Phillo

3 podarené vtipy, precenený Slumdog a viac než úprimná Winslet... Plus Rourke, ktorý do toho celého nabubrelého "čosi" ani trochu nezapadal a mne to vôbec nevadilo.

Až nechutne sa jednej schémy držiaci animák, ktorého (po koľký už raz?) zachraňujú vedľajšie postavy - najmä holuby. Začiatok má aký taký štýl, no po tom prichádza na rad len zašlá, niekoľko krát prevetraná nuda, o ktorej všetci vedia ako dopadne. Málo vtipu, nesympatická hlavná postava, nudný príbeh. Koľko ešte krát?

Deti sú svine. Eden Lake s týmto "faktom" operuje dokonale, bez otázok, bez výdychu. Rýchlo začne, potom dobre poprevála v morálnom aj fyzickom bahne a nakoniec neuspokojivo (pre nás, už vtiahnutých) vyvrcholí. Z diváckeho hľadiska som spokojný, z morálneho trochu menej.

Ako pomník jednému (určite výnimočnému) človeku funguje Milk bezchybne no ako film, ktorý by mal upútať aj radového diváka trpí množstvom nedostatkov. Neupúta, nijak k sebe "nepriviaže" je podávaný neskutočne chladno a odmerane. Istý nadhľad síce poteší, no ani zďaleka nestačí. Herecky je síce Milk dobrý, miestami excelentný (Hirsch si naplno užíva svoju kariéru), no nemyslím, že nejako prevratný. Penn podľa mňa nemá na Oscaroch šancu. 60% Pooscarové P.S.: Opäť raz som zle odhadol vkus akadémie...

Darren vie. A aj keď sa to možno nezdá, rozširuje svoje obzory (resp. rovnako aj publikum) a Wrestlerom dokazuje, že zaujme aj radového diváka žiadúceho "jednoduchý" film. Wrestler je krásnym príkladom festivalového filmu naplneného talentom človeka, ktorý dokáže o živote a smrti filozofovať rovnako v nadpozemskej sci-fi ako v príbehu o jednom zápasníkovi. Rozoberať jednotlivé zložky je zbytočné, ja len toľko, že podobnú krásnu melanchóliu som cítil naposledy pri Million Dollar Baby, že Brad Pitt má so svojou buttonovskou kreáciou neuveriteľnú smolu na konkurenciu, že Clint Mansell bude pre mňa nadčlovekom až do smrti a že citová zaangažovanosť pri finálnom súboji je magická.

Emocionálna bomba, ktorej geografická "odťažitosť" len a len pomáha. Dlho som sa takto pri filme netriasol napätím (resp. nikto ešte takto účelne "nezneužil" jednu televíznu znelku). Slumdog Millionare má skvelý vizuál (Oscara za kameru!!), dobre zahrané postavy a je zaujímavo napísaný. Má takmer všetko, čo má dobrý "doják" mať, plus sa ešte môže pýšiť tým, že má aj oscarové ambície a má aké také posolstvo. Ako celok ma to teda tiahne k maximálnemu hodnoteniu, ale stále mi niečo chýba. Stále si totiž nemyslím, že toto je ten pravý oscarový hit, ktorému by som to doprial na 100%. Ak to porovnám s minulým rokom, ani náhodou som túto "oscarovú sezónu" nevidel ani jeden dokonalý film.

Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, Revolutionary Road je jednou z najobsažnejších drám posledných rokov, akurát umne zabalenou do príbehu dvoch ľudí. Riešia sa mnohé veci, životné otázky, stále aktuálne problémy, no sú zároveň podávané s takou jednoduchosťou a v tej najčistejšej forme, že nebude pre nikoho problém ich pochopiť. Najmä ak sú k tomu všetkému všetky emócie podávané dvoma skvelými hercami, na ktorých je radosť sa pozerať a s ktorými sa niektoré scény stávajú emocionálne naozaj mrazivo skutočnými. No aj napriek všetkému sa neviem zbaviť pocitu, že ma filmársky dokonalý koniec mal dostať viac a z globálu sa bojím toho, že tohtoročný oscarový večer bude ešte "akademickejší" a nudnejší než obvykle. Pretože z Mendesa už začiatočnícke čaro logicky vyprchalo a s ostatnými kandidátmi to tiež nevyzerá extra "sviežo"...

Nadľudský film, ktorému chýba trocha ľudskosti. Vizuálne najkrajší film posledných rokov s myšlienkou a emóciami presahujúcimi normálny prídel hollywoodskych filmov rovnako ako titul samotný. Samotný Benjamin je (zne)užívaný len ako zrkadlo či už pre postavu Cate Blanchett alebo ľudí ako takých. Fincher totálne odignoroval pôvodnú poviedku, ktorej niektoré fragmenty by si jednoznačne zaslúžili spatriť svetlo kinosál. Nedokážem sa zbaviť pocitu, že takto ide len o znásilnenie jedného originálneho príbehu v prospech niečoho, čo neosloví každého. Avšak napriek všetkým obsahovým a logickým nedostatkom (vzťah Benjamin vs. okolitý svet je totálne mimo) je tento film tou najkrajšou filmovou metaforou na život ako taký a je odzrkadlením dokonalej zručnosti mnohých ľudí. A v neposlednom rade je krásnym, nemainstreamovým kúskom najmä pre filmových maniakov.

One-man-show utopená v prázdnote, ktorej hlavne v strede filmu chýba aký taký zmysel, hĺbka a nadväznosť. 7 Pounds je príliš komorný, no pri tom sa hrá na široko aplikovateľnú americkú drámu, je príliš plytký no plače sa v ňom až až. Čo to zachraňuje a aké také emócie vytvára len záverečná 10 minútovka odzrkadľujúca Smithove kvality a zaujímavý nápad s medúzou (Smith sa pred OldBoyom zacvičuje v morských príšerách? :)). Dosť veľké sklamanie po predchadzajúcom filme herecko-režisérskej dvojice. 55%

Časy (a okuliare) sa menia, no zvyky zostávajú... 80%