marai

Páánečky, tak toto nemalo konca. Ťahalo sa to ako bambino v Pittových vlasoch. Pod 3 hviezdy to nepustil len sir A.Hopkins.

No tak toto nešlo dopozerať. Možno v druhej polovici filmu Belmondo spálil to žlté sako a odhodil mega prsteň z malíčka. Možno celá stopáž nakoniec stačila celej polícii v družbe s mafošmi(?) vystopovať jedného vykrádača bánk. To sa už nedozviem. Isté je len jedno, 80tky boli peklo - šaty, hudba, tanečné kreácie - a tento film do nich úplne zapadá. 2 hviezdy vrátane tringletu za Belmonda nech nežerem.

"Trochu koňaku do kávy pane ministře?" Áno, prosím, dvojitý, žiada sa vám odpovedať. Finálny zážitok určite ovplyvňuje aj dabing a là 1992 (A:"Práásk a bude po negrovi." B:"Až bude po negrovi, bude i po vás."), no film miestami pripomína koláž scén z Horúcich striel a komédii s Lesliem Nielsenom. Do toho nepochopiteľné motivácie hlavného hrdinu. Toto nad tri hviezdy nevytiahne ani Belmondo s legendárnou hudobnou témou od Morriconeho (po dvadsiatom opakovaní vám už aj tak lezie krkom).

Že je film miestami viac či menej hlúpučký je druhohradé. Ide o defilé šialených kaskadérskych kúskov a dobre padnúcich sák - v každej scéne iné (už chápem prečo mi otec vravel, že mám topánok ako Belmondo). Hlavný hrdina si trochu stojí na kábli, čo má na svedomí pár mŕtvych navyše, ale nebuďme malicherní. Ako povedala tá sexi sestrička v župane: "Ak by si mal hlavu ako Einstein, nechcela by som ti masírovať chrbát." Kto by nemenil?

Film na motívy novely Františka Švantnera. Do kuchyne na strapačky s kapustou, do stodoly vrznúť si, do krčmy sťať sa, v izbe potom žene namlátiť. A zajtra znovu to isté. Round round baby round round... Ďalši z dôkazov prečo v slovenskom prostredí nemohol/nemôže vzniknúť veľký román. Tých pätnásť strán opisu Paríža z Chrámu Matky Božej tu skrátka F.Švantner nemá čím zaplniť. Zostávame uväznení v bermúdskom trojuholníku jedného tak depresívneho statku, že aj občasný výjazd do mesta plného ľudákov je príjemným spestrením. Aj Bill Muray bol v časovej slučke (Na Hromnice o hodinu více), ale tá jeho nenudila. Po Jozefovi Makovi si tu zopákli skvelý tandem Judit Bárdos a Jana Kvantiková (nevadilo by vidieť ich spolu ani tretíkrát). Potešilo neočakávané zjavenie sa nebohého Mariána Geišberga. Gazda Attilu Mokoša je vlastne Cimrmanov Vavroch zo Záskoku (vrátane legendárneho Zuj mi boty!), akurát tento je naturalisticky chlípny a surový. O to viac oceníme chudinku ženu, keď ho (spoiler!) s tými čižmami nakoniec pošle do prdele a ako bonus ešte po ňom práskne tanierom, pekne po taliansky. Kamera si zaslúži všetkých päť, čo obraz to fotka, miestami až dych berúce (určite treba vidieť v kine, nie na Nový rok v telke). Fisherova parochňa má parametre rekvizít na stužkovej. Podozrievam maskéra, či sa s niekým v krčme nestavil, že mu to s ňou prejde.

Muz, ktory ma nieco odzite sa pomaly prechadza mestom, diva sa a premysla (toto fungovalo neskôr napr. vo Veľkej nadhere). Maskerom davam jednu hviezdicku. 7 rokov basy na hlavnom hrdinovi az na par sedin nezanechalo ziadne stopy, co dost komplikuje orientaciu v casovych prestrihoch. Hudba monotonna. Hrdina pripomina skor Muza z Acapulca ako grofa Monte Christo. Zahorknutost a tuzbu po pomste skryva az prilis dobre. Na to, ze vyšiel z lochu, je pekne opálený. Francúzsky pekné, veľmi prístupné a nad vecou - spolu so scenáristom si prajete, aby také skutočne boli. Napriek stopáži si dej udržal moju pozornosť. Klasický trojhviezdickovy film, za Belmonda davam stvrtu. Napriek vytkam vyššie to bol najväčší pán.

autor vykrada sam seba, bolo to plne filmového klišé, očakavateľných vyústení situácií. na násilie sme uz u Tarantina zvyknutí, ale toto uz bolo krajne samoucelne, brutálne a uchylne.

Velmi silne, velmi potrebne.

Dlho to vyzeralo na Charlie and the chocolate factory na mexicky sposob. Bol som zvedavy, ako sa s tym scenaristi vysporiadaju. Napokon vsak prisiel twist a dej nabral iny smer.

Az na ten podprahovy antisemitizmus pri krutom bohacovi Kostalovi ("Mikulas - tie vase barbarske zvyky!"). Nedorazila to ani Lucie Bila na zaver.