších režisérov Stevena Spielberga tak je to pre mňa jeho masterpiece. Samozrejme len z filmov, čo som dosiaľ od neho zhliadol. Spielberg dosiahol vo filme až neuveriteľného pocitu autencitity. Veľmi tomu pomohlo, že film natočil čiernobielo aj keď túto farebnú schému nezachová počas celej stopáže. Bolo to sakramentsky dobré rozhodnutie. Celý film je emocionálne neuveriteľne silný a za to sú zodpovední aj herci. Či už vynikajúci Liam Neeson v úlohe Oskara Schindlera alebo o nič nezaostávajuci Ben Kingsley v úlohe Isaaca Sterna. Kapitolou samou je Ralph Fiennes v úlohe nacistu Amona Goetheho. Ktorí je diablom v ľudskom tele a svoju náročnú úlohu zvládol s absolútnym prehľadom a myslím, že vyčnieva nad zvyškom obsadenstva. Ďalším fantastickým prvkom, ktorý dopĺňa atmosféru je hudba. Tá je dnes už svetovo známa presne do filmu pasuje a dá sa vypočuť aj samostatne. Kamera je taktiež na vysokej úrovni hlavne zo záberov na koncentračné tábory až mrazí. Ako som už spomínal nie celý film je s farebnou schémou bielej a čiernej. Scéna s dievčatkom v červených šatách je jednou z najsilnejších v celom diele a aj vďaka pridaniu tejto farby pôsobí nezvyčajne a výrazne jej to dodáva emocionálnu silu. Na záver už len musím napísať, že film si všetky svoje ocenenia aj oscarové úplne zaslúži. Je to jedno z najlepších filmových diel aké som dosiaľ videl. Zanecháva veľké posolstvo a zobrazuje hrôzy druhej svetovej vojny, realisticky a kruto. Bez pozlátka. Neviem či už niekedy Steven natočí lepší film, ale ak by aj nie týmto sa výrazne zapísal do dejín kinematografie ako, aj všetci ostatní, ktorí na ňom pracovali. Nezostáva mi inak, ako dať jasných 5 hviezd a 95%.