StarFsh

Hlavným problémom tohoto filmu je, že je to klasický príbeh navlečený do sci-fi kabátiku. Pre toho, kto niekedy čítal, alebo videl sfilmovanú verziu Robinsona Crusoea je tento film predvídateľný až hanba. Vedecké nezmysly o dýchateľnom vzduchu a pod. dnešného diváka najskôr tak rozosmejú.

Planéta opíc je jednoznačne kultová záležitosť, aj keď už film na dnešné pomery dosť trpí na efekty. Bohužiaľ, tak ako každý úspešný film sa ani tento nevyhol pokračovaniam a to hneď ôsmim, ktoré ale varia už len z nadstavenej kaše a tomuto filmu nesiahajú ani po členky.

Akčňák z 80-tých rokov. Nič viac, nič menej.

Kto by to bol povedal, že o dvadsať rokov neskôr bude krátky úryvok z úvodu tohoto filmu inšpiráciou pre pár počernejších bradatých týpkov? Inak je film klasické akčné B-čko. 2.5*

Strata času. Celý film má vlastne zostupnú kvalitu. Začiatok je vrcholom, ktorý pomaly a neúprosne smeruje k imbecilnému záveru.

Toto a realistické Sci-Fi? Preberte sa! Je to len obyčajná rozprávka pre deti. Ak by to všetci aj takto deklarovali - ako detský film, zrejme by si toto dielko zaslúžilo aj vyššie hodnotenie, takto tomu ale nemôžem dať viac než 2.5*

Zamyslime sa nad primárnou technologickou vymoženosťou tohoto filmu: "Dajú sa veci a ľudia naozaj zmenšovať?" Dnešná fyzika nám dáva celkom jasnú odpoveď: "Nie. Každá vec i stvorenie sa skladá z určitého množstva atómov. S atómami sa môžu diať rôzne veci. Môžu sa meniť počty elektrónov, protónov, neutrónov, môžu sa rozbíjať, rôzne spájať, ale nikdy sa nemôžu zmenšiť. Ich veľkosť je v podstate konštantná - nemenná." Myslím, že toto muselo byť celkom zrejmé už aj v roku 1966, kedy film vznikol. Celé to je proste riadne pritiahnuté za vlasy, dokonca aj vojenská mašinéria, ktorá spravuje túto technológiu mi pripadá smiešna.

Prvý film, ktorý si dovolil pranierovať sociálnu nerovnosť a v podstate nulovú cenu života obyčajného robotníka (pre tých mladších, dnes sa tomu hovorí: "operátor"). Až v roku 1936 si podobnú myšlienku, ale v úplne inom filmovom žánri dovolil zobrať na paškál Charlie Chaplin. Jednalo sa o film Modern Times - Moderná Doba. A potom už nikto. Pracovná doba sa z dvanásť skrátila na osem hodín a prišla druhá svetová a po nej studená vojna a ľudia žili v strachu z jadrového útoku. Dnes už americký robotník vlastne neexistuje. Skoro všetko sa vyrába v Číne a to, že tam kapú od roboty oni, nikoho v Európe, ani USA netrápi.

Pythonovská verzia Orwellovho 1984. Ťažko pochopiteľná, ťažko stráviteľná pre bežného mainstreamoveho diváka, pretože presne tak, ako v prípade 1984 aj tento snímok odsudzuje mainstream ako taký. Každú ovcu, ktorá vybočí zo stáda zaženie naspäť ovčiarsky pes, aby celé stádo išlo tam, kam chce pastier. Takže vitajte v stáde a zaraďte sa.

Film so zaujímavou myšlienkou, ktorý však spracovaním a výpravou pripomína skôr lacné B-éčko. Dalo sa to určite natočiť aj lepšie.