Rorschach_SK

"Teraz už chápem, prečo vo Vás Hunley veril. Svet potrebuje IMF. Potrebuje ľudí ako ste vy. Ktorým záleží na jednom živote rovnakom ako im záleží na miliónoch.." V podstate to bola jasné dopredu, spolupráca dua Cruise/McQuarrie nemôže dopadnú zle. A v zásade ani nedopadla. Fallout je v podstate duchovných pokračovaním Národu grázlov, len s väčšou osudovosťou pre Hunta - v pracovnej aj súkromnej oblasti. Viac než kedykoľvek predtým je Hunt dohnaný až na kraj jeho schopností, a skoro to vyzerá, že je to na neho už priveľa. Skoro. Čo do obsadenia tu stretávame skoro celé obsadenie predchádzajúceho snímku, teda okrem Rennera, ktorému sa nechcelo zdvihnúť zadok a prísť na tri dni na natáčanie, aby ho zabili. Recyklácia postáv je tak dokonalá, v pozitívnom zmysle slova, že dokonca prvý krát použili aj rovnakého záporáka. Henry Cavill je potom len výborným vyšperkovaním celej zostavy. Či bude séria pokračovať? To iste bude. Už teraz je skoro jasné, že sa zmení režisér a otázka je len, dokedy Cruise zvládne úlohu Hunta po fyzickej stránke. Je obdivuhodné koľko akčných scén vo veku 56r. zvládne sám - len v tomto snímku skáče po strechách, vyskočil z výšky 8km či sám pilotoval vrtuľník v jednej z najkomplikovanejších vrtuľníkových filmových scén. Ale vek nezastaví, a zranenie ktoré utrpel počas posledného natáčania zabrzdilo produkciu na niekoľko mesiacov. Bez neho si však neviem predstaviť pokračovanie, tak isto, ako si Cruise nevie predstaviť, že by sa do akčných scén vrhal za neho kaskadér. IMF je Hunt a Hunt je Cruise.

"Pamätáš si, kedy si videl svojho prvého dinosaura? Keď ich vidíš prvý krát, je to ako zázrak. Čítaš o nich v knihách. Ich kosti vidíš v múzeu. Ale naozaj tomu neveríš. Sú ako mýtus. A potom uvidíš prvého živého dinosaura." Sakra, ako by som tento pocit chcel zažiť, keď som ako 8 ročný sedel v kine a s úžasom som sledoval, ako obrazy v knihách, kosti z múzeí či skice z mojich kresieb ožívajú na plátne, priamo predo mnou. Nemohol som tomu uveriť. O to viac ma mrzí, že nedostatok talentu, scenáristického umu, ale zato dostatok drzosti vykrádať to čo tu už raz bolo, formuje dnešné generácie. Už pri Jurskom svete som stratil takmer všetky nádeje, ktoré boli tento krát nadobro pochované. Hororové pasáže v poslednej tretine filmu ani sympatická detská hrdinka to bohužiaľ nezachránia.

"Myslíte, že existuje rasizmus? - Áno, to áno. A myslíte, že funguje oboma smermi?" Z hľadiska objektívnosti a dramaturgie veľmi zle natočený dokument. Natočený v štýle ako súčasť obhajoby pred verejnosťou, ktorá by mohla sedieť v porote, pri prípadnom súdnom procese. Nechcem tým povedať, že Breaion nebola spôsobená krivda, keďže zákrok policajta pôsobí, ako keby dostal menšie pominutie zmyslov. Ale ako tu už bolo zmienené, chýba tu vyjadrenie polície, nadriadených daného policajta, právnikov. Taktiež naznačenie a miešanie tohto prípadu s inými, aj smrteľnými prípadmi policajného zatýkania, bez toho aby boli hlbšie rozobrané nie je seriózne a nehodné HBO. Najsilnejší okamihom dokumentu je nahraný rozhovor Breaion s policajtom, ktorý ju vezie na stanicu, ktorý ako jediný poskytuje aj náhľad aj na druhú stranu.

"Ten cieľ bol tak šťastným miestom, pre toľko ľudí a oni nám ho vzali. A tento rok sme si ho vyžiadali naspäť." Veľmi silný a zároveň citlivo natočený dokument, ktorý sa primárne sústredí na niekoľko vybraných obetí atentátu a ich rodiny. Posolstvom dokumentu nie je vyšetrovanie, pátranie či dolapenie a odsúdenie páchateľov, aj keď sa dostane aj na ne, vrátane doteraz nezverejnených informácií či záberov. Sledujeme cestu, ktorú si obete a ich rodiny prešli od toho tragického dňa, rekonvalescenciou či návratom do "iného" života. Každý z nich sa s tým vyrovnáva inak. Iný lepšie, iný horšie. Niektorým osud hádže ďalšie polená do cesty, nájdu nových priateľov či si založia rodiny. Pri viacerých chvíľach sa tlačia slzy do očí. Ale ako bolo povedané aj v dokumente, ani odsúdenie preživšieho páchateľa neprináša víťazstvo. Pretože mŕtvy ostanú mŕtvy a ich staré životy im to nevráti.

"Všetky mýty majú skutočné korene." Keď v roku 2013 začal reštart hernej série Lary Croft, pod názvom Tomb Raider, bolo to to pravé, čo už mŕtva herná séria potrebovala. Začiatky Lary ako mladučkej archeologičky, či skôr vykrádačky hrobov, ktorá je bez prípravy hodená do víru udalostí a násilia na ceste za bájnou japonskou kráľovnou Himiko. Prvotriedna akcia, atmosféra, utrpenie - to všetko stálo za znovuzrodením legendy, ktorá má už čoskoro na svedomí tretí diel. Bolo len otázkou času, kedy sa to niekto bude snažiť priviesť aj na strieborné plátno. Bol som pripravený na základe reakcií z môjho okolia tento "herný" film zakopať pod zem, ale to úplne nemôžem. Veľmi mi to pripomína Prince of Persia: The Sands of Time, kde bol tiež veľký potenciál len nie zvládnutý do dokonalosti. Oceňujem, že sa autori snažili previesť známy herný námet s novým scenárom, ktorý však ku koncu strácal kreativitu a nápad (zabitie záporáka ala The Rock). Útek z tábora bola skoro ako vystrihnutá z hry - čo bolo príjemný pomrknutím. A čo Alicia v úlohe Lary? Bolo to celkom príjemné prekvapenie. Bolo na nej vidieť, že tréning absolvovala skutočne poriadny a v podstate tiahla celý snímok sama. Hodnotenie je tak na tri a pol hviezdy, ale keďže som sa nenudil po celý čas, tak štvorka je zaslúžená.

"Realita je jediná vec, ktorá je skutočná.". Chrám pop-kultúry. Novodobá biblia každého geeka od 80. cez 90. roky, až do súčastnosti. Oblasť filmová, herná či hudobná, žiadna z nich nebola uchránená. V záplave všetkých tých postáva a odkazov som si krochkal blahom, skoro by som zabudol, že príbeh je len klasický rozprávkový - o nuznom chudákovi, ktorý prekonal sám seba, porazil trojhlavého draka a získal srdce krásnej, no, získal srdce princezny. Páčia sa vám zbesilé naháňačky, tanečné výkony ako z inej galaxie, obrovské bitvy - máme tu všetkého dostatok a ešte viac, viac a viac.

"Dobrou pokojíčku. Dobrou Měšíčku. Dobrou kravičce, co skáče po travičce. Dobou noc lampičko. Dobrou Kalvínčku, vraždíci posádičku." Že sme tento koncept už sto krát videli? Koho to trápi, keď je to natočené s nápadom, má to spád, sympatického marťana, "reálne" prostredie a čakano-nečakaný záver. A navyše Deadpoolova scéna bola na zožratie.

"Je to ako jadrová zbraň, čo plní priania". BAD BOYS IN MORDOR. Bolo nebolo - za 7 bulvármi, za 7 filmovými štúdiami a 7 ghettami - prebehol jednej noci súboj medzi buddy týmom černocha a orka, podporovaných elfkou s kúzelnou paličkou, proti skorumpovaným policajtom, eflskému špeciálnemu komandu, orkským a hispánskym gangstrom, pričom za všetkými pátrajú federálne jednotky určené na boj proti mágii. Ayer tu zaspomínal na natáčanie Patroly, pridal niečo zo Suicide Squad, inšpiroval sa komiksom Fables a pridal ešte zopár fantasy postáv vo veľmi zaujímavom univerze - ktoré by sa malo, hoc aj v upravenej zostave, posunúť do seriálovej roviny, keď to už teda splácal Netflix. LA skôr než Mesto Anjelov pripomína vojnovú zónu - najväčšou lúzou tu sú orkovia, elfovia sú zas elitou ktorá všetkému šéfuje (hrozná predstava), a víly sú tu škodná na úrovni potkanov - sakra, tohto chcem viac.

"Ona je silnejšia a nemám svoje kladivo. - Kto si ty, Thor, boh kladív?". Osobne - toto bol krok vedľa. Možno sa mi len tretí Thor netrafil do nálady. Možno sa mi množstvo humoru či rádoby vtipných scénok zdali ako príliš veľký odklon od zažitých smerníc. Humoru a scénok, ktoré akceptujem napr. u Strážcov Galaxie či Deadpoolovi, pretože si držia určitý kurz od začiatku. Každý snímok o Thorovi je iný, ale Thor na LSD? Nie toto je už priveľa. Namiesto toho, aby mali pri každej Marvelovke zadaný nejaký kurz, ktorého sa budú držať, sa podriaďujú tomu čo je aktuálne in (pozdravujem DC) - fičia Strážcovia, nacpite hoc aj trápnu a nehodiacu sa vtipnú scénku na každých pár minút. Čo, máme málo vtipných charakterov? Nevadí, prepíšeme scenár a zo všetkých spravíme idiotov, ktorý by sa hodili skôr do paródie na danú tému.

"Šťastie tu nenájdete." Nenápadný snímok, od ktoré som prakticky nič neočakával, ale ktorý sa u mňa dostal na vrchol rebríčka tohto roka. Snímok o nádeji a strate, o hľadaní odpovedí na otázky, ktoré mučia dušu, ale na ktoré odpovedať nikto nevie. O bolesti ktorá nikdy neprestane. Sheridan nám priniesol príbeh, kde nádej a šťastie sú mrazivo umlčané realitou a násilím, a ktorý môže byť v skutočnosti bližšie, než by si niekto prial.