laik_60

Potreba materiálneho zabezpečenia existencie rodiny sa striedala s ľudským cítením to všetko v úžasnej krajine aj keď s vzhľadom na dej vyžarovala také zvláštne studeno, k tomu fajn hudobný podmaz. Švédi sa zase predviedli slušnou severskou drámou.

Už ste niekedy miesto vysávača zmetali z kútov plafónu pavučiny portvišom ? Ja áno, na konci vzniká protivný, zamotaný chumáč pavučín. Tak tatko "pavučinovo" dokázala Lindstromová zamotať príbeh v tomto filme. Ale neberte to ako kritiku. Bolo to zaujímavé, udržiavalo to líniu, a na konci nebolo treba žiadnych rukavíc ani odpadového koša. Všetko sa pekne rozmotalo a (ako to u autorky býva) aj dobre skončilo.

cely film stála a padal na mladých herco, škoda, keby dali trocha viac Colinovi, ktorý nie je ani uvedený hercami, možno by to zdvihlo uroveň, takto to bolo akesi prázdne a vyhorene ako to panske sídlo na konci filmu

K Romy Schneider a jej neuveriteľne krásnej roli v SISI, sa oplatí vracať, aj po rokoch neskutočný filmový zážitok

vo filme pôsobí super skupina anonymných alkoholikov, Antony to nevzdal a nezačal chlastať ani po tom, čo mu Eric prebral frajerku. Hold osud , je osud. :)

Čudujem sa, že tento diel dosiahol 40 hodnotenie.. Tentokrát to bolo bez výhľadov na more a pobrežie scenár jednoduchý, vadila mi tam bacuľatá kuchárka s naivným až primitívnym chovaním, a vychudnutá somelierka tiež nemusela toľko chlastať, toto profesionali nerobia ... hihi .

české hrané veselohry sú známe tým, že si dokážu "robit prdel" z hocičoho a z hocikoho, v tomto prípade aj so svatých v nebi. Celkom sa im to vydarilo, aj keď menší diváci budú možno pomýlení, je to skôr rozprávka skôr pre dospelých.

za chyby sa jednoducho platí, zvlášť v tomto svete plnom farizejstva, neúprimnosti a falošného kamarátstva. Nedá sa im vyhnúť, len sa naučiť žiť s nimi.

Katja Witzenbock, predviedla milion silených neúprimných úsmevov, nedalo sa na ňu pozerať.  toto bolo trojhodinové mučenie s kyslým Katjinym usmevom.

ten nápad oživiť dej stratou pamäti nebol špatný. Lenže Inga to dofušovala tým,  že dej sa odohráva v 21 storočí. Ešte tak v 19 storočí by som to bral, kde človek s anamnézou straty pamäti si žije po svojom, ale dnes ? ktorý že lekár by pustil takého pacienta von ... nech si žije po svojom" , zamilovaný starosta a pekár, tiež na to kašle..., v čase internetu mobilov sa na políciu hlasí výška a farba očí ? pche. takmer polovicu filmu nás tu Inge kŕmila divákov takýmito technickými romantickými bludmi. ale nebojte každý uder do hlavy raz prebolí, a nie vždy sa "vráti život do starých koľají".