Rorschach_SK

HBO to vie. Aspoň vo svete kvalitnej seriálovej tvorby to platí bezkonkurenčne do posledného písmenka. Nikdy by som nepovedal, že by seriál v prostredia americkej spravodajskej stanice, plnej idealistických zamestnancov, ktorý chcú robiť hlavne kvalitné, nezaujaté a pravdivé správy ma mohol zaujať a baviť, bez toho, aby to bolo sci-fi. Ale Aaron Sorkin to dokázal, napísal excelentný scenár a v kombinácii s výborným obsadením vznikol jeden z klenotov v pokladnici HBO. Jeff Daniels je v úlohe sarkastického moderátora bezkonkurenčný a mňa si získal už v prvej epizóde svojím kritickým komentárom na otázku o USA. Autentickosti seriálu pomáhajú aj autentické svetové udalosti (nehoda Deepwater Horizon, revolúcia v Egypte, mučenie väzňov CIA, teroristický útok v Bostone, voľby amerického prezidenta atď.), ktoré poskytujú alternatívny pohľad z druhej strany kamery. Bohužiaľ, tak ako som vyššie Sorkina chválil za to, že nám tento skvost priniesol na naše obrazovky, tak som teraz na neho naštvaný (aj keby lepšie sedel ešte expresívnejší výraz) za to, že kvôli jeho ambíciám venovať sa filmovým scenárom je tento seriál na svojom konci. Po zhliadnutí posledného 6 dielu z poslednej tretej série mi je smutno, za spravodajským týmom ACN, ktorý vniesol trochu naivnej nádeje a hrdosti na novinársku a spravodajskú profesiu.

Pre mňa osobne jeden z najlepších sitcomov s bravúrne napísanými postavami, ktorý sa na mojom rebríčku bez problémov dotiahol na legendárnu partiu z NY, a často ju aj prekonáva. Nie každému musí tento pseudovedecký - geekovský humor sadnúť, mňa si však získal. Jim Parsons je v úlohe podivného geniálneho teoretického fyzika Sheldona Coopera výborný (pozor, ale nie je to blázon, mama ho dala v detstve testovať) a ak platí, že niektorý herci sa narodili len pre jednu úlohu, tak v tomto prípade je to pravda. Hlavnú partiu dopĺňajú Raj Koothrappali, indický astrofyzik, ktorý bez alkoholu nie je schopný hovoriť zo ženami - Howard Wolowitz, úchylný židovský inžinier a už aj astronaut, ktorý aj napriek svojmu podradnému vzdelaniu na MIT, obrovskej (myslené doslova) majetníckej matke, ktorú sme bohužiaľ či skôr našťastie len počuli a skutočne slizkému humoru, ožení z celej skupinky ako prvý - Penny vzdelaním jednoduchá, čašníčka zo stredozápadu USA, ktorej márnym snom je stať sa herečkou a ktorá má až nezdravý vzťah ku kratučkým šortkám a tielkam (za čo jej ale v mene mužských divákov týmto ďakujem) - a na koniec je tu Leonard Hofstadter fyzik, Sheldonov spolubývajúci, neznášajúci laktózu a neustále zamilovaný do Penny, ktorý je asi jediný "normálny" jedinec - aj keď pravda, latka "normálnosti" nieje nastavená vysoko.

"Vždy je to samovražedná misia sem, zachrániť planétu tam. Nikto sa už len tak nezastaví, aby povedal „ahoj“. U mňa hlavne veľká nostalgia, seriál pri ktorom som vyrastal a jeden z mála, pri ktorých neváham si dať kedykoľvek "opáčko" od prvého dielu po posledný - a že ich bolo. Výborné rozšírenie myšlienky pôvodného filmu z cestovania medzi dvoma planétami na celú galaxiu, a ešte ďalej. Veľký palec hore za vybudovanie celého univerza mimozemských civilizácií, či už v SG-1 alebo paralelných seriáloch, ktoré sa dokopy nemusia hanbiť postaviť po bok velikána ako je napríklad Star Trek. Seriál, ktorý si neváha robiť srandu nie len z podobných slávnych konkurentov, ale hlavne aj sám zo seba a zavedených sci-fi klišé (štandard - všade sa hovorí anglicky). Veľkú zásluhu na úspechu po dlhé roky má samozrejme casting - medzi hlavnými postavami funguje chémia a svojimi charaktermi sú tak odlišný, že si každý medzi nimi nájde aspoň jedného obľúbenca. "Na niečo si spomínam. Na muža. Je plešatý a nosí košeľu s krátkymi rukávmi. Je pre mňa dôležitý... Myslím, že sa volá... Homer" Jack O'Neill - veliteľ SG-1 a osina v zadku každého goa'ulda, ktorý pre dobrú hlášku nechodí ďaleko. "Môj preklad je trochu nepresný. Ehm, myslím, že ten kruh znamená „Miesto nášho odkazu“... alebo to môže byť „Kus našej nohy“. Ale to prvé dáva väčší zmysel" Daniel Jakson: archeológ a multilingvista, ktorý sa bez problémov dohovorí aj s plesňou v kúpeľni, akési svedomie celého týmu, ktorý v neskoršej fáze neustále bojuje zo svojím povznesením na vyššiu úroveň. "Vyhoď do vzduchu jedno Slnko, a každý od teba zrazu čaká, že budeš chodiť po vode" Samantha Carterová: astrofyzička v službách letectva a bezpochyby najgeniálnejší človek v našej slnečnej sústave - taká blonďatá, strieľajúca a sexi ženská kópia Hawkinga. [ Teal’c po vykročení do vesmíru] "Jeden malý krok pre Jaffu..." Teal’c: vskutku legendárny Jaffa, viac mlčiaci, ale o to viac podvihujúci obočie, ktorého jediným cieľom je nakopať do prdele každého falošného boha. Samozrejme nemôžem opomenúť Gen. Hammonda z Texaxu - veliteľa v Cheyenne Mountain, majstra Bra'taca, okúzlujúcu Vala Mal Doran či neskoršieho veliteľa SG-1Camerona Mitchaela. Na dobu vzniku seriálu neurazia ani triky, ktoré boli séria od série lepšie. Výborný je taktiež soundtrack od Joela Goldsmitha, ktorý sa podpísal pod väčšinu epizód a ktorý môže bezproblémov konkurovať aj tým filmovým. Na záver treba povedať, že zlatá doba SG-1 skončila odchodom Richarda Dean Andersona, nie žeby zvyšné série s novým nepriateľom nemali kvalitu a nedokázali si zastať svoje miesto, ale hold - stará partia, je stará partia. Ďakujem osadenstvu Cheyenne Mountain za stovky a stovky hodín zábavy pri záchrane galaxie.

Temný prípad to sú aktuálne 2 série, ktoré okrem názvu a dvorného scenáristu nemajú obsahovo nič spoločné. Jedná sa o dva absolútne oddelené príbehy - rozdielne zasadením, postavami aj systémom rozprávania. 1. Séria: sa odohráva v Louisiane, na rozmedzí niekoľkých rokov, kde dvojica povahovo absolútne rozdielnych detektívov pátra po záhadnom sériovom vrahovi. Čím viac sa ponárajú do prípadu, tým viac odhaľujú pozadie vrážd a únosov v celom štáte, ktoré by viacero mocných ľudí chcelo pochovať na dno toho najhlbšieho močiaru. Dej je vyprávaný retrospektívne (až do dvoch posledných dielov), z dôvodu znovuotvorenia zdanlivo uzavretého vyšetrovania. Ústrednou dvojicou sú Matthew McConaughey - ako brilantný detektív, ale neustále depresívne naladený a večnými filozofickým kecami na nervy lezúci Woody Harrelsonovi, skôr priemernému vyšetrovateľovi a typickému vidieckemu buranovi z juhozápadu USA. Hlavne McConaughey-ho postavu považujem za jednu z najlepšie napísaných a stvárnených postáv aké som mal tú časť zhliadnuť. Prvá séria má brilantne vykreslenú temne melancholickú, špinavú, symbolikou prepletenú a miestami skoro až new noire-ovú atmosféru starostlivo budovanú od prvého príchodu na miesto činu, ktorú minimálne z polovice tvorí depresívne prostredie Louisiany - opustené a spustnuté stavby, nekončiace močiare, horiace polia. Na začiatok sa tvorcovia vytasili so skutočne ťažkými zbraňami a zapísali sa zlatým písmom do seriálovej histórie. 2. Séria: máme tu nie len zmenu zasadenia, močiare Louisiany boli nahradené betónom a priemyselnými komplexmi kalifornského mesta Vinci, ale aj prekopanie systému rozprávania. Dej má väčší spád, pribudli hlavné aj vedľajšie postavy a pokiaľ si nedáte pozor, ľahko sa miestami stratíte. Druhá séria sa točí okolo záhadnej smrti vysokopostaveného mestského úradníka, ktorý toho mal na rováši viac, než len všadeprítomnú korupciu. Vyšetrovanie vraždy a korupcie sa postupom času rozrastá na podoby, ktorú by málokto očakával a nezastaviteľný vír udalostí, ktorý sa tým rozpúta, zmelie všetky postavy. Sledujeme príbehy 3 detektívov stvárnených Colinom Farrellom, Rachel McAdams, Taylorom Kitschom, z ktorých si každý nesie z minulosti traumu, ktorá značne ovplyvnila ich život a smerovanie, a tiež príbeh jedeného mafiána Vincenta Vaughna, ktorý postupne zisťuje, že moc sa dá rýchlo získať, ale ešte rýchlejšie stratiť a bude len na ňom, ako ďaleko bude chcieť zájsť, aby ju získal späť. Pokiaľ pre prvú sériu platilo, že sa jednalo o brilantné herecké dueto, v tom prípade sa jedná o brilantné herecké kvarteto. Všetci herci sa prekonávajú - užíval som si predovšetkým Farrella a McAdams, ktorý po dlhšom čase dostali úlohy hodné ich talentu a dokonca aj pri Taylorovi Kitschovi som sa presvedčil, že pri dobre napísanej postave je v ňom viac, než len pekná tvárička. Celková atmosféra je aj napriek mestského koloritu podobne špinavá a temná, tento krát nie budovaná z veľkej časti prostredím, ale práve scenárom a depresívnymi hudobnými motívmi, celé zabalené v surovejšej forme. Druhá séria sa od prvej odlišuje tak veľmi, že porovnávať ich navzájom je veľmi ťažké, oproti prvej trochu zamrzí len miestami nelogické správanie sa postáv v posledných dvoch dieloch, ktoré v spojitosti s natiahnutou minutážou skôr naznačujú, na nezvládnutie tvorcov ukočírovať scenár.

"Čo znamená byť človek? Schopnosť uvažovať? Predstavivosť? Milovať alebo smútiť? Pokiaľ áno, tak sme viac ľudia, než kto kedy bude". Ja, moje ôsme ja a Wachovský - unikátne dielo, vybočujúce zo seriálovej tvorby na svetelné roky ďaleko, inšpirujúce sa Atlasom mrakov, ale prinášajúce vlastný príbeh, vlastné témy a vlastné posolstvo. Osem ľudí, osem miest, osem príbehov - jedna myseľ. Spoločne zdieľajú nie len svoje emócie - lásku, smútok, nenávisť, ale si aj navzájom radia a pomáhajú, bez ohľadu na vzdialenosť ktorá ich od seba delí. Seriál prinášajúci témy z najrôznejšieho prostredia spoločnosti, búrajúci všetky možné tabu - bez otvorenej mysle to radšej ani nezačnite pozerať. Vrcholom sú potom spoločne zdieľané scény ako tie akčné, tak aj tie civilné - ako spievanie piesne What's Up (z ktorej ide veľmi príjemný feeling), spomienky na ich pôrod či sexuálna scéna naprieč celým svetom. Aj keď spočiatku mi niektoré postavy liezli na nervy, postupom času, čím viac sa ich príbehy prehlbovali, som si vybudoval vzťah ku všetkým. Akási spoveď Lany Wachovskej je cítiť, hlavne skrz postavu Nomi (výborná Jamie Clayton). Vyzdvihnúť treba aj výbornú kameru a strih (zmeny scény sú tu tak plynulé, že to divák ani nevníma) a tiež výborný soundtrack - ktorý obratom skončil v mojej zbierke, čo bolo u seriálu snáď prvý krát. Záver: ostáva len veriť, že druhá (áno už potvrdená) séria si udrží vysokú laťku, a zas sa budeme môcť s našou osmičkou stretnúť niekde v clusteri. PS: aby som nezabudol, tiež sa dozvieme že Van Damme, s telom černocha a dušou malej kórejky rozhodne nepatrí do starého železa :-)

"Musím povedať, že niekedy ... niekedy si naozaj myslím, že môžeš byť diabol. - Niekedy si to myslím tiež." Aj medzi komiksovou filmovou či keď chcete seriálovou tvorbou sa občas nájdu diela, ktoré svojou produkčnou kvalitou prekračujú pomyselný tieň a bez pochýb môžu konkurovať dielam naprieč filmovým spektrom. Pre mňa osobne takými dielami sú Watchmen či The Dark Knight, po ich bok musím zaradiť aj seriálového Daredevila z produkcie Netflixu. Ten je zároveň dôkazom, že niektoré námety by sa pre ich vlastné dobro nemali dostať na strieborné plátno, nie pre ich nízku kvalitu, to sakra nie, ale preto, že potrebujú dostatok priestoru pre svoj rozkvet. Daredevil ponúka dostatok priestoru pre dôkladné sa zoznámenie s postavami, kde nestačí len ukázať že ten je dobrý a ten zlý, ale treba vedieť aj to, čo ich na konkrétnu cestu doviedlo. Ak je takýto potenciál podporený výbornou réžiou, kamerou, brilantným scenárom a hudbou, doplnený bezchybným castingom a choreografiou bojových scien - dostaneme vskutku výnimočné dielo. Herci v čele s Charlie Coxom, Vincentom D'Onofriom či Jonom Bernthalom podávajú výkony, akých som sa nedočkal v žiadnom filme od Marvelu a nepotrebujú k tomu špeciálne efekty za desiatky miliónov či prvoplánový humor. Stačí ak vznikne temná detektívka s R ratingom, ktorá nezatvára oči pred svetom okolo seba. Nezabudnuteľné sú taktiež niekoľko minútové bojové scény natočené na jeden záber (a pokiaľ to tak v jednom prípade nie je, tak je to len pochvala pre strih) či len konverzačné scény, ktoré majú väčšiu výpovednú hodnotu, ako drahý blockbuster (áno, Punisherova scéna na cintoríne). Neostáva mi nič iné, ako len dúfať, že tým okolo Daredevila ostane pokope a v ďalších pokračovaniach sa od nich dočkám rovnako pekelne dobrej práce.

"Medzi nebom a týmto, je len tenká hranica" Bubbles. 50 dielny seriál mapujúci život od špinavých zákutí Baltimoru plných feťákov a dílerov, cez políciu, ktorá až na výnimky rezignovala, až po politikov vo vedení mesta, ktorý zaujíma len vlastná kariéra. Popri nich nazrieme aj do sveta pracovníkov dokov, školstva či miestnych novín. Či Burns alebo Simon ako autori predlohy a aj scenára naplno využili svoje skúsenosti z práce u polície či novín v Baltimore a tak bravúrne dokázali všetky tieto svety popretkávať realistickým prepojením, až do tej miery, že je ťažké povedať, kde sú hranice toho ktorého sveta. Každá postava tu má svoje väčšie či menšie miesto - od posledného feťáka až po starostu. Takmer každá udalosť má skôr alebo neskôr svoj následok. Zabudnite na okamžité vyriešenie prípadu v štýle CSI, jednotlivé prípady sú často riešené až frustrujúco pomaly, polícia zápasí ako s chýbajúcimi peniazmi či technikou, tak s pomyslenými polenami, ktoré im hádžu pod nohy nadriadený, či už z dôvodu zkosnatelosti alebo len preto že sú len bábkami v rukách politikov. A práve toto realistické naťahovanie deja, dáva The Wire punc osobitosti a kvality, kedy sa snaží priblížiť čo najviac skutočnosti. Zabudnite na spravodlivé potrestanie záporaka - nie každý dostane to čo si zaslúži, nie každý príbeh končí happy endom a hlavne, nie vždy je jasné, kto je tu vlastne tá záporná postava. Boj medzi zločinom a spravodlivosťou je ako boj medzi dňom a nocou, ani jeden nikdy nevyhrá a musia na naučiť vedľa seba žiť.