Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Animovaný
  • Akčný
  • Dráma
  • Horor

Recenzie (1 435)

plagát

Cesta (2009) 

Srdcervúca depresívna dráma, pri ktorej za pomoci melancholickej hudby, sivých filtrov a vedomia, že už niet cesty späť, sa budete cítiť neskutočne skľúčene a osamelo. A práve toto má film tohto formátu u diváka vyvolať. Obrovským plusom sú vynikajúce výkony pútnickej dvojice. U mňa 5*.

plagát

Premiér (2019) (seriál) odpad!

Pekný príspevok do mojej zbierky absolútne nezmyselných chujovín. Som strašne zvedavý, na čom v tom Barrandove fičali, keď vytvorili takýto skvost.

plagát

Parazit (2019) 

Až na pár nejasností a príšerne naivnej bohatej rodinky bolo všetko prekvapivo v poriadku. Juhokórejský BORGMAN sa môže pýšiť perfektným parazitným kvartetom, trefným scenárom a nádherne budovateľným príbehom, ktorý nakoniec vyvrcholí tarantinovským záverom v kaluži krvi. Nechýbala ani narážka na severného suseda Kima :).

plagát

Annabelle 3: Návrat (2019) odpad!

Tak toto bola poriadna zbytočnosť. Aj dement by pochopil, že keď je na vitríne, za ktorou sa nachádza démonická bábika, jasne napísané, aby ju z bezpečnostných dôvodov nikto neotváral. Producenti však chcú peniaze a scenáristi musia preto vymyslieť nejakú zápletku a napokon vytvoria (asi) násťročnú dlhovlasú tupú husu, ktorá tu poondiatu vitrínu otvorí a hurá, máme tu tretiu časť spackanej série, ktorá sa opičí po Wanovi a ani mu po päty nesiaha. Okrem toho, z predchádzajúceho peňažne úspešného dielu nám doteraz nezostali peniaze, ako sme pôvodne plánovali, preto ak chceme nalákať ľudí do kín, privoláme si na pomoc Farmingu a Wilsona (jediný svetlý prvok, ktorý tento film mohol oživiť), zároveň však chceme peniaze ušetriť, preto ich vopcháme do 10 minút, aby nepýtali veľké honoráre a ako hlavné postavy dáme tri naivitou posiate babenky a jedného hormonálneho Inda s gitarou a (akože)vtipnou prezývkou. A ten vlkolak? Odveci chuťovka a lá Stephen King. Proste otras. Neviem či to vidím iba ja, ale mne to prišlo strašne odfláknuté. Bábika tu ani tak často nie je, lákačky nie sú vôbec strašidelné a celkovo je to stavané na klišé základoch typu (pomoc duchovia, naivné postavy či samo od seba sa húpajúce kreslo). Týmto časom už dávno odzvonilo, sme tým presýtení a chceme niečo nové, než tú dookola obohratú platňu o démonoch, naivkách a deciek. A keď už, tak aspoň nech je to poriadne. Jednoznačný odpad!

plagát

V lúčoch slnka (2015) 

Až chceme ľuďom natočiť poriadny dokument bez zbytočného odreptávania faktov a sprístupniť ich priamo k pravde, poďme na to skrz nevinnosť a slepú náklonnosť ľudí. Stačí, keď si vyberieme rodinku s malým dievčaťom a tvárime sa, že točíme všetko, čo je nám nariadené, ale v skutočnosti točíme aj vtedy, keď sa nikto nepozerá. Utečieme do domoviny a sprístupníme ľuďom niečo, čo im bolo kedysi familiárne, ale zobrazené v horšom svetle. Ja som komunistický režim nezažil, ale z rozprávania viem to, že až do takýchto extrémov to nezachádzalo, ale ďaleko od toho nemalo. Nápad to bol dobrý, hlavne záverečné slová malej hrdinky ma poriadne zasiahli, ale nie je to točené až takým záživným štýlom. Mnoho záberov je neskutočne dlhých a často krát som zrakom odbočil, pretože rozťahanosť scénok a neustále opakovanie vopred nacvičených fráz znie od začiatku síce zaujímavo, ale keď je to všade, máte z toho našponované nervy. Jednotlivé predstavenia detí/dospelých sú esteticky zaujímavé, na druhej strane však za trest a postavené na hlavu. Nič viac dodať. Je to robené zo srdcom a s odhodlaním a zároveň vnútorne bezcitné a scénicky rozťahané. Za mňa 70%.

plagát

Nech vojde ten pravý (2008) 

Mňa osobne snímok až tak neoslovil, pretože aj keď vo filme hrajú detskí herci, chýba tomu živosť. Nájde sa tu viacej depresie a to mi na tento námet až tak nesedí. Dobre, city sa dajú vyjadriť všelijako, tu sú však nepriamé a keď k tomu speje s doprovodom peknej hudby a herci sa začnú pripravovať na vážne emocionálne výrazy, v najlepšom následuje debilný strih na nejakú odveci scénu, ktorá do príbehu nijak zvláštne nepasuje. 3* dávam len k prilepšeniu a to tiež s prižmúrenými očami.

plagát

Joker (2019) 

Určite veľký úspech pre DC, niečo takéto by sme mali vždy očakávať zakaždým, keď sa bude jednať o tieto dve písmenká. Rovnako tak aj pochvala pre Phoenixa, ktorý by si zaslúžil minimálne nomináciu na zlatého oskarka. Spočiatku som bol veľmi skeptickým, keď som videl meno Todd Phillips, pretože moc dobre viem, aké komediálne výstrely do prázdna nechal za sebou (nie, niesom fanúšikom série o tých troch ožranoch) a i keď som videl skvostný trailer, stále som bol na pochybách. Potom prišli Benátky s osem-minútovým potleskom, potom šťastní kritici, napokon aj diváci a a nakoniec keď som zakaždým šiel na internet, videl som tancujúceho klauna na schodoch no a dnes som mal tú česť si konečne film vychutnať, čo sa aj podarilo. Ponúkol nám pohľad na usmiateho šialenca z pohľadu prvej osoby, dovolil nám nahliadnuť do jeho súkromného života i nespravodlivého sveta okolo neho a následne sme si k nemu získaly sympatie a pochopenie aj z tej humánnej stránky. Plné hodnotenie však nedám, pretože záverečná pocitovka vyvolaná tvorcovskou originalitou sa mi nedostala. Povedzme, že niečo podobného som už videl vo viacerých filmoch. JOKER je ten typ celovečeráku, kde hlavná antipostava prežíva nepekné muky od strany života a spoločnosti (ktorú film aj následne kritizuje) a snaží sa diváka s postavou stotožniť. Výslednej satisfakcie sa však nedočkáme, pokiaľ nám ten výsledok stále niečo pripomína. Z kritického pohľadu ide o bežnú hollywoodsku rutinu, ktorá ale nie je na zahodenie, pretože táto má značku a jeden veľký herecký talent, na ktorý film spolieha od samého začiatku. Z mojej strany je to však stále spokojnosť a musím uznať, že táto vízia na najslávnejšieho záporáka nám vo filmovom svete chýbala - ponúkla nám realistický obraz toho, aká je naša spoločnosť napi*u. U mňa 4* a 80%.

plagát

Sámska krv (2016) 

Artovský pokus o pútavú drámu, ktorej cieľom je poukázať na diskriminačné chyby spoločnosti (?), si ma nijak zvlášť nezískal. Celé je to prispaté, minimalistický scenár sa spolieha viac na hypnotizujúce tváre postáv, kde sem tam padne nejaká odveci replika. Vo filme sa toho deje tak málo a rozťahane, že ani neviete, kam zmizlo tých sto minút. Slabota. Škandinávci to vedia lepšie. Za mňa 2*.

plagát

Insidious: Posledný kľúč (2018) 

Tretia časť tiež nestála za veľa, ale spôsobila mi aspoň zopár inkfartov, zato toto je čistá, nestrašidelná zbytočnosť kaziaca meno Wanovskej prvotnej dvojsérie. Človek by čakal, že to bude konečne nadväzovať na pokračovanie, ktoré bolo ponechané napospas nápaditosti na konci druhej časti, zase sa však tápame v minulosti postavy Ellis a obklopuje nás duo nevtipných lovcov duchov a hororová atmosféra ako z najhlbšej béčkovej produkcie. Ďalší diel už nestrpím. Slabé 2*.