Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Dráma
  • Akčný
  • Romantický
  • Dobrodružný

Recenzie (55)

plagát

Love Story (1970) 

Love Story som videla dvakrát. Oba razy na ČT a oba razy nie úplne od začiatku, ale nakoľko som čítala knižnú verziu od Ericha Segala, vôbec ma to nevytrhlo z kontextu, takže chýbajúce úvodné scény nepovažujem až za takú stratu, aj keď mi to je, samozrejme, ľúto, lebo tento film je skrátka jeden z najkrajších a najdojímavejších, aké som kedy videla. Neviem, či môj názor neskresľuje láska ku knižnej predlohe, ale pri pohľade na krásne číslo 83% vpravo hore sa mi zdá, že to tak nie je. Príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí napriek všetkému chceli byť spolu, ktorí boli ochotní obetovať pre to osobné túžby, a ktorích napokon mohla rozdeliť jedine smrť... Koho by to nedojalo? Ja som si oba razy na konci kvalitne poplakala pri nesmrteľnej záverečnej skladbe, v ktorej sa snúbia všetky nahromadené emócie straty a bolesti... Myslím, že je to jedna z najznámejších filmových melódií, aj keď ľudia často nemajú potuchy, k čomu sa viaže. K plusom radím i šťastný výber hercov a scenár, ktorý zachytil pôvodného ducha knihy. Od kúpy DVD ma odrádza jedine to, že sa nerada úmyselne vystavujem filmom so smutným. Takže si počkám, kým opäť niekedy náhodne zapnem TV a možno tentoraz stihnem aj začiatok. Love means never having to say you' re sorry...

plagát

To je koniec! (2013) 

Nejakym sposobom sa stalo, ze som o existencii tohto filmu nemala ani potuchy. Uplnou nahodou som sa minuly vikend priplietla do cesty sestre, ktora si ho chystala pozriet. Kedze nikdy nevynecham moznost pozriet si film, velmi ochotne som sa pridala vobec netusiac, o co pojde, dokonca ani nazov som nevedela, skratka tabula rasa. Prve minuty som povazovala za rozpacite. Nebolo mi jasne, preco hraju herci sami seba a zmocnili sa ma obavy, ci sa snad nejedna o nejaku psychologicku studiu, co sa vydala cestou kritiky mladych, bohatych a uspesnych hollywoodskych hviezdiciek, ktore nemaju ziadny zmysel zivota len bezuzdne uzivanie si, a skratka podobne blablablablabla… OK, chapem, malo mi byt hned jasne, ze nic podobne nehrozi, ale ako hovorim, nic som o tom filme predtym nepocula a moj mozog bol kapanek prepracovany, takze aj takeho myslienky ho posadli… Ked sa film rozbehol, ulavilo sa mi a uz som sa iba nechala unasat prudom vtipov. Niektore boli menej vydarene, to uznavam, ale vacsina z nich udrela na tu spravnu strunu. Musim povedat, ze tak dlho som sa z chute nenasmiala od pozerania Pineapple Expressu… Asi na dvojke Rogen/Franco nieco bude J Pobavilo ma, kolko medialne znamych osobnosti sa na zaciatku mihlo a bonbonikom bol Channing Tatum takmer v zavere… Obavam sa, ze tak, ako v pripade Pineapple Expressu to nie je film, ktory by ma rovnako bavil aj na druhe pozretie, pretoze sa tym uz vycerpa okami prekvapenia, co je podla mojho nazoru reakcnym spustacom vacsiny vystavanych situacii. Ked uz viete, co pride, take vtipne to uz nie je. No rozhodne to stalo za to. Odporucam pozriet si, ked mate naladu na nieco, co Vas pobavi a neuraza Vas drsny, morbidny humor.

plagát

Láska všetkými desiatimi (2012) 

nemôžem si pomôcť, ale táto roztomilá romantická komédia s príjemným obsadením a súťažným prvkom to u mňa vyhrala na plnej čiare. krásne kostýmy, super retro atmosféra, Romain Duris(vždy veľké plus, pretože je pre mňa v Top 10 hercoch), skvelá hudba a zopár veľmi pôvabných scén. no a čo, že je dej predvídateľný? osobne si nespomínam na jeden film zo žánru, kde by sme všetci od začiatku nevedeli, že hlavní hrdinovia nakoniec skončia spolu napriek peripetiám, prekážkam, neistote a podobne. to čaro je práve v tom, ako tých dvoch ľudí sledujeme a dúfame, že už si konečne obaja uvedomia, že patria k sebe, každý zásah okolia, ktorý ich v osudovej chvíli rozdelí, nás mrzí, ale potom, keď príde happy end, pocítime zadosťučinenie. presne to mi Populaire priniesol. rada si ho pozriem znovu.

plagát

Dedičstvo kráľa Artuša (2010) (TV film) odpad!

knižná predloha k tomuto disney filmu od Meg Cabotovej bola mojím obľúbeným tínedžerským čítaním. knižka je svieža, vtipná, v dostatočnej miere romantická, pričom čitateľkám celý príbeh okorení záhada, tajomno a naprirodzené prvky. samozrejme, že som od produkcie disney channelu nečakala rovnaký zážitok, no to, čo na tomto príbehu napáchali scenáristi, sa snáď ani nedá odpustiť.

plagát

Avatar: Posledný vládca vetra (2010) odpad!

nakoľko nepoznám pôvodnú predlohu, nedokážem povedať, či toto bolo zámerom priblížiť sa originálu, alebo nie (aj keď silne pochybujem). každopádne sa pán shyamalan týmto počinom parádne sekol. napriek vizuálne v celku zaujímavým scenériám sa nedokážem zbaviť pocitu z úplne premárneného času - ako tvorcov, tak aj svojho.

plagát

Ultraviolet (2006) odpad!

tento film ma neoslovil ničím. dej považujem za veľmi slabý, svet, ktorý sa tvorcovia snažili vykresliť, ma takisto nezaujal. je to jeden z tých filmov, na ktoré ak náhodou niekde natrafím, vyhnem sa mu oblúkom.

plagát

Rebecca (1997) (TV film) 

nudné, nezaujímavé, bez akejkoľvek charizmy. Daphne du Maurier aj Alfred Hitchcock sa musia v hrobe obracať. Nič z toho, čo je na tomto príbehu také pútavé, sa do tohto filmu akosi nedostalo. výber hercov asi nikto príliš neriešil, napätie sa snáď ani neukázalo. škoda pozerať, najmä, ak človek čítal knihu alebo videl Rebeccu z roku 1940.

plagát

Môj učiteľ Ibrahim (2003) 

Je pravda, že tento film som videla iba raz, a to v čase, keď bol uvedený do kín. Prešiel už teda nejaký ten rok, odkedy som ho videla a moje spomienky naň trošku vydledli. Aj po tej dlhej dobe si však veľmi dobre pamätám onú omamnú atmosféru v Paríži sa odohrávajúcej časti filmu a hrejivý pocit, ktorý vo mne tento film zanechal. musím totiž súhlasiť s ostatnými užívateľmi v názore, že dej redne a scenár slabne, keď sa hlavný hrdina Momo s pánom Ibrahimom vyberú do jeho rodiska. Akonáhle sa film presunie z Francúzska do Turecka, diváka sa môže zmocniť dojem, akoby sledoval nejaký úplne iný film. Výkony hlavných protagonistov - či už Omara Sharifa alebo mladého Pierra Boulangera - v krásne vykreslenom vzťahu dvoch ľudí z odlišných svetov a generácií, prekryli túto slabšiu časť.

plagát

Môj život v ruinách (2009) 

tento film nebol žiadnym nepredvídateľným prekvapením, napriek tomu ma veľmi dobre pobavil. vždy vo mne prebudí tú správnu letnú náladu a napriek tomu, že komické elementy nie sú ničím výnimočné, osobne sa vždy dobre zasmejem. je to pre mňa ten typ filmu, od ktorého neočákavam žiadne osvietenie, len čistý oddych šmrncnutý romantikou, vtipom a zábermi na antické ruiny.