Lenchik

Po dokumente Děti ze stanice Leningradská, ktory som nedavno videla, dalsie nelichotive dielo o problemoch v ruskej spolocnosti. Dokument verne vystihuje negativny postoj v Rusku voci homosexualnej mensine, ktory sa po vydani zakona zakazujucom akukolvek propagandu LBGTQ vyrazne zhorsil. Tento zakon prakticky zlegitimizoval homofobne predsudky, co vyustuje k roznym verejnym slovnym, casto aj fyzickym utokom k predstavitelom tejto mensiny, s ktorymi sa oni stretavaju na dennej baze uz od zakladnej skoly. Dokonca vidime na priklade zakladatelky skupiny Deti 404, ktora sa venuje online pomoci obetiam sikany a homofobie, Leny Klimovej, ze straca zamestnanie kvoli svojej sexualnej orientacii. Drsna ruska realita. Okrem inych sa tu stretavame s pribehom mladeho chlapca, ktory sniva o emigracii do Kanady, napriek urazkam a ponizovaniu nestraca pozitivny pristup k zivotu, co je velmi sympaticke. Smutne momenty sa striedaju s usmevnymi, napriklad v muzeu pri komentovani Putinovho portretu:) Pri poslednom monologu Leny Klimovej divak ziskava dojem, ze vsetko sa vlastne casom prirodzenym vyvojom urcite na dobre obrati. Po filme v diskusii s reziserom dokumentu sa vsak dozvedame, ze Lenu caka sud a hrozi jej nemala pokuta.

Tak tento film som videla snad uz 5krat a vzdy v nom objavim nejaky novy detail alebo hlasku, ktoru som predtym neregistrovala. Je to natocene genialnym sposobom, take smutne, ale krasne zaroven. Snad moj najoblubenejsi film vobec. Veldielo plne skrytych vyznamov a symbolov, majstrovsky napisane. Jim Carrey predcil vsetky ocakavania a Kate Winslet uz klasicky brilantny herecky vykon. Vedlajsie dejove linie s Kirsten Dunst a Elijahom Woodom tiez velkou mierou prispeli k filmovej dokonalosti. Pre mna velmi silny emocionalny filmovy zazitok. Ku koncu filmu zvycajne dokonca pustam jednu dve slzy. Everybody's Gotta Learn Sometimes...

Tazko hladat slova. Nemozem si pomoct, ale presne taketo americke cliche naivne hovadiny nemam rada. Keby to bolo aspon vtipne, tak si poviem, ze v poho oddychovy film idealny po tazkom dni, ked sa uz cloveku nechce nijak hlbsie rozmyslat. Ale toto je smutny pripad, ked sa clovek pozrie na herecke obsadenie filmu, premrstia sa mu ocakavania a potom sa sklame.

Pre mna rozporuplny film. Zaujimave stvarnenie policajnych humanoidnych robotov, dobre efekty pri prestrelkach, super cool soundtracky a celkovo ocenujem namet na dej odohravajuci sa prave v jednom z najnebezpecnejsich velkomiest na svete, Johanesburgu. Po vizualnej a akustickej stranke sa neda filmu, podla mojho nazoru, nic vytknut. Na druhej strane mi tam chybalo nejake doveryhodnejsie dovysvetlenie niektorych technickych problemov a vobec, motiv jednotlivych postav, preco sa chovam, tak ako sa chovam. Akoby to viselo niekde vo vzduchu, ale chybali konkretne situacie alebo pociatocne sceny, z ktorych by to jasne vyplynulo. Len velmi tazko sa da sympatizovat s „mummy" a „daddy", ktori ku koncu filmu akoby obratili a z cistych gangsterov sa stava milujuci starostlivy parik. Taktiez postava agresivneho, menej uspesneho kolegu mi pripadala taka neprirodzena. Nielen chudak Chappie, ale aj ja sama som ostala z tychto postav nejaka zmatena:)

Uzasne dielo srbskej kinematografie. Hlavna trojica Manojlovic, Ristovski a Jokovic su skvelo zohrati, kazdy charizmaticky a jedinecny svojim sposobom. Film zaujimavo sumarizuje celu povojnovu historiu Srbska. Na to, ze sa jedna o viac-menej vojnovy film s roznymi vaznymi temami, som sa necakane dobre zabavila. Tradicna temperamentna srbska hudba umocnuje hlbsi filmovy zazitok a celkovy dojem.

Jeden z mojich najoblubenejsich filmov z mnohych dovodov. Dobrodruzna drama s uzasnym Bradom Pittom a krasnou tibetskou sceneriou. Exoticky Tibet sa stal po prezreti filmu mojim velkym cestovatelskym snom. Ocenujem odvahu mimocinskych tvorcov natocit film z novodobej historie Ciny prave o okupacii Tibetu. Snad i samotni Cinania napriek vysokej miere cenzury v krajine budu mat moznost pozriet sa na tento film aspon niekde v zahranici a porovnat dva odlisne vyklady dejin.