andykanadan

Nádherný filmový zážitok na koniec víkendu - a masaker na bránicu! Neskutočné hlášky, super gagy a pohodová atmosféra sixties v americkom štýle - pre mňa určite jeden z najlepších filmov, aké som tento rok videl - a veľmi rád si ho kedykoľvek pozriem znova!

Jeden z najhorších filmov, čo som (ne)videl...resp. - nedopozeral !!!

Už niekoľko rokov mám veľmi rád Günthera Jaucha - vyše 10 rokov sledujem nemeckého "Milionára" na RTL, ktorého Günther Jauch excelentne moderuje a častokrát je práve tam veľmi vtipný a vie ľudí pobaviť - ale aby sa ocitol v takomto bullshite, to si moderátor jeho formátu naozaj nezaslúži...

Z dvanástich akčných filmov z filmografie JCVD, ktoré som dodnes videl, bol tento jeden z najslabších - chvíľami som mal chuť, že to ani nedopozerám... Nakoniec som to "vydržal dopozerať", ale druhýkrát ani za milión...! Mal som podobný pocit, ako *CARNIFEX*...

Tento dokumentárny film si zaslúži 5 z 5 hviezdičiek - a to nielen preto, že autorom scenára a režisérom je môj strýko Dušan Hudec... Bolo to nádherne spracované a je smutné, že o takomto skvelom hrdinovi, akým Michael Strank bol, vie na Slovensku len málokto...

Tento film by mala vidieť predovšetkým mladá generácia, ktorá najtemnejšie obdobie moderných slovenských dejín, "mečiarizmus" nezažila na vlastnej koži a pozná ho len útržkovite z rozprávania starších príbuzných - je to príbeh neznámeho podnikového právnika, z ktorého sa rokmi stane kultová osobnosť opantaná mocou natoľko, že urobí všetko preto, aby zdiskreditoval vtedajšieho prezidenta republiky Michala Kováča. Určené mladej generácii je to aj preto, že vo filme je použitý miestami aj hovorový jazyk, ktorý nie je typický pre väčšinu dokumentárnych filmov. Film je sčasti rozhovor a sčasti dokument s archívnymi zábermi. Najviac ma prekvapilo, ako môže "neznámy podnikový právnik z Nemšovej" presne vedieť, na ktorom mieste v trenčianskej Tisovej vile sú uložené zväzky ŠtB, ktoré treba šikovne odstrániť... ako keby tam niekedy chodieval, čo poviete ?...

Pred malou chvíľou som prišiel z kina - práve predvčerom bolo 23 rokov, odkedy dnes už zosnulý prvý prezident Slovenskej republiky, pán Michal Kováč predniesol v pléne Národnej rady SR správu o stave republiky, ktorá mala za následok pád vlády Vladimíra Mečiara. Slovensko malo do predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali na jeseň 1994, dočasnú vládu - a na jeseň parlamentné voľby v krajine vyhralo s prehľadom Mečiarovo HZDS, Mečiar bol poverený zostavením vlády (vládnu koalíciu HZDS tvorilo spolu so SNS a Združením robotníkov Slovenska) - už na jeseň začala vládna garnitúra robiť prvé kroky vedúce k destabilizácii demokratického vývoja krehkej demokracie, ktoré vyvrcholili únosom prezidentovho syna Michala Kováča ml., postupným vydieraním a znevažovaním prezidenta Michala Kováča zo strany predstaviteľov parlamentu, vlády a zneužitím SIS na takpovediac mafiánske praktiky predsedu vlády, vrcholiace politickou vraždou Róberta Remiáša, útekom Oskara F. do zahraničia a inštaláciou známych hodín na budove pri Prezidentskom paláci, ktoré odpočítavali prezidentovi Michalovi Kováčovi posledné dni funkčného obdobia. Film nie je dokument v pravom slova zmysle, je to hraný film, ale zato mimoriadne pravdivo odzrkadľuje dobu, v akej sme tu vtedy žili (mítingy v Športovej hale na Pasienkoch, facka kyticou od Anny Remiášovej do tváre Vladimíra Mečiara a pod.). Viem, že na rozdiel od "povinného čítania", "povinné videnie" neexistuje - ale v tomto prípade, ktorý dodnes nebol odsúdený, výnimka potvrdzuje pravidlo - mali by si ho pozrieť hlavne tí, ktorí to nezažili, aby si uvedomili pravú hodnotu slobody, demokracie a práva pre našu krajinu - a aby nedopustili, že sa o pár rokov stane znova niečo podobné...

Vcelku zábavné, ale moderátor mohol byť určite niekto sympatickejší !

Slovinsko je už dlhé roky jednou z mojich najobľúbenejších krajín a keďže pred koronou som tam a v Chorvátsku trávil každý rok dovolenku, mentalitu dobre poznám a preto som sa na tento film veľmi tešil. Bola to príjemná oddychovka a určite si to rád pozriem ešte niekedy.

Netvrdím, že nemám rád počítačové hry (dodnes milujem stratégie), ale nie vždy názov filmu naznačuje hodnotu jeho obsahu... V tomto prípade, výnimka potvrdzuje pravidlo - je to naozaj nehorázna pixlovina...