ProfChudak

"I hate space" - povedala si Sandra Bullock v polovice filmu. "I hate this movie" - povedal som si ja po 3. minúte. Ty vogo, to ani v Brne nebola taká nuda... ale vážne. Mám 3 otázky: Kto dal hlavnej hrdinke doktorát? Kto ju pustil do vesmíru? A kto dal Cuarónovi prachy na natočenie 90-min filmu, ktorý sa dá zhrnúť v jednom pesničkovom videoklipe? Sofokles a Euripides si trieskajú hlavy o najbližšiu stenu agory, lebo keby vedeli, že stačí natočil zvonka Zemegebuľu a primiešať k tomu zahrsť instantných múdrostí zo Slepačej polievky pre dušu, bude z toho megatrhák a môžu sa spokojne vykašľať na celú zápletku a nebodaj i peripetiu, lebo toto je kríza akú ani stredný vek nevidel. 2 hviezdy len za poslednú scénu (gravity v praxi) + potvrdenie tézy Leva Antropova: American components, Russian components, all made in Taiwan! Tip na záver: pustite si tesne pred tým Marťana - budete řvát jak divočáci a priať si, aby na úvod Rusáci nevypustili jednu, ale rovno 10 rakiet.

Fajn odreagovka, síce plná nelogických ptákovin, ale stále slušná zábava (a to som tesne pred tým pozrel 1.) Príliš neopakuje, slušné herecké obsadenie.

Plno ľudí tu na čsfd, i veľa mojich kamarátov bolo nielenže sklamaných, ale skoro až naštvatých z Interstellaru. Asi za to jednak môže očakávania od režiséra (od ktorého po takých bombách ako Inception, Dark Knight či Prestige čakal každý veľa), a jednak, že Interstellar nie je film na jedno kuknutie. Za to môže - myslím - hlavne dosť komplikovaná fyzika, ktorá vyčerpáva všetko, na čo dnes veda reálne došla a kalkuluje/teoretizuje s tým, čo je mimo náš dosah (teda napr. čo je v černej diere a pod.) Osobne som mal tiež po prvom pozretí zmiešané pocity, musel som Intoš kuknúť viackrát (+ nejaké vysvetľujúce videá - doporučujem hlavne Science in Interstellar) aby môj brontosaurí mozog začal chápať fyzu vo filme - tá práve nie je jednoduchá sledovať. Keď som tie princípy ako tak pochopil, došla mi aj hlavná myšlienka a hĺbka Interstellaru - že to čo dokáže cestovať časom a presahovať ho je láska ("Love is the one thing that transcends time and space") - instikt, ktorý se vinie celým filmom a rozhodnotia hrdinov sú založené na rôznych stupňoch lásky (egoizmus=sebaláska, romantická, rodičovská l.) a ona je tým instinktom, motiváciou, ktorý dáva Murph na záver pochopit odkaz, ktorý jej je poslaný. A prečo práve láska? Lebo je to druh gravitácie, prítazlivosti (ktorá ako jedina dalsia dokáže prekonávat cas)... FIlm si skvelo hrá nielen s interstellaritou, ale i s intertextualitou - "Murphy's Law" (po ktorom Murph nesie svoje meno) je nielen "law" ktorý svojimi výpočtami Murph dá svetu, ale i základný princíp celého filmu - to čo je možné, to je aj skutočné /to sa stane/ - je možné, aby Zem bola už neobývatelná, je možné aby sa vyskytla veľká a trvalá červia diera na cestovanie do inej galaxie, je možné aby v černej diere nebolo len "nič" atd atd. Interstellar je nekonečná studnica pohladov, asi podobne ako vesmír rozpínajúca sa pri každom dalšom pozretí.

Ako malému mi Marťankovia liezli na nervy, ale Marťan ma silno bavil... Je to neotrelé, je celkom vtipné a dokáže to i zarytom odporcovi prírodných vied (a botaniky - tak je to naozaj veda, či nie?) vzbudiť záujem. A asi by ma celkom bavilo len kukať ako krastú marťanské krumple, ale i to čo nastalo potom bolo fajn, i keď s predvídateľným záverom, ktorý trochu preťahuje. No predsa, veľmi pozitívne (teda až na to vtieranie sa Číne každým filmom čo to dá), i bez zbytočných dojákov.

Fakticky nič nové neprinášajúca, ale celkom výstižná a stručná syntéza čo o mesjé Bezkrkom vieme. Trochu ma rušilo previazanie dejovej línie s autorkinou biografiou, ale jasné, sama povedala, že netočí historický dokument, a ako i sám Najväčší vyslovil vo filme, na ten je ešte príliš skoro. (Lebo ako často vravel, on vie, ale nepovie.) Za čo som však filmu vďačný je poukázanie na Vladovu charizmu - tiež som sa zamýšľal v čom tkvie úspech jeho a jemu podobných, a naozaj... je to o emóciach.

(Possible spoiler) Bez akýchkoľvek výhrad a okolkov jedna z najlepších vecí čo som kedy videl. Ale - prečo ten koniec? Why? Why? Whyyy? Nezvyknem byť sentimentálny, ale toto si zaslúžilo ukončenie v štýle prvej polovičky filmu, ktorá je pre mňa neprekonateľná. Druhá časť sa len melodramaticky vlečie. Asi existuje dôvod prečo má toľko filmov len 90 min. Ale stále - hudba, atmosféra, lyrika toho filmu je out of this world. Možno i hlavná myšlienka - že snívať sa oplatí. Len pri tom netreba stratiť samého seba.

Skvelá atmosféra, skvelý dej, skvelé postavy. Neskutočne som si to užíval. Nebudem preháňať ak poviem, že najlepšie Star Wars od roku 1983 (ep.VI). Zostáva sa len pýtať, prečo sa v podobnom duchu a rytme nenatáčali ep. I-III alebo VII.

Čakal som rozhodně väčšiu emocionálnu ždímačku, hlavne kvôli fakt vyturbovanému traileru. Nakoniec to bolo oveľa pokojnejšie, asi preto, že to nebolo zamerané na jednu postavu, ale hneď viaceré. Hlavná myšlienka - the collateral beauty is also in pain - išla trochu mimo mňa, to ale neznamená, že sa nenašli pozoruhodné myšlienky. Osobne to považujem za celkom milý, pohodový filmík, žiadna veľká sláva ani žiadna tragédia. Ak nebudete čakať niečo na štýl Šiesteho zmyslu, myslím, že pri sledovaní personifikovanej Smrti, Lásky či Času i pookrejete.

"Mňa sa nezbavíte..." Existuje nespočetné množstvo filmov o A.H. "Už je tu zas" sa od nich vymyká - asi najviac mi pripomenul film Die Welle (Náš vůdce) - no oproti nemu je tu silná humorná zložka. Aspoň spočiatku je to humor. Ale postupne začne človeka mraziť a humor začína byť tenkou krustou zla. Hitler prestáva byť folklórom, na ktorom sa ľudia v uliciach zabávajú. Začína byť tým, čím bol a zrejme navždy zostane - našou temnou stránkou. Osobne som sa skvele bavil i hrozil, a z kina som odchádzal s hlavou plnou myšlienok. Myslím, že film prichádza v správnom čase - v čase, kedy by sa A.H. spokojne uživil - nielen ako maliar.

Spočiatku ma to príliš nechytlo, ale postupne sa mi tá partia podivínov zarezala pod kožu a začal som im fandiť. A hlavne vychutnávať si šialené nápady jednotlivých epizód. Hlavným ťahákom seriálu je skvelý leit-motív (odčiňovania minulosti), kam sa zmesti fakt všeličo. Jedinečné sú i charaktery postáv, ktoré človek asi fakt v reáli nestretne. Najlepšie časti sú asi tie "postmoderné" - teda seriál v seriáli - Cops a pod. Menším negatívom seriálu je, že si asi viackrát jednu epizódu nepozriem (ako napr. u Priateľov, kde nemám problém pozerať jednú časť aj 100krát) a cliff-over, ktorým končí posledná čas :/