majo_svk

Film Neporaziteľný: vykúpenie ocenia všetci priaznivci drsných bojových scén odohrávajúcich v zašpinených priestoroch tých najkrutejších väzníc. Chceš slobodu, vybojuj si ju. Súboje boli skvelé. Treba vidieť.

Cela 211 je o tom, že život každého človeka sa môže zrútiť alebo rapídne zmeniť zo dňa na deň. A nie je veľa možností ako to zmeniť, jedine zomrieť. Pozereteľný snímok, ktorému chýbalo viac akcie.

Snímok Krutá rasa je síce príbehovo stupídny ako väčšina hororov, avšak scény (niekedy nelogické) s milučkými havkáčmi sú úžasné, uveriteľné a predovšetkým naháňajú strach. Ak ste sa doteraz báli psov, po zhliadnutí filmu sa ich budete báť ešte viac.

Mučeníci (Martyrs) sú tým filmom, po ktorom zrejme nikto nezaspí. Id o brutálny snímok plný mučenia, strachu a utrpenia, ktorý v človeku zanechá nejednu jazvu bolesti. Hlavnú hrdinku budete nesmierne ľutovať, pretože takú mieru utrpenia ste ešte nevideli. Scenár je nepredvídateľný a celé dielko sa vôbec nekončí tak, ako by si človek mohol myslieť. A to, že záverečnú hlbokú transcendentnú myšlienku asi nepochopíte vôbec nevadí. Odpoveď na otázku, čo je po živote aj tak budeme hľadať všetci ďalej. Pozrite si to, ak nemáte strach.

Rváči (Green Street Hooligans 2) je ďalším snímkom o futbalových chuligánoch, ktorí robia všetko možné i nemožné pre česť svojho obľúbeného mužstva a svojej skupiny. Už dopredu je jasné, že s fanúšikovaním futbalu to nebude mať veľa spoločného. Príbeh sa tentokrát odohráva vo väzenskom prostredí, čo veľmi pripomína filmy Trestná lavica, Zločinec a pod. Filmu Hooligans 2005 sa zrejme nevyrovná, rovnako nie je ani zďaleka tak vtipný ako Trestná lavica a chýba mu aj patričná atmosféra Zločinca. Svojich fanúšikov si však určite nájde už len kvôli akcii, zábave a maličkému kúsku napätia. Ja som rád, že som to videl. PS: Vybojuj si rešpekt, inak zomrieš.

A-Team je pre mňa jeden z najväčších filmových zážitkov tohto roku. Snímok nadupaný akciami, humorom a vtipnými hláškami diváka chytí a nepustí od začiatku až do konca. Seriál z 80-tych rokov si takúto poctu určite zaslúžil. Som strašne šťastný, že tento film vznikol a má môj veľký obdiv. Pocit, ktorý vo mne zanechal je úžasný.

Najnovší Predátori sú opäť dôkazom toho, že návrat k pôvodným filmom – klasikám nie je vôbec zlý nápad. Podobná atmosféra, dejové prvky a pôvodná hudba robia celý príbeh (odohrávajúci sa tentokrát ďaleko od Zeme) ešte pútavejším. Predátori a ostatné mimozemské elementy pôsobia zaujímavo a realisticky. Na druhej strane skupina ľudí, ktorá sa na planétu dostala, mohla pozostávať aj z lepšie vybraných hercov. Brody je málo drsný a taký Fisburne je zas úplne zbytočná postava, ktorá všetko chaoticky mixuje. Osobne sa mi najviac páčil drsný Ruskák a pekná sniperka. Súboje boli klasicky dobré, drsné a priehľadné. Hlavne ten na meče bol fakt úchvatný. Nebol by som však proti, keby ich bolo o 10% viac. Trochu mi chýbali predátorské hviezdice, ktoré vždy tak pekne lietajú, hoci v pôvodnom filme tiež asi neboli. Predátori 2010 zrejme nikdy neprekonajú originál s Arniem, ale pocit zadosťučinenia, ktorý vo vás ostane dlho po ich zhliadnutí, je jasným dôkazom toho, že ide o vydarený snímok. Pozrite si ho.

Či chceme alebo nie, pravdou je, že filmové adaptácie úspešných počítačových hier často nedopadli najlepšie. Jedným z mnohých prípadov je nepodarené filmové spracovanie Max Payne či Doom. Trochu lepšie dopadli Residen Revil alebo Silent Hill. A kam zaradiť snímok Princ of Persia: The Sands of Time? Myslím, že k tým podarenejším. Vo filme sa stretli dve hlavné veľmi sympatické osôbky (Gyllenhall, Arterton), ktoré úroveň filmu dvíhajú o kus hore. Avšak, veľkolepú výpravu, zaujímavú atmosféru, vtipné scény i pútavú hudbu, neraz kazia slabšie a neprehľadné akčné sekvencie, ktoré do moderných, vysoko rozpočtových filmov jednoducho nepatria. Osobne mi chýbalo i viac magických prvkov pri bojových scénach. Na druhej strane však oceňujem, že filmári dodržali mnoho prvkov z pôvodnej hry (najmä skoky a súboje na všetky možné spôsoby). Film sa určite nebude páčiť každému, ale rozhodne patrí k tým lepším filmovým počinom využívajúcim hrové predlohy.

Filmy, ktoré sú točené amatérsko-dokumentárnou kamerou sa mi nikdy nepáčili. Totálnu zlosť som chytal pri výtvoroch ako Monštrum, REC, Experiment zombie atď. Jedinou svetlou výnimkou bol skvelý District 9, ktorý vo mne vzbudil nádej, že aj filmy točené týmto spôsobom môžu byť dobé. No po zhliadnutí filmu Paranormal Activity si zrejme film natočený amatérskou kamerou už nikdy nepozriem. Zažil som totiž neskutočné paranormálne sračky, z ktorých mi bolo úplne zle. Paranormal Activity vôbec nie je dobrý film a vôbec nevyzerá realisticky. Chýba mu atmosféra, nenaháňa strach, príšerne nudí a o obraze radšej pomlčím. Herci boli neprirodzení a ani na okamih som im neuveril to divadlo. Jediným pozitívnym momentom celého filmu bolo to, keď dotyčný chlapík vrazil mŕtvy do objektívu kamery. Už teraz môžem povedať, že dvojku obídem na míle ďaleko.

Po zhliadnutí filmu si už nebudete istý, či váš terajší život nie je len halucináciou. Ľudské zmysli vám pri tomto filme stačiť určite nebudú.